Polárnou arktickou vegetáciou v rámci aplikačného typu výskumu sa zaoberal výskumný tím Botanického ústavu SAV, pričom sa zameral na hierarchický prehľad a návrh postupov k medzinárodne konzistentnému prístupu k výskumu, archivácii a klasifikácii tundrovej vegetácie. RNDr. Jozef Šibík, PhD. uvádza, že presný a jednotný prístup zaznamenávajúci zloženie a štruktúru arktickej vegetácie a jej vzťahu k prostrediu a ekologickým procesom sú najdôležitejšou súčasťou priameho výskumu zemského povrchu, ako aj štúdií využívajúcimi diaľkový prieskum Zeme.
„V dobe výrazných klimatických oscilácií, ktoré sa najviditeľnejšie prejavujú práve v polárnych oblastiach, je pochopenie základných vzorcov biodiverzity a ďalších procesov v nich prebiehajúcich, kľúčové. Na príklade databázy vegetačných zápisov z arktickej časti Aljašky sme prezentovali návrh kritérií a podrobný plán pre konzistentný medzinárodný prístup k výskumu, archivácii a klasifikácii arktickej vegetácie, ktorý môže byť adaptovaný a využitý aj v iných biómoch v iných častiach sveta. Hoci sú metódy vesmírneho monitorovania jedinými metódami umožňujúcimi identifikovať globálne trendy v zmenách produktivity, satelitné dáta samy o sebe nie sú schopné určiť centrá diverzity, ako aj jej potenciálne straty či nepatrné štrukturálne zmeny a zmeny v prebiehajúcich ekologických procesoch ovplyvňujúcich cieľové ekosystémy.“
Tieto zmeny je podľa RNDr. Jozef Šibíka, PhD. možné identifikovať iba v spolupráci s priamym terénnym výskumom, ktorý je spojený s pozorovaním na rôznych priestorových škálach. „Ukazuje sa, že v súvislosti s našimi zisteniami, opismi a analýzami arktickej vegetácie v celom bióme arktickej tundry si táto a podobné aktivity budú vyžadovať väčšiu pozornosť na zjednotenie medzinárodnej spolupráce skvalitňujúcej zber a následné zdieľanie a vyhodnocovanie dát. Jedným z hlavných cieľov arktického vegetačného archívu je vytvorenie zoznamu vegetačných jednotiek celej Arktídy, ich definícií a prehľadu rozšírenia a prepojenia doteraz užívaného systému mapovania biotopov v Severnej Amerike na systém používaný v iných častiach sveta, predovšetkým v Európe.“
RNDr. Jozef Šibík, PhD. ďalej pripomína, že charakter Arktického vegetačného archívu, predovšetkým časti databázy z Aljašky, je príkladom, ako postupovať pri vytváraní databázy, uchovávaní základných vegetačných, ekologických a iných relevantných dát tak, aby boli prístupné širokej verejnosti a využiteľné v celej škále interdisciplinárnych štúdií počínajúc tými, ktoré majú využitie v praxi ochrany prírody, základného výskumu skúmajúceho vplyvy viacerých biotických či abiotických faktorov na určité zložky bioty až po komplexné sociologické štúdie zaoberajúce sa vzťahom človeka a jeho komunít k meniacemu sa prostrediu, v ktorom žijú.
Spolupráca na tomto projekte bola zastrešená prof. Walkerom z Univerzity of Alaska Fairbanks.
Medzi najvýznamnejšie výsledky vedeckej práce Botanického ústavu SAV patrí aktuálne aj biosystematické štúdium kritických taxónov. Autori, menovite Dítě D., Goliašová K., Hodálová I., Kochjarová J., Kučera J., Letz D. R., Májeková J., Mereďa P. jun., Michalková E., Miháliková T., Slovák M., Štubňová E., Ťavoda O., Zaliberová M. realizovali základný výskum, výsledkom čoho bola monografia edície Flóra Slovenska – zväzok VI/4. Monografia prináša spracovanie všetkých domácich, zdomácnených, prechodne zavlečených, často pestovaných a na Slovensku očakávaných taxónov cievnatých rastlín čeľadí Amaranthaceae s. l. (incl. Chenopodiaceae), Polygonaceae, Plumbaginaceae a Primulaceae.
„Monografia prináša spracovanie 45 rodov a 220 vnútrorodových a vnútrodruhových taxónov domácich, zdomácnených, prechodne zavlečených, často pestovaných a na Slovensku očakávaných taxónov cievnatých rastlín. 44 taxónov je ohrozených a 23 zákonom chránených, niektoré sú chránené aj medzinárodnými dohovormi CITES a NATURA 2000. Každú taxonomickú skupinu charakterizujú podrobné opisy, určovacie kľúče, vedecké a národné názvy rastlín, nomenklatorické a taxonomické poznámky, informácie o variabilite, biológii, fytocenológii a ekológii, údaje o výškových maximách a minimách na Slovensku, ako aj údaje o spôsobe využitia rastlín,“ uvádza autorský kolektív.
Dôležitou súčasťou textov pri väčšine taxónov je podľa autorov prehľad dostupných údajov o ich rozšírení na území Slovenska. „Najvýznamnejšími výsledkami spracovania sú objavy nových taxónov pre územie Slovenska (Amaranthus emarginatus subsp. emarginatus, Rumex rossicus), nové nomenklatorické kombinácie pri druhoch Amaranthus blitum, Bassia prostrata, Blitum bonus-henricus, Dysphania ambrosioides a Oxybasis urbica, nové lokality výskytu zriedkavých druhov na území Slovenska (napr. neofytov Atriplex micrantha a Dysphania pumilio, ohrozeného slaniskového druhu Oxybasis chenopodioides a i.), nové počty chromozómov a prvotné údaje o relatívnej veľkosti genómu z územia Slovenska pre taxóny Atriplex rosea, Chenopodium pedunculare, C. striatiforme, Oxybasis chenopodioides, O. urbica, Rumex palustris, R. maritimus a Salsola kali subsp. ruthenica. Z hľadiska ochrany a ohrozenosti je významná najmä aktuálnosť rozšírenia kriticky ohrozených druhov Amaranthus graecizans subsp. sylvestris, Anagallis minima, Androsace maxima, Armeria alpina, Atriplex rosea, Blitum virgatum subsp. virgatum, Camphorosma annua, Limonium gmelinii, Polycnemum heuffelii a Soldanella montana.“
Veľmi cenné je podľa kolektívu autorov aj potvrdenie výskytu druhu Samolus valerandi, ktorý bol na Slovensku viac ako polstoročie pokladaný za vyhynutý a tiež zistenie, že niektorí zástupcovia rodov Amaranthus, Chenopodium, Corispermum, Krascheninnikovia, Polygonum, Suaeda a Salicornia boli zo Slovenska uvádzaní omylom. „Výsledky štúdia štruktúry odenia zástupcov podčeľade Chenopodioideae pomohli lepšie morfologicky zadefinovať rody Blitum, Chenopodiastrum, Dysphania, Lipandra, Oxybasis a Teloxis, novo vyčlenené z tradične chápaného rodu Chenopodium s. l. a ukázali, že rodový koncept, ktorý vyplynul z molekulárnych znakov, má oporu aj v morfológii,“ uzavreli autori.
Pracovníci Botanického ústavu SAV, predovšetkým z vedného odboru botanika, vysoko efektívne využívajú podporu medziakademických dohôd, ktorá im umožňuje najmä realizovať terénne práce v spolupráci s mnohými vedeckými inštitúciami. Týka sa to predovšetkým krajín Európy, v ktorých sa vyskytujú taxóny a rastlinné spoločenstvá, ktoré sú predmetom štúdia projektov riešených na Botanickom ústave.
Botanický ústav SAV je svojim vedeckým zameraním na Slovensku jedinečné výskumné pracovisko a má kľúčovú pozíciu. Je miestom dynamického rozvoja vedy a výskumu v celej škále botanických odborov od biosystematiky, evolúcie, taxonómie, fytogeografie, diverzity a výskumu vegetácie po rastlinnú fyziológiu. Objektom výskumu sú prirodzene rastúce nižšie a vyššie rastliny a ich spoločenstvá, ako aj invázne, nepôvodné a kultúrne rastliny. Výskumný priestor pokrýva okrem Slovenska, Karpát a priľahlej Panónskej nížiny, aj Alpy, Mediterán, Škandináviu, Ameriku a Áziu.
Odborní garant textu: RNDr. Jozef Šibík, PhD. samostatný vedecký pracovník z Botanického ústavu SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová Habrmanová
Úvodné foto: Botanický ústav SAV
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
