Tvrdí to osemnásťročná študentka Anna Mojžišová, ktorá sa vzdeláva v rámci medzinárodného programu na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Od malička inklinovala skôr k umeniu, no začiatkom štúdia na strednej škole prišla zmena a rozhodla sa vydať vedeckým smerom. Vo voľnom čase sa však stále venuje aj vyšívaniu, maľovaniu, fotografii, spevu a debatovaniu. V budúcnosti by chcela študovať bioinformatiku a podieľať sa na vývoji umelej inteligencie, ktorá by bola schopná vyhodnocovať výsledky diagnostických vyšetrení.
So svojím projektom „Vplyv 17α-etinylestradiolu na rast Lens culinaris“ sa na tohtoročnom Festivale vedy a techniky umiestnila medzi víťazmi a prinieslo jej to postup na medzinárodnú súťaž mladých vedeckých talentov. Oslovili sme ju na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Čomu si sa venovala vo svojej práci a prečo si si zvolila práve túto tému?
A. MOJŽIŠOVÁ: V práci som skúmala vplyv 17α-etynilestradiolu na rast šošovice. Hoci názov chemickej látky môže znieť vzdialene, veľká časť obyvateľstva sa s ňou stretáva každý deň v podobe kombinovanej hormonálnej antikoncepcie.
Naša spoločnosť konzumuje obrovské množstvo farmaceutík, ktoré telo úplne nespracuje a odpadovými látkami sa dostávajú do prírody. Z môjho pohľadu sa mi zdá, že tak robíme úplne bez rozmyslu a znalostí o dopade na prostredie – a teda aj nás samých. Téma hormonálnej antikoncepcie mi bola blízka odkedy som v spojitosti s ňou zachytila správy o dvojpohlavných rybách v riekach, najmä v západnom svete. Keďže som nenašla žiaden výskum vplyvu tejto látky na rast rastlín a samotná metodológia takéhoto výskumu bola pomerne jednoduchá na materiály a vybavenie, rozhodla som sa to vyskúšať.
M. H.: Prečo si sa zameriavala na tento druh strukoviny a na zmeny v jej ontogenéze?
A. MOJŽIŠOVÁ: Šošovicu som si zvolila ako bežne rozšírenú strukovinu, ktorá sa konzumuje takmer všade. Navyše som už mala predošlé skúsenosti s jej klíčením a rastom, takže som napríklad vedela určiť, ako dlho by mal výskum prebiehať.
M. H.: Ako sa táto strukovina začala správať po tom, ako si do nej pridala látky, ktoré sa stali súčasťou Tvojho výskumu? Ktoré látky si si zvolila a prečo?
A. MOJŽIŠOVÁ: 17α-etynilestradiol je syntetický pohlavný samičí hormón. Dnes tvorí hlavnú zložku hormonálnej antikoncepcie. Keďže ho nie sme schopní plne zmetabolizovať, časť prijatej látky sa dostáva do vody. Tam sa síce vyskytuje vo veľmi malých množstvách, najčastejšie v desatinách nanogramov na liter, no aj tak vie ovplyvňovať ekosystémy. Jeho chemická štruktúra navyše veľmi pripomína štruktúru fytoestrogénov, čo sú rastlinné hormóny. Na rast šošovice pôsobil inhibične – šošovica dosahovala nižšiu klíčivosť, výhonky boli kratšie, korienky plytšie.
M. H.: K akým výsledkom si dospela? Budú nás raz tieto Tvoje zistenia zásadne ovplyvňovať?
A. MOJŽIŠOVÁ: Vo svojej práci som potvrdila, že aj živočíšny hormón môže mať vplyv na rast rastlín a že tento vplyv môže byť negatívny. Podľa mňa by stálo za zváženie, či aj obrovské množstvo nerozložiteľných farmaceutík vo vode nie je dôvodom neustále sa zvyšujúcej neúrodnosti pôdy.
Zároveň som týmto výskumom chcela ľuďom čiastočne ukázať dôsledky užívania syntetických látok. Hormóny vo vode totiž ani zďaleka neovplyvňujú len ryby a rastliny. Na Slovensku máme výhodu, že veľká väčšina obyvateľstva pije podzemnú vodu, čo poskytuje čas aj mechanizmy k tomu, aby sa časť takýchto látok odstránila, no v mnohých častiach sveta ľudia pijú takto znečistenú vodu a sami o tom takmer nevedia.
V ďalších mesiacoch by som chcela skúmať, akým spôsobom sa dajú syntetické hormóny z vody odstraňovať.
M. H.: Chcela by si raz vďaka vede a svojmu odhodlaniu meniť kvalitu života ľudí k lepšiemu? Práve vďaka stále novým vedeckým poznatkom sa denne posúvame vpred…
A. MOJŽIŠOVÁ: Áno aj nie. Veľa z vecí, ktoré nám dnes uľahčujú život, môžu byť zajtra problémom. Mojím cieľom teda nebude len uľahčovať život dnešným ľuďom, ale robiť tak zodpovedne aj voči budúcim generáciam.
M. H.: Ďakujeme pekne za rozhovor a do Nového roka želáme všetko len to najlepšie.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Anny Mojžišovej
Uverejnila: VČ