Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Alžbeta Marček Chorvátová – odbor Biofyzika

VEDA NA DOSAH

Ako deti sme skoro všetci túžili byť bádateľmi, ktorí budú objavovať hlbiny mora či tajomstvá vesmíru. Čítali sme o najrôznejších vynálezoch, z ktorých mnohé neostali len fantáziou, ale stali sa skutočnosťou. To platí aj o svetle, ktorého silu sme „skrotili“ a využívame ju v súčasnosti napríklad v laseroch.

Doc. Alžbeta Marček Chorvátová, Ph.D. pôsobí v oblasti biofotoniky, čo je vedná oblasť využívajúca svetlo pri štúdiu vlastností živých organizmov, predovšetkým za pomoci laserov. Špecializuje sa na biofotoniku a nanobiofotoniku, hlavne so zameraním na sledovanie bunkovej fyziológie pomocou laserových metód. Od roku 2008 je vedúcou Laboratória bunkovej biofotoniky a od roku 2011 vedúcou Oddelenia biofotoniky v Medzinárodnom laserovom centre v Bratislave. Pedagogicky pôsobí predovšetkým na Prírodovedeckej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

NCP VaT: Kým /čím ste chceli byť keď ste boli dieťa?

Alžbeta Marček Chorvátová: V detstve som chcela byť vedcom, mali sme to v rodine (obaja rodičia pracovali na Univerzite), najprv botanikom, ale potom ma veľmi zaujal ľudský mozog a chcela som porozumieť, ako prebieha myslenie a či môže mozog pochopiť sám seba.

NCP VaT: Ako ste sa dostali k práci v oblasti biofotoniky? Čo vás na vašej práci najviac baví?

Alžbeta Marček Chorvátová.: K práci v oblasti biofotoniky som sa dostala cez štúdium Biofyziky a následne Fyziológie. Biofotonické metódy som pôvodne začala používať na sledovanie fyziologických procesov v živých bunkách a natoľko ma zaujali, že som sa rozhodla viac sa venovať využitiu najnovších biofotonických technológií najmä na sledovanie metabolizmu buniek (teda tomu, odkiaľ bunky získavajú energiu pre svoje fungovanie). Na mojej práci ma najviac baví to, že mi moja práca umožňuje porozumieť tomu, čo je to život, ako sa živý a zdravý organizmus môže zmeniť na chorý, resp. ako dokáže ostať zdravý a tiež ako využiť znalosti o tom, ako funguje živý systém na to, aby sme vylepšili spoločnosť v ktorej žijeme.

NCP VaT: O čo by sa mali zaujímať mladí ľudia, ak sa chcú venovať biofotonike a práci s lasermi?

foto: NCP VaT pri CVTI SRAlžbeta Marček Chorvátová.: Dôležité je, aby mali záujem pozerať sa okolo seba a pýtať sa otázky, teda zaujímať sa, ako fungujú veci okolo nás. Z môjho pohľadu je teda najdôležitejšie mať záujem skúmať. Určite sa zídu znalosti z fyziky, biológie, informatiky, ale biofotonike a práci s lasermi sa môžu venovať aj tí, ktorí majú na prvý pohľad úplne iné záujmy: počítačové hry, medicínu, či dokonca divadelníctvo, alebo poľnohospodárstvo. Všade tam sa dnes lasery a poznatky získané za pomoci biofotoniky využívajú.

NCP VaT: Kde v praxi sa dajú využiť výsledky vášho výskumu?

Alžbeta Marček Chorvátová.: Ako je spomenuté v predošlej otázke, výsledky výskumu biofotoniky sa dajú využiť prakticky vo všetkých oblastiach nášho každodenného života: predovšetkým v medicíne pri diagnostike chorôb, ich liečbe, a tiež pri navrhovaní najvhodnejších liekov a liečebných postupov. Ale biofotonika sa využíva aj v oblasti inžinierstva, kde na základoch sledovania prírody vznikajú moderné prístroje (či už sú to aerodynamické autá navrhnuté na základe sledovania plávania rýb, alebo vysokorýchlostné vlaky založené na princípe letu vtákov), v architektúre, kde napríklad sledovanie prirodzenej štruktúry rastlín nám pomáha navrhovať ekologické budovy. Ale výsledky výskumu v oblasti laserov a biofotoniky dnes prenikajú aj do takých oblastí ako je oblasť senzoriky – a síce využitie optických senzorov, napríklad na sledovanie znečistenia nášho prostredia, ale  tiež pri navrhovaní robotov, ktoré vedia pomôcť pri starostlivosti o dôchodcov. Čoraz väčší význam získavajú pohybové senzory, používané v počítačových hrách, alebo 3 dimenzionálne tlačiarne, ktoré pomáhajú nahradiť chýbajúce časti ľudského tela. Ale myslím si, že najdôležitejšie je, že výskum, ktorý realizujeme nám predovšetkým odkrýva, kto vlastne sme, ako fungujeme a ako by sme mali žiť, či už ako jednotlivec, alebo spoločnosť, aby sme ostali zdraví, žili v symbióze s naším okolím a mali stále veľa energie.

Nápis vyrezaný v ľudskom vlase

(foto: archív Alžbeta Marček Chorvátová)   

Usporiadanie kolagénu v aorte

(foto: archív Alžbeta Marček Chorvátová) 

Zhovárali sa: NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky