Slovensko úspešne reprezentoval na Turnaji mladých fyzikov. Potom, čo nastúpil na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, sa súťaži naďalej venuje. Je takisto jedným z kľúčových predstaviteľov občianskeho združenia Trojsten, ktoré organizuje popularizačné aktivity a súťaže pre stredoškolákov. To je len malá ukážka dosiahnutých úspechov Mateja Badina, za ktoré bol zaradený do skupiny študentov ocenených rektorom Univerzity Komenského prof. Karolom Mičietom. Z jeho rúk dostalo v Aule Univerzity Komenského v Bratislave 21. novembra 2016 akademickú pochvalu 30 študentov univerzity, pričom si odniesli ocenenie vo forme ďakovných listov. Ocenenie si zároveň prebralo aj 30 pedagógov z Univerzity Komenského.
Matej Badin okrem toho, že dosahuje výborné študijné výsledky, pomáha aj mladším ročníkom presadiť sa na poli tak náročnej vednej disciplíny, ako fyzika nesporne je. Na Turnaji mladých fyzikov pravidelne vedie tím študentov z Gymnázia Jura Hronca. Aj jeho zásluhou si títo mladí nádejní vedci priniesli v tomto roku domov z medzinárodného kola Turnaja strieborné medaily.
„Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie. Myslím, že ide o ocenenie nielen mňa, ale aj mnohých ďalších ľudí, ktorí obetujú svoj čas práci v občianskom združení Trojsten či pri príprave nadaných stredoškolákov na súťaže ako napríklad Turnaj mladých fyzikov. Mohol by som menovať mnohých,“ hovorí jeden z ocenených Matej Badin. Pokračuje, že aj keď si túto pochvalu úprimne váži, oveľa väčšiu cenu pre nich v Trojstene má vedomie, že naozaj posunuli stredoškolákov o kúsok vpred. V rámci tohto občianskeho združenia mal Matej Badin v jeho fyzikálnej časti dlho na starosti odbornú stránku zadaní rôznych úloh či rôznych akcií, sústredení, ktoré organizovali.
Ako funguje príroda
Čo ho vlastne viedlo k fyzike? Ako hovorí, vždy túžil poznať, ako príroda okolo nás funguje. „Myslím, že rozhodujúca bola však šťastná zhoda niekoľkých okolností. V prvom ročníku strednej školy som sa dostal na sústredenie riešiteľov Fyzikálnej olympiády, tam nám robila dozor vtedy vysokoškoláčka – organizátorka z Fyzikálneho korešpondenčného seminára (FKS – časť Trojstenu), Bea Hergelová. Vďaka nej a komunite ľudí, čo sa tam vtedy stretli, som sa dostal k riešeniu úloh z FKS, ktoré na rozdiel od tých úloh, ktoré sme riešili v škole, rozhodne neboli nudné a ľahké.“
Veľký vplyv vtedy zohralo aj to, že Matej Badin mal šťastie na rovnako motivovaných spolužiakov a rovesníkov na strednej škole s rovnakým zanietením pre fyziku a aj vďaka vzájomnému súťaženiu im motivácia vydržala dodnes. „Okrem FKS sme boli členmi školského tímu Turnaja mladých fyzikov a mali sme aj neuveriteľné šťastie na nášho vtedajšieho tím lídra Borisa Vavríka, ktorý nám bol ochotný obetovať naozaj nepredstaviteľné množstvo času, čo si spätne sa pozerajúc nesmierne vážim. Rozhodne sme pri ňom fyzikálne ale aj v mnohých iných smeroch ,vyrástli´. On, Turnaj mladých fyzikov, ďalší organizátori z FKS ako Tomáš Bzdušek a samotní motivovaní spolužiaci a rovesníci zo strednej školy či komunita riešiteľov FKS mali vplyv na to, že som sa rozhodol venovať fyzike a v konečnom dôsledku, že ju aj dnes študujem. Mnohí z týchto spomínaných spolužiakov a rovesníkov z FKS sú moji spolužiaci aj v súčasnosti, takže štúdium je o to príjemnejšie a myslím, že podobné faktory zohrali svoju úlohu aj v ich prípade.“
Turnaj, ktorý stojí za to
Turnaj mladých fyzikov je súťaž pre zväčša 5-členné družstvá stredoškolákov vo fyzike. Spája v sebe myšlienky Fyzikálnej olympiády (riešenie príkladov) s myšlienkami stredoškolskej odbornej činnosti (prezentácia riešenia nejakého problému pred odbornou porotou). Úlohou súťažiacich je každý rok vypracovať 17 náročných úloh z rôznych oblastí fyziky tak, aby ich mohli prezentovať pred odbornou porotou.
Tieto problémy sú počas daného roka spoločné pre súťažiacich na celom svete a sú im dopredu známe, takže na ich riešenie majú súťažiaci naozaj skoro rok. Na samotnej súťaži sa v štyroch až piatich kolách stretnú vždy tri rôzne tímy, ktoré si navzájom prezentujú niekoľko úloh, oponujú a recenzujú riešenia iných družstiev. V týchto troch pozíciách sa spomínané tri tímy počas jedného kola vystriedajú.
Študenti sa tak učia nielen fyziku, ale získavajú aj argumentačné a rečnícke schopnosti aj v často tvrdých odborných debatách, naučia sa správne prezentovať svoje výsledky a objektívne hodnotiť výsledky iných, odhaľovať občasné chabé demagogické pokusy nováčikov či ustáť si svoje riešenie pred otázkami poroty, ktorá sa môže aj mýliť. Súťaž hodnotí odborná porota, ktorá prihliada nie len na kvalitu vypracovania príkladov, ale aj na schopnosť odhaľovať klady a zápory riešení iných a viesť relevantnú diskusiu. Najlepšie družstvo, zväčša doplnené o jedného alebo dvoch študentov z iných družstiev, reprezentuje Slovenskú republiku na medzinárodnom kole, kde sa zúčastňuje v posledných rokoch okolo 20 krajín.
Infantilnosť? To nie
„Napriek svojmu infantilnému názvu problémy, ktoré sa vyskytujú v Turnaji mladých fyzikov nie sú naozaj jednoduché, a často sú predmetom seriózneho vedeckého výskumu. Tomu zodpovedá aj odborná úroveň riešení lepších tímov v medzinárodnom kole, kam patrí aj Slovensko, ktorá má rozhodne ďaleko od nejakých kompilácií známych faktov. Riešenia lepších tímov prinášajú častokrát originálne myšlienky, ktoré sa občas aj publikujú v serióznych vedeckých časopisoch ako napr. Physical Review Letters,“ vysvetľuje Matej Badin.
Slovensku sa podľa neho túto métu ešte nepodarilo dosiahnuť, ale najbližšie sme k nej boli v roku 2014, kedy Michal Hledík a Boris Vavrík vymysleli pomerne jednoduchý geometrický model mrznutia kvapky, ktorý strčil do vrecka pomerne ťažkopádne výsledky zo seriózneho výskumu, ktoré dávali zlé predpovede pre reálne kvapaliny. „Žiaľ, cestu k publikácii nám zahatala skutočnosť, že deň po skončení medzinárodného kola sa objavil preprint článku s rovnakou myšlienkou od konkurenčného tímu z Ruska. Tí naozaj túto myšlienku publikovali a strčili tak do vrecka pomerne seriózny vedecký článok zaoberajúci sa daným problémom. Podobne, vďaka práci Miša Hledíka a Tomáša Bzdušeka patrilo Slovensko v roku 2012 medzi dva tímy na medzinárodnom kole, ktorým sa podarilo naozaj objasniť skutočnú príčinu tohto efektu. O pár mesiacov neskôr vyšla práca v Nature s konkurenčnou myšlienkou, takže z publikácie nakoniec tiež nič nebolo. Uvažujeme preto, že v budúcnosti budeme na niektorých úlohách pracovať tak, aby sa nám výsledky toho kúska práce podarilo publikovať aj v serióznom časopise.“
Ako vystupovať
Dodáva, že aj z pozície vysokoškoláka – tím lídra sa rozhodne dá mnoho netriviálnych vecí z fyziky naučiť na tomto turnaji. „A to je jeden z dôvod, prečo sa tomu viacerí venujeme.“ Matej Badin si ako účastník na strednej škole z turnaja odniesol množstvo skúseností a schopností, ako vystupovať pred ľuďmi, či vedieť rýchlo zaujať kritický postoj, keďže oponentúry a recenzie tvoria súťažiaci až priamo na mieste. „Stres, pod ktorým musíte byť schopný za dvanásť minút zaujať objektívny kritický názor práce, ktorú ste nikdy predtým nevideli, vás naučí naozaj veľa. Napriek tomu, že spomínaného stresu je hlavne v záverečných fázach prípravy pred medzinárodným kolom rozhodne neúrekom, neľutujem tieto skúsenosti. Taktiež ma to nesmierne posunulo vo fyzike.“
Z poznatkov a schopností, ktoré sa tam naučil, žije naozaj doslova dodnes a často krát ich využíva pri štúdiu. „Z pozície tím lídra je to skôr o nesení zodpovednosti za obsah, s ktorým idem na súťaž a snažení sa pretaviť skúsenosti z účastníckych čias. Odborná úroveň súťaže z roka na rok nesmierne rastie, čo je rozhodne pozitívum, ale zároveň to znamená, že je veľmi ťažké držať krok s tými najlepšími. Zatiaľ sa nám to ešte darí. Keďže na Slovensku je množina súťažiacich prirodzene nižšia v porovnaní s krajinami ako Singapur, ide hlavne o snahu odovzdať čo najviac skúseností súčasným súťažiacim, aby sa vyvarovali chýb, ktoré sme kedysi robili my.“
Účasť naozaj vysoká
Matej Badin je momentálne študentom tretieho ročníka bakalárskeho programu fyzika, aktuálne pracuje na svojej bakalárskej práci. V rámci občianskeho združenia Trojsten, konkrétne jeho fyzikálnej časti – Fyzikálneho korešpondenčného seminára pripravuje dlhodobé súťaže s pomerne veľkým dosahom či rôzne krátkodobé súťaže pre stredoškolákov a základoškolákov. Tej poslednej v novembri sa zúčastnilo napríklad vyše 400 stredoškolákov.
„Z našich aktivít majú najväčší priamy dosah na univerzitu, resp. FMFI UK Letné školy fyziky, ktoré organizujeme. Ide o dvojtýždňové akcie priamo na FMFI UK, ktoré sa konajú na prelome júla a augusta. Na rozdiel od mnohých iných našich aktivít, ktoré majú skôr popularizačný či zážitkový charakter, cieľom Letnej školy je učiť decká fyziku. A keď, tak skôr spôsobom bližším tomu univerzitnému ako stredoškolskému štúdiu. Teda, naozaj častokrát ďaleko nad rámec osnov strednej školy. Myslíme si, že to nie je vôbec na škodu a zároveň, ak sa to vhodne podá, je tu veľa stredoškolákov, ktorí to sú schopní vstrebať a porozumieť tomu.“
Aj keď rozhodne podľa neho nie je výnimkou, že bývalí riešitelia FKS či účastníci Letných škôl odchádzajú študovať na školy ako Cambridge. „Myslíme si, že tieto aktivity rozhodne zvýšia úroveň vedomostí a schopností časti študentov, ktorí sa rozhodnú zostať v najbližších rokoch na Slovensku na FMFI UK. Napriek tomu, že aj my sami sme si kládli otázku: „Kto už by len prišiel počas rozpáleného leta učiť sa fyziku?” Ukazuje sa, že záujem o podobné aktivity rozhodne je, a že vôbec nie je malý. Tohtoročnej letnej školy sa zúčastnilo vyše 130 základoškolákov a stredoškolákov z celého Slovenska!”
Letná škola vedie
Ak by Matej Badin mal vyzdvihnúť nejakú časť svojej práce, rozhodne by to bola spomedzi množstva rôznych drobných vecí, práve Letná škola. „Myslím si, že všetci 37 prednášajúci, ktorí absolvovali skoro 80 prednášok počas spomínaných dvoch týždňov, vytvorili na Slovensku unikátnu príležitosť pre množstvo talentovaných stredoškolákov so záujmom o fyziku, minimálne aspoň možnosť stretnúť podobne motivovaných rovesníkov. Ďalšia drobnosť, ktorá ma na tom celom teší je, že sme to dokázali urobiť za naozaj veľmi minimálne náklady.“
Čo by Matej Badin odkázal mladým, ktorí sa chcú venovať fyzike? Aby čo najskôr získali kontakt na niekoho, kto je podobne motivovaný ako oni, napríklad riešením FKS a zapojením sa do jeho komunity, zapojením sa do turnaja alebo by zvážil účasť na Letnej škole. „V najhoršom prípade zistia, že fyzika nie je pre nich, čo v princípe je určite lepšie ako sa neskôr päť rokov trápiť na vysokej škole, kým človek príde na to, že to nebolo pre neho. Tým ich však nechcem odradiť, práve naopak. Učiť sa fyziku je naozaj ťažké, „nedá sa to oklamať“. Ak nerozumiete základom, môžete sa chvíľu tváriť, že to pôjde aj bez toho a všetko je v poriadku a pokračujeme v stavbe ďalej, ale nedá sa na tom veľa stavať a skôr či neskôr sa vám to zrúti.“
Teda učenie alebo štúdium fyziky si podľa neho rozhodne vyžaduje trpezlivosť. „A tiež schopnosť priznať si, že niečomu ešte stále nerozumiem či nepodľahnúť klamu, že niečomu už rozumiem, a teda musím nad tým stráviť ešte nejaký čas, kým to prelúskam. Dá sa to aj bez toho, ale človek tak v konečnom dôsledku klame iba sám seba.“
Spracovala: Slávka Habrmanová,NCP VaT pri CVTI SR
Foto zdroj: Matej Badin, študent tretieho ročníka bakalárskeho programu fyzika FMFI UK
Uverejnil: MZ