CERN oslavuje 60 rokov. Prednášky pri príležitosti výročia CERN-u sa ukutočnili aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom „Úžasný svet CERN-u a jeho výskum – Staň sa súčasťou!”
V stredu 25. 3. 2015 sa na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave uskutočnil Informačný deň CERN-u sériou prednášok, na ktorej účastníci mali možnosť dozvedieť sa všeličo o CERN-e, o možnostiach zamestnania sa , ako aj o vede, ktorá sa tam robí a o aktivitách FMFI v CERN-e a iné zaujímavé témy.
Konferenciu otvoril Jozef Masarik, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, Univerzity Komenského v Bratislave a príhovor za Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predniesla
štátna tajomníčka PhDr. Romana Kanovská. Konferencia bola rozdelená do dvoch samostatných celkov.
Prvú sekciu moderoval Jozef Masarik a uviedol významných predstaviteľov CERN-u:
V úvodnej prednáške Emmanuel Tsesmelis, zástupca oddelenia medzinárodných vzťahov, CERN-u priblížil tému:
Predstavujeme Vám CERN – najväčšie laboratórium časticovej fyziky na svete
CERN je skratka pre Európsku organizáciu pre jadrový výskum, medzinárodnú organizáciu štátov so sídlom v Ženeve vo 
Švajčiarsku. CERN prevádzkuje Európske laboratórium časticovej fyziky, v ktorom sa skúmajú základné vlastnosti hmoty a energie, elementárnych častíc a fundamentálnych síl. Vybudoval a prevádzkuje LHC – najväčší urýchľovač častíc na svete, Slovensko je členským štátom CERN-u od roku 1993 a v rámci Československa od 1. 1.1992. Na výskumnom programe LHC sa zúčastňuje v dvoch experimentoch – ATLAS a ALICE. ATLAS je experiment primárne orientovaný na výskum zrážok protónov, ALICE bude skúmať prednostne zrážky ťažkých iónov pri vysokých energiách. Okrem týchto experimentov sa slovenskí vedci v CERN-e podieľali alebo podieľajú na ďalších menších experimentoch z oblasti tzv. fyziky vysokých energií a fyziky ťažkých iónov.
Rolf Landua, vedúci oddelenia vzdelávania a styku s verejnosťou, CERN, prezentoval tému:
Antihmota – veľká záhada vesmíru!
Autor prednášky vysvetlil, čo je antihmota a názornými príkladmi na filme Anjeli a démoni priblížil aj hollywoodsku verziu a predstavu filmárov. Režisér tohto filmu navštívil aj CERN, aby antihmotu lepšie pochopil. Zaujímavá ukážka bola ako hlavný predstaviteľ filmu Tom Hangs vysvetľuje výskum v CERN-e.
Stanislav Tokár, FMFI UK, Bratislava, predstavil:
ATLAS, Štandardný model, Higgsov bozón
V tejto prednáške autor hovoril o čom sú LHC experimenty, čo bolo objavené a aký to má význam. Atlas zjednodušene nazval aj gigantickým mikroskopom a spomenul, že za objavenie Higgsovho bozónu bola v r. 2013 udelená aj Nobelová cena. Experimenty ATLAS CMS na urýchľovači LHC pozorovali novú časticu, ktorá je kompatibilná s Higgsovým bozónom.
Branislav Sitár, FMFI UK Bratislava, uviedol nás do problematiky:
ALICE, QGP, ako súvisí výskum v CERN-e s Veľkým treskom? Experimenty v CERN-e sa spomínali aj v tejto prednáške. Slovensko si vybralo účasť na dvoch experimentoch, a to:
ALICE (A Large Ion Collider Experiment ) je detektor zameraný na analýzu údajov zo zrážok iónov olova. Študuje vlastnosti kvarkovo-gluónovej plazmy, stavu hmoty, kedy za extrémne vysokej teploty a hustoty nie sú kvarky a gluóny uväznené vnútri hadrónov. Hmota v takomto stave pravdepodobne existovala krátko po Veľkom tresku, ešte predtým, než sa vytvorili častice ako sú protóny a neutróny.
ATLAS (A Toroidal LHC Apparatus) je viacúčelový detektor skonštruovaný tak, aby mohol študovať čo najširší okruh fyzikálnych javov na LHC – od Higgsových bozónov až po supersymetriu a ďalšie priestorové dimenzie. Charakteristickým prvkom detektora je systém mohutných toroidálnych magnetov. ATLAS je vlastne najväčším detektorom pre zrážkový experiment, ktorý bol kedy postavený.
Druhú sekciu podujatia moderoval Karel Šafařík, vedúci oddelenia fyziky a výpočtovej techniky, experiment ALICE, CERN a predstavil nasledovných prednášajúcich:
Tomáš Blažek, FMFI UK Bratislava, téma prednášky:
NA62, vzácne rozpady a časticová fyzika po objave Higgsovho bozónu Ďalší experiment NA62 predstavil autor prednášky a zdôraznil, že ide údajne o najväčší experiment mimo urýchľovača LHC. Experiment bol spustený v novembri r. 2014.
Stanislav Antalic, FMFI UK Bratislava, predstavil vo svojej prezentácií tému:
ISOLDE, Exotické jadrá a vzácne rozpady
Experiment ISOLDE je zameraný na rozdiel od predchádzajúcich experimentov nie na časticovú fyziku, ale na jadrovú fyziku, kde podľa autora prednášky stále je ešte čo objavovať.
Ingrid Haug, oddelenie ľudských zdrojov, CERN, téma:
Kariéra v CERN-e
V tejto prednáške sme sa zoznámili zo zložením pracovníkov CERN-u, ktorých je okolo 2 500 z toho asi 600 študentov. Medzi stálych zamestnancov patria inžinieri, technici, administratíva a je tam za rok voľných okolo 100 rôznorodých pozícii.
Ing. Peter Lichard, (CERN PH/ESE) pripravil tému:
Možnosti uplatnenia inžinierov v CERN-e
V CERN-e sú šance pracovať v inžinierskych pozíciach 10x vyššie ako sú pre fyzikov, nakoľko ich profesia je potrebná na údržbu všetkého strojového zariadenia. Práca týchto ľudí však nemá časové obmedzenia.
Vladimir Bahýl, oddelenie IT služieb, CERN v prezentácii priblížil:
Možnosti uplatnenia IT špecialistov v CERN-e
V CERN-e pracuje veľa IT špecialistov. Zabezpečujú počítačovú infraštruktúru na napĺňanie cieľov CERN-u. V rámci štatistík uviedol potešujúcu informáciu , že z celkového počtu zamestnancov je Slovákov viac ako Čechov, avšak málo je žien, ktoré majú šance podať si prihlášku do zamestnania sa v CERN-e.
Ivan Melo, zástupca SR v CERN-e pre styk s verejnosťou a komunikáciu vedy, Žilinská univerzita a Barbora Gulejová, odbor vzdelávania a styku s verejnosťou, oddelenie Generálneho riaditeľstva CERN, v záverečnej prednáške predstavili:
Vzdelávacie programy CERN-u pre študentov stredných a vysokých škôl a pre učiteľov
BLIŽŠIE INFORMÁCIE NA STRÁNKE PODUJATIA
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: prezentácia Informačné technológie, Vladimír Bahýl (foto 1); Mária Izakovičová
Uverejnila: ZČ