Diplomy z chemických olympiád, láska k vede a neskôr aj úspech v projekte Stredoškolská odborná činnosť priviedol stredoškoláčku Katku Sujovú do laboratórií Ústavu polymérov SAV, aby si prázdniny spríjemňuje vzdelávaním. Prihlásila sa na stáž, ktorá bude pre jej budúce rozhodovanie možno kľúčová. „Letná stáž na Slovenskej akadémii vied pre mňa neznamená iba množstvo nových užitočných informácií, ale i bezprostredné nahliadnutie do ´zákulisia´ vedy a pomáha mi s rozhodovaním sa – čo ďalej. Za túto možnosť som veľmi vďačná a dúfam, že sa mi naskytne aj v budúcnosti, i za cenu skorých ranných vstávaní počas prázdnin,“ hovorí Katka. Jej pozitívny prístup nás zaujal a mohla by byť príkladom pre mnohých mladých ľudí, ktorí sa v živote rozhodujú, čo ich najviac baví a do čoho investovať svoj čas. Oslovili sme Katku na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Katka, u Teba je zrejmé, že Ty vedou žiješ a „počítaš s ňou“ aj do budúcna. Na Ústave polymérov SAV teraz môžeš zblízka pozorovať, ako sa teória v škole raz premietne aj do praxe. Je to zážitok?
K. SUJOVÁ: Je to pre mňa výborná skúsenosť, keďže študujem na gymnáziu a nemám preto veľa príležitostí okúsiť aj praktickú stránku chémie v laboratóriách. 🙂 Vďaka Ing. Anite Eckstein, PhD., ktorá nás počas letnej stáže zaúča s nadľudskou trpezlivosťou, ako aj vďaka Mgr. Jaroslavovi Mosnáčkovi, DrSc. a celému Ústavu polymérov SAV, mi čas strávený v laboratóriu ubieha veľmi rýchlo. Hoci sa v ústave často stretávam s niečím novým, keďže ešte len budem maturovať, všetci sú ochotní odpovedať mi na moje otázky a vysvetliť mi danú problematiku.
M. H.: Je to práve chémia, ktorá Ti je najviac srdcu bližšia, alebo sa aktívne zaujímaš aj o iné oblasti vedy?
K. SUJOVÁ: Na vede ma okrem iného fascinuje, koľko rôznych odborov tento pojem zahŕňa a najmä aké dôležité je prepojenie medzi nimi. Nielen na ústave mám mnohokrát možnosť vidieť, ako jednotlivé prírodovedné odbory medzi sebou spolupracujú a ako je nevyhnutné i pre samotných vedcov, aby boli „flexibilní“ a mali znalosti z viacerých oblastí vedy. Snažím sa preto nahliadať do rôznych oblastí prírodných vied, i keď mojou srdcovkou zatiaľ ostávajú anorganická a fyzikálna chémia. Za posledné roky som získala diplomy najmä z chemických olympiád a Stredoškolskej odbornej činnosti, kde sa mi podarilo aj umiestniť na prvých priečkach.
M. H.: Jednou z týchto tém boli antioxidanty, konkrétne aminokyselina cysteín. Čo ste so spolužiačkou pozorovali?
K. SUJOVÁ: V súčasnosti sa stále viac, nielen medzi odborníkmi, ale i laikmi hovorí o voľných radikáloch. Hoci v malom množstve majú tieto väčšinou veľmi reaktívne chemické zložky pre organizmus značný fyziologický význam, vo väčšom množstve môžu napádať biologické štruktúry a poškodzovať ich. Ich nežiaducemu pôsobeniu v organizme zabraňujú antioxidanty, medzi ktoré sa zaraďuje i aminokyselina cysteín.
M. H.: Oxidačný stres – prevaha voľných radikálov nad antioxidačnou ochranou tela – nám spôsobuje stále viac ochorení. Ako ich liečiť, a ešte lepšie, predchádzať im?
K. SUJOVÁ: Niektoré látky môžu ovplyvňovať oxidačné reakcie, a to napríklad i katióny medi. Kým meďné katióny môžu katalyzovať vznik voľných radikálov, ich meďnatí „kolegovia“ ich naopak pomáhajú neutralizovať. Doteraz však nie je presne známy mechanizmus, akým meďnaté katióny katalyzujú antioxidačné reakcie, čo sme skúmali i my v našej práci.
Hoci cesta k úplnému objasneniu vzájomného pôsobenia cysteínu a meďnatých katiónov je ešte dlhá, dúfame, že aj naše výsledky dopomôžu k jej rýchlejšiemu ukončeniu. Ak by sa tomu tak stalo, a podarilo sa nájsť a urýchliť najpomalší krok reakcie, znamenalo by to zefektívnenie liečiv na báze antioxidantov, teda výrazný krok vo farmakológii a medicíne.
M. H.: Katka, ako vnímaš slovenskú vedu? Robí sa u nás tak, že má na spoločnosť práca vedcov aj priamy dosah?
K. SUJOVÁ: Z môjho uhľa pohľadu študentky gymnázia pojem „slovenská veda“ mierne stráca na hodnote, pretože mnoho nádejných vedcov zo Slovenska odchádza do zahraničia, kde majú lepšie možnosti štúdia i uplatnenia po štúdiu. Rovnako tak sa to chystá urobiť aj množstvo mojich rovesníkov. No práve tí, ktorí odchádzajú, by mohli zvýšiť kvalitu vedy na Slovensku. A tam vidím aj priestor na zlepšenie – presvedčiť nás, aby sme ostali študovať tu.
M. H.: Katka, želáme Ti veľa šťastia a želáme si, aby si raz robila vedu na Slovensku spolu s čo najväčším počtom Tvojich rovesníkov 
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Katky Sujovej
Uverejnila: VČ