Do laboratória Fyzikálneho ústavu SAV v Piešťanoch sa podarilo zakúpiť unikátny urýchľovač tandemového typu. Umožňuje urýchľovať ľahké ióny vodíka a hélia a aj ďalšie ľahké ióny ako uhlík, dusík a kyslík. Odborníci z Fyzikálneho ústavu sa vďaka tomuto zariadeniu môžu venovať štúdiu jadrových reakcií pri nízkych energiách, ktoré sú zaujímavé najmä pre oblasť astrofyziky, ale aj pri riešení otázok produkcie všetkých prvkov ťažších ako hélium pri horení v hviezdach podobných slnku. Urýchľovač umožňuje aj podrobné štúdium jadrovej štruktúry vybraných jadier.
„Naším hlavným zámerom na tomto pracovisku je skúmať jadrové procesy pomocou štúdia emisie γ kvánt. Za týmto účelom sú na pracovisku moderné polovodičové aj scintilačné detektory γ žiarenia, ktoré sú doplnené moderným digitálnym systémom zberu údajov,“ povedal Martin Venhart, člen predsedníctva SAV, ktorý pôsobí aj vo švajčiarskom CERN-e.
„Urýchľovač prinesie nové aplikácie, ktoré poslúžia na hlbšie analýzy povrchov. Tieto informácie sú kľúčové pre materiálový výskum. Vďaka novej technológií bude možné dôkladne pozorovať a analyzovať aj archeologické artefakty a umelecké predmety,“ povedal Martin Venhart.
Predseda Slovenskej akadémie vied prof. Pavol Šajgalík vyzdvihol význam pracoviska, ktoré je vybavené na špičkovej úrovni pokiaľ ide o porovnanie s európskym výskumným priestorom.
„Je to významný počin Fyzikálneho ústavu, ktorý postavil s využitím štrukturálnych fondov moderný urýchľovač. Umožní mnohé experimenty, za ktorými sme doteraz museli chodiť do zahraničia,“ povedal prof. Pavol Šajgalík.
Malé laboratória sú dnes významným prvkom pri výchove nových odborníkov. V laboratóriách ako je to piešťanské nie sú študenti zaradení do obrovských kolektívov, kde majú presne vymedzené úlohy. Majú otvorený priestor pre vlastné nápady a môžu pod vedením skúsených odborníkov riešiť vlastné projekty.
„Fyzikálny ústav SAV má dlhú tradíciu v oblasti jadrovej fyziky. Už pri založení Kabinetu fyziky v roku 1956 bolo jedným z troch oddelení Kabinetu fyziky oddelenie jadrovej fyziky. Po experimentálnej stránke bolo oddelenie jadrovej fyziky zamerané na fyziku rýchlych neutrónov, kde sa skúmali reakcie 14 MeV neutrónov najmä so stredne ťažkými jadrami. Pozornosť bola venovaná aj aplikáciám, rozvinutá bola neutrónová aktivačná analýza, kde sa robili najmä analýzy obsahu kyslíka pre rôzne vzorky z bývalých Chemických závodov J. Dimitrova. Vrcholom tejto činnosti boli analýzy mesačnej horniny, ktorú priviezla na zem ruská mesačná sonda Luna 16,“ popísal začiatky výskumu v oblasti jadrovej fyziky Martin Venhart.
Pri ďalšom rozvoji oddelenia bolo potrebné zohľadniť možnosti ústavu. Bratislavské pracovisko nemá dostatočné veľké laboratórne priestory na novú výskumnú infraštruktúru, preto voľba padla na detašované pracovisko Fyzikálneho ústavu SAV v Piešťanoch, ktoré sa po likvidácii TESLA Rožnov, závod Piešťany, využívalo len v obmedzenom režime. Malo však dostatočné priestory na vybudovanie nového laboratória. Nevýhodou takéhoto výberu bola nevyhnutná úprava pôvodne kancelárskych priestorov na laboratórne priestory a získanie všetkých potrebných povolení, čo sa ukázalo ako časovo veľmi náročná úloha.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: SAV
Uverejnila: VČ
