Fyzika nemusí byť len nudná a ťažká, ale môže byť i zaujímavá, či dokonca praktická. Svojou prácou to dokazuje aj doktorka Mária Zentková z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, ktorá nám poskytla rozhovor pri príležitosti prevzatia ocenenia v kategórii Popularizátor vedy. Fyziku vysvetľuje všetkým, od najmenších po najväčších. Stála pri zrode popularizačných projektov, ako napríklad Pastelková fyzika, Krotitelia myšlienok či Vedecký brloh.
Fyzička RNDr. Mária Zentková CSc. pracuje ako samostatný vedecký pracovník na Oddelení fyziky magnetických javov Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Venuje sa príprave a charakterizácii magnetických oxidov a molekulárnych magnetov vo forme polykryštalických práškov aj nanočastíc.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bola udelená Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Popularizátor vedy. Prekvapilo vás toto ocenenie?
Áno prekvapilo, ale najmä veľmi potešilo.
Ako dlho sa popularizácii vedy venujete?
Otázne je, ktoré aktivity sa už dajú označiť ako popularizácia a čo je ešte len bežná komunikácia o tom, čím sa vo svojej profesii zaoberám. Vždy som mala pocit, že ako štátny zamestnanec platený daňovými poplatníkmi musím byť schopná vysvetliť podstatu a užitočnosť svojej práce vedeckého pracovníka zrozumiteľným spôsobom každej cieľovej skupine.
Pre mňa je fyzika krásna a užitočná pre bežný život. Len treba ľuďom okolo nás tú krásu a užitočnosť demonštrovať na takých veciach, ktoré majú radi. Keď som sa ako čerstvá absolventka vysokej školy vrátila začiatkom deväťdesiatych rokov z Prahy do Košíc, začala som prednášať fyziku zahraničným študentom na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie, ktorí mali na začiatku semestra vždy veľkú averziu voči tomuto predmetu. Tak som pre nich vytvorila klasický kurz fyziky, avšak takým spôsobom, že som všetky fyzikálne javy vysvetľovala na príkladoch zo života zvierat. Zvuk ako spôsob dorozumievania sa medzi netopiermi, delfínmi či veľrybami, klasickú mechaniku na kinematike, či dynamike dravcov a lete vtákov a hydrostatiku na žirafe. Tá istá fyzika sa zrazu zmenila z nudnej a ťažkej na skvelú a zaujímavú. A aby vedeli riešiť, či pochopiť fyzikálne pozadie týchto pre nich zaujímavých javov, boli zrazu ochotní naučiť sa aj s tým spojený zložitejší matematický formalizmus.
Na ktorý zo svojich kurzov najradšej spomínate?
Asi môj najbizarnejší, ale aj najkrajší neformálny kurz fyziky som zažila v nemocnici, kde som kvôli rizikovému tehotenstvu musela stráviť niekoľko mesiacov. Proti stresu tohto prostredia sme sa každý večer nastávajúce mamičky stretli na izbe a preberali sme fyziku užitočnú pre ženy v očakávaní.
Ktoré poznatky z fyziky sú užitočné pre ženu v očakávaní?
Napríklad fyzikálne pozadie kŕčových žíl, rizikové pozadie predčasného pôrodu, povrchové napätie a fyzikálne princípy rôznych používaných diagnostických metód. Bolo s tým spojené množstvo zábavy, pretože na vyšetrenia sa frekventantky kurzu začali pozerať ako na fyzikálne praktikum, čo prinášalo veľa vzrušenia. Napríklad jedna budúca mamička na ultrazvuku trochu vyviedla z miery lekára, keď sa na jeho empatickú poznámku: „Pozrite, mamička, tu bije srdiečko vášho dieťatka,“ rýchlo posadila a spýtala sa: „Oh, pán doktor, už ste prepli na Dopplera?“
Tento kurz mal vlastne silný antistresový terapeutický účinok.
Je pre vás ťažké zjednodušiť vedecké poznatky tak, aby im rozumel aj bežný človek?
Nepovedala by som, že máme vedecké poznatky zjednodušovať. Vždy sa musíme snažiť poskytnúť každej cieľovej skupine čo najpresnejšiu a najexaktnejšiu informáciu. Je to skôr otázka výberu vhodného jazyka. Naším jazykom vo fyzike je matematika a preto tak, ako v tlmočníctve, sa aj my musíme snažiť o čo najpresnejší preklad do jazyka danej cieľovej skupiny. To, či, respektíve nakoľko presne, laici pochopia nami prezentované vedecké poznatky, veľmi závisí aj na voľbe vhodného príkladu. Napríklad, keď chceme vysvetliť deformačnú krivku škôlkárom, necháme ich naťahovať gumené cukríky, pre žiakov základných škôl použijeme ľudský vlas a až na strednej škole hovoríme o medziach pružnosti či oblasti tečenia. Tá istá fyzika, tri rozdielne aplikácie.
Foto: Doktorka Mária Zentková si prevzala Cenu za vedu a techniku 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej
S vaším menom sa viažu formáty ako Pastelková fyzika, Krotitelia myšlienok či Vedecké brlohy. Sú to tri odlišné projekty, každý s iným zameraním.
Pastelková fyzika je úplne štandardný klasický kurz fyziky pre deti z materských škôl. Má, samozrejme, svoje špecifiká. Výhodou oproti klasickému kurzu fyziky je paradoxne to, že deti nevedia čítať ani písať, a tak sa nemôže stať, že by nám začali rozprávať múdrosti naučené naspamäť z kníh či encyklopédií. Sú teda odkázané výlučne na to, že musia pozorovať, rozprávať sa o tom, čo vidia, rozmýšľať a formulovať svoje závery. Ťažiskom každého dielu Pastelkovej fyziky je séria pokusov, ktoré si deti vlastnoručne vyskúšajú a spája ich jedna téma, ako napríklad gravitácia, voda, teplo, svetlo, vzduch, elektrina či magnetizmus. Potom z naučených poznatkov kreslia protokoly. Na konci každého školského roku urobia pre rodičov konferenciu, kde každé dieťa stojí pri svojom posteri a vysvetľuje záujemcom výsledky svojich experimentov.
Krotitelia myšlienok je formát určený pre prvý stupeň základných škôl. Realizuje sa raz týždenne v rámci školských družín. Podstatou tohto formátu je ukázať deťom pôvodné myšlienky, ktoré stáli za fyzikálnymi objavmi. Lebo spôsob, ako sa základné fyzikálne javy učia v škole, je väčšinou oveľa uhladenejší a úplne iný ako ten, ktorý reálne niekedy v minulosti k samotnému objavu viedol. Vedecké poznatky neustále napredujú a možno, kým žiaci vyrastú, veľká časť obsahu súčasných učebníc už nebude aktuálna. Ale ukazovať deťom, ako rozmýšľali slávni vedci, je podľa mňa dobrá a praktická investícia do ich budúcnosti.
Asi najznámejším z mojich formátov je Vedecký brloh. Je to vlastne dieťa veľkolepej udalosti, ktorá zrejme natrvalo zmenila tvár Košíc. Mám na mysli rok 2013, keď boli Košice európskym hlavným mestom kultúry. Práve vtedy Blanka Berkyová, hlavná manažérka košických Výmenníkov, oslovila doktora Jána Gálika, dlhoročného organizátora dnes už kultových košických Vedeckých kaviarní, či by nechcel robiť aj verziu tejto akcie pre deti. No a Jano Gálik oslovil mňa. Tak vznikli Vedecké brlohy. Konajú sa vždy poslednú sobotu v mesiaci. Deťom s rodičmi príde porozprávať o svojej práci každý mesiac iný odborník. Neobmedzujeme sa len na prírodovedné témy, deti už za tie roky počuli aj témy zo psychológie, histórie či archeológie. Napríklad po nedávnom senzačnom objave Košického strieborného pokladu deti vo Vedeckom brlohu boli prvým verejným obecenstvom, ktorému prišli členovia archeologickej spoločnosti Triglav porozprávať, ako to s tým objavom vlastne bolo. Po úspechu v Košiciach sa vedecké brlohy rozšírili aj do Piešťan a Prešova.
Venujete sa radšej vedeckej činnosti alebo vzdelávaniu a popularizácii?
Tu nejde o to, čomu sa venujem radšej, ale o to, kým som. Som experimentálny fyzik, pracujem v oblasti základného výskumu v Slovenskej akadémii vied (SAV) a tento fakt určuje aj môj vzťah k vzdelávaniu a popularizácii. Lebo učiť, či informovať iných, môže zmysluplne len ten, kto ich má čo naučiť, či o čom informovať. Ťažisko mojej práce je teda, samozrejme, vedecký výskum, aj keď prednášam a popularizujem veľmi rada, už len preto, že neustály kontakt s deťmi a mladými ľuďmi vnáša optimizmus aj do mojich rutinných pracovných dní. Popularizácia je teda pre mňa príjemné hobby, ktoré sa snažím aj s pomocou iných nadšencov, ako je napríklad manažérka a produkčná Vedeckých brlohov Renáta Zolnaiová, robiť na najvyššej možnej úrovni.
Máte nejakú radu pre ľudí, ktorí sa chcú v budúcnosti venovať popularizácii vedy?
Nemyslím si, že by som mala niekomu radiť. Jediná rada je úplne všeobecne známa, pre spoločnosť je najlepšie, ak každý robí to, čo ho najviac baví, to, kam ho ťahá srdce a spôsobom, ktorý mu je najbližší. Vtedy to urobí unikátnym a originálnym spôsobom. Na Slovensku je veľa ľudí, či skupín, ktoré sa popularizácii vedy venujú na skvelej úrovni a veľmi sa z toho teším. Z prostredia SAV by som okrem už spomenutých košických Vedeckých kaviarní pripomenula napríklad Zábavnú prvouku, ktorú robia kolegyne z Ústavu materiálového výskumu SAV, či SpaceLab našich kolegov z Oddelenia kozmickej fyziky. Nemôžem nespomenúť unikátny profesionálny projekt Kúzelná fyzika, v rámci ktorého Michal Figura tak po „hrebendovsky“ obchádza postupne školy v slovenských mestách, ale aj tých najmenších dedinách, aby čím väčšiemu počtu žiakov ukázal prívetivejšiu tvár fyziky.
Ak sa presunieme k vašej vedeckej činnosti, na akom výskume pracujete? Vedeli by ste nám ho priblížiť?
Pracujem v Oddelení fyziky magnetických javov Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Venujem sa teda príprave a štúdiu magnetických vlastností rôznych magnetických materiálov. V posledných rokoch ide hlavne o zlúčeniny zložitých oxidov mangánu. Táto skupina materiálov je predmetom záujmu vedeckej komunity dlhodobo, a to najmä vďaka ich unikátnej kombinácii aj aplikačne zaujímavých fyzikálnych vlastností ako magnetokalorický či magnetoelektrický jav. Zaujímavosť týchto materiálov pre aplikačné použitie je úzko spojená aj s faktom, že tieto materiály sú magneticky usporiadané až do izbovej teploty. Praktické spojenie mojej vedeckej práce a mojej slabosti pre popularizáciu, najmä môjho milovaného magnetizmu, si môžu návštevníci pozrieť v expozícii Steelparku–Parku vedy, kde srdcom nášho exponátu Magnetické kyvadlo je práve striebrom dopovaný zložitý oxid mangánu.