Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Našiel poriadok v chaose. Pred 50 rokmi dostal Nobelovu cenu za objav vo svete elementárnych častíc

VEDA NA DOSAH

Murray Gell-Mann. Foto: Youtube/Nobel Prize

Výskum niekedy dokáže neuveriteľne pokročiť. Príkladom je udelenie Nobelovej ceny za fyziku pred 50 rokmi. V roku 1969 si toto prestížne ocenenie odniesol americký fyzik Murray Gell-Mann za prácu v oblasti elementárnych častíc. Hovorí sa, že jeho bádanie pomohlo dať zmysel dovtedy nevídanému svetu častíc a podarilo sa mu vniesť poriadok do chaosu.

Gell-Mann v roku 1961 objavil spôsob, ako rozdeliť atómy do riadkov a stĺpcov periodickej tabuľky prvkov a klasifikoval ešte menšie kúsky – subatomárne častice – protóny, neutróny a mezóny. Tie boli objavené tuctom kozmických lúčov a výbuchov urýchľovačov častíc. V závislosti od svojich vlastností boli častice usporiadané do skupín po 8 a 10.

Inšpirovala ho Budhova cesta k osvieteniu

Americký vedec svoj systém nazval Osemnásobnou cestou po Budhovej osemstupňovej ceste k osvieteniu. Ľudia následne mylne usudzovali, že časticová fyzika nejako súvisí s východnou filozofiou. Gell-Mann si uvedomil, že vzorce jeho Osemnásobnej cesty sa dajú ďalej rozdeliť na trojice ešte menších komponentov.Rozhodol sa ich nazvať kvarky podľa vzoru z filmu „Finnegans Wake“ od Jamesa Joycea: „Three quarks for Muster Mark.“

„Naša práca je vynikajúca hra,“ povedal Murray Gell-Mannpočas banketu pri preberaní Nobelovej ceny za fyziku v roku 1969. „Často ma udivuje, že vedie k správnym predpovediam experimentálnych výsledkov,“ citovali jeho slová v Nytimes.com. Po porovnaní jednoduchej štruktúry matematického vzorca s pravidlami sonetu prekvapil zúčastnených dokončením svojej reči vo švédčine.

Murray Gell-Mann sa narodil 15. septembra 1929 v New Yorku. Už ako pätnásťročný nastúpil na prestížnu univerzitu v Yale, predtým absolvoval Kolumbijskú základnú a prípravnú školu. V roku 1951 obhájil titul PhD. na Massachusetts Institute of Technology. Od roku 1954 až po rok 1951 bol mimoriadnym profesorom na Columbia University in the City of New York. Ako profesor potom dlhé roky pôsobil (až do roku 1993) na California Institute of Technology.

Práve rok 2019 je aj rokom úmrtia tohto významného amerického vedca, ktorý zomrel 24. mája vo veku 89 rokov. O tom, kto bude tohoročným laureátom Nobelovej ceny za fyziku, sa dozvieme čoskoro, vyhlásená bude 8. októbra 2019.

 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová)

Uverejnila a redigovala: Zuzana Hrubá

Foto: Youtube/Nobel Prize

Video: Youtube/Nobel Prize

Zdroje informácií:

https://www.nobelprize.org/prizes/lists/all-nobel-prizes-in-physics

https://www.nytimes.com/2019/05/24/obituaries/murray-gell-mann-died-.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Murray_Gell-Mann

https://www.kva.se/en/startsida

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky