Na Slovensko príde svetový chemik, nositeľ Nobelovej ceny Ben Feringa, ktorý stojí za skonštruovaním „molekulového nanoauta“. Jeho objavy sú dôležité nielen pre efektívnu prípravu liečiv, ale aj vývoj tzv. múdrych liekov.
Nositeľ Nobelovej ceny za chémiu holandský profesor Ben L. Feringa z Univerzity v Groningene navštívi v dňoch 8. – 10. septembra 2019 Slovensko. V pondelok 9. septembra o 10.00 hod. mu rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček v Aule UK udelí Veľkú zlatú medailu UK na návrh Prírodovedeckej fakulty UK a prednesie krátku inaguračnú prednášku. V utorok si v Starom Smokovci na 71. Zjazde slovenských a českých chemikov prevezme Zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV.
Krátka biografia
Profesor Ben Feringa sa špecializuje na molekulárne nanotechnológie. V roku 2016 získal Nobelovu cenu za chémiu spolu s prof. Jean-Pierrom Sauvagom a sirom J. Fraserom Stoddartom za dizajn a syntézu molekulových strojov. Toto najvyššie ocenenie získali za prácu v oblasti návrhu štruktúry a syntézy molekúl s riadenými pohybmi, ktoré dokážu plniť určité úlohy, keď im je dodaná energia a za vývoj tzv. molekulárnych strojov. Ben Feringa je držiteľom viac ako 30 patentov a doteraz publikoval viac ako 830 recenzovaných výskumných prác, citovaných viac ako 50 000-krát. Počas svojej kariéry viedol viac ako 100 doktorandov.
„Skúmanie naprieč hranicami poznania v chemických vedách ponúka obrovský neprebádaný priestor na prežívanie radosti z objavovania,“ myslí si Feringa. „V posledných dekádach dosiahli chemici mimoriadne úspechy v umení budovania miniatúrnych objektov, teda molekúl. Posúvanie sa od molekúl k dynamickým molekulovým systémom je zásadnou výzvou, ako kontrolovať a cielene využívať pohyb na nano-úrovni,“ hovorí nobelista. O svoje dojmy z cesty vo svete molekulových prepínačov a motorov sa podelí na UK.
Vo svojej vedeckej práci sa spočiatku venoval asymetrickej katalýze, čo je spôsob prípravy zlúčenín v konkrétnej geometrickej forme. „To je dôležité napríklad pri výrobe liečiv, keďže účinky liekov sa môžu líšiť práve od geometrickej formy, v akej sa nachádzajú,“ vysvetľuje organický chemik Radovan Šebesta, profesor Univerzity Komenského. Jeho tím spolupracoval s Benom Feringom práve v oblasti vývoja nových metód asymetrickej katalýzy.
Neskôr sa jeho výskum zameral viac na fotochémiu a molekulové prepínače a motory. Molekulové prepínače sú molekuly schopné reagovať na vonkajší podnet, napríklad zmeniť svoj tvar účinkom svetla. To viedlo k skonštruovaniu tzv. „molekulového nanoauta“, čo je „automobil“ pozostávajúci z jedinej molekuly schopnej pohybu určitým smerom. „Objavy Bena Feringu sú dôležité pre efektívnu prípravu liečiv a vývoj tzv. múdrych liekov, reagujúcich materiálov a konštrukciu tzv. mäkkých robotov,“ objasňuje Radovan Šebesta.
Uplatnenie týchto objavov je veľmi široké predovšetkým v medicíne. Uvažuje sa o cielenom a veľmi špecifickom účinku liekov v určitom čase a na konkrétnom mieste v tele. Ďalšou oblasťou využitia sú pokročilé materiály, ktoré budú schopné meniť svoje vlastnosti, alebo odpovedať na nejaký vonkajší podnet.
„Zmyslom vedy je hľadať odpovede a objavovať nové cesty k lepšiemu a zdravšiemu životu a uľahčovať bežné činnosti. Vedecká práca profesora Feringu je presne o tom. Veda nemôže zostať v laboratóriu, veda musí žiť,“ hovorí rektor UK Marek Števček.
Profesor Feringa patrí medzi mimoriadné vedecké osobnosti s talentom priblížiť náročné vedecké poznatky širokej vernosti a zároveň motivovať tímy špičkových vedcov. Vo svojej verejnej prednáške v pondelok 9. septembra sa profesor Feringa zameria na skúmanie za hranicami pôvodných prírodných odborov, aj na kreatívnu silu chémie. Tá vytvára nový molekulový svet, ktorý každodenne zažívame s bežnými produktmi od liečiv po displeje.
Informácie poskytla Lenka Miller, hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave
Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR