Žihľava (pŕhľava) rastie na stanovištiach bohatých na dusík, v skalnatých sutinách, v lužných lesoch, na lúkach, pasienkoch, na medziach, na okrajoch komunikácii a tokov, pobrežných húštinách, na rumoviskách a v priekopách, pri potokoch a pod. Je možné ju nájsť nielen na rovinách, ale aj vysoko v horách, a to ako u nás, tak skoro na celom svete okrem tropickej Afriky a Južnej Ameriky.
Žihľava je trváca dvojdomá, zriedka jednodomá bylina s plazivým rozkonáreným žltým podzemkom. Byľ je priama, štvorhranná, porastená štetinkami a pŕhlivými chĺpkami. Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité až podlhovasté, dlho končisté, na báze srdcovité alebo zaoblené, na okraji hrubo pílkovité. Prílistky sú voľné, čiarkovité, kopijovité a končisté. Samčie súkvetia sú priame, metlinovité s krátkymi konárikmi. Samičie súkvetie má konáre dlhšie, v čase kvitnutia previsnuté, kvety so zeleným okvetím, štetinato pŕhlivo chlpatým. Plod je vajcovitá nažka obalená v trvácom okvetí. Kvitne od mája do konca septembra. Rozmnožuje sa často vegetatívne – podzemnými výbežkami. Celá rastlina je pokrytá pŕhlivými chlpmi. Sú to dlhé, úzko kužeľovité bunky naspodku cibuľkovite zhrubnuté a stoja na podstavčeku z niekoľkých pokožkových buniek. Hrot chlpu je veľmi krehký, inkrustovaný, a preto sa ľahko odlamuje.
U nás bežne rastú dva druhy žihľavy – dvojdomá a malá. Obidve sú liečivé, žihľava malá je pŕhlivejšia. Žihľava dvojdomá (Urtica dioica L.) je vysoká 30 – 150 cm (výnimočne až 200 cm) a má samčie alebo samičie kvety, ktoré oplodňuje vietor. Žihľava malá (Urtica urens) je vysoká asi 40 cm, má samčie i samičie rastliny na jednej rastline a nemá pakoreň. Žihľava dvojdomá je dosť menlivá a botanici rozoznávajú množstvo odrôd a poddruhov, z ktorých niektoré nemajú pŕhlivé chlpy, a preto „nepália“.
Žihľava ako burina
Žihlava malá (Urtica urens L.) sa rozmnožuje sa semenami, ktoré klíčia hneď po dopade na pôdu. Veľmi rýchle sa vyvíja a najmä v teplejšom období môže kvitnúť a priniesť semená už niekoľko týždňov po vzídení. Môže mať 2 – 3 generácie do roka. Vyžaduje však dostatočné množstvo vlahy. Na pôdu nie je náročná. Najlepšie jej vyhovujú dobre hnojené pôdy s dostatočným množstvom humusu. Napriek tomu, že najhojnejšie rastie v teplejších nížinných oblastiach, skoré mrazíky jej neškodia, skôr naopak, zbavená konkurencie citlivých burín sa po oteplení silne rozrastá. Ak má dostatok vlahy, klíči po každom prekyprení pôdy až do neskorej jesene. Zaburiňuje najmä zavlažovanú zeleninu, okopaniny a záhrady. Na rozdiel od žihľavy dvojdomej (Urtica dioica L.), ktorá je mohutnejšieho vzrastu, rastie prevažne na neobrábanej pôde a je pomerne odolná proti herbicídom, žihľava malá je na herbicídy značne citlivá. Spoľahlivo ju ničia všetky bežne používané prípravky.
Žihľava ako priemyselná surovina
Lykové vlákna z povrchovej časti byle žihľavy sú veľmi pevné a dlhé, a je možné ich využiť ako surovinu pre textilný priemysel. Už v stredoveku spriadali tieto vlákna a tkali z nich tzv. žihľavové vlákna. V dobe prvej svetovej vojny slúžila žihľava za náhradu textilnej suroviny, priadza je nízkej kvality. V mierových podmienkach avšak ťažko môže súťažiť v lepšími a výnosnejšími textilnými rastlinami, ktoré poskytujú lepšie vlákno a vo väčšom množstve.
Z listov sa získava chlorofyl, ktorý sa používa ako farbivo.
Žihľava ako liečivá rastlina
Obe, žihľava dvojdomá aj žihľava malá, sú liečivé. Listy a korene pŕhľavy zbierame v čase kvitnutia (máj – september). Pŕhľavu skosíme a potom z nej zbierame dobre rozvinuté listy, ktoré trháme v rukaviciach, alebo až keď zvädnú. Sušia sa v tieni alebo v sušiarni pri teplote do 50 °C. Korene vykopávame skoro na jar (marec) alebo na jeseň (november). Dobre očistené korene sušíme na slnku, v tieni alebo v sušiarni pri teplote do 50 °C. Vysušené listy sú na líci tmavozelené, na rube svetlejšie a sú bez vône, chuti a zápachu. Uskladňujú sa na suchom a tienistom mieste.
Žihľava zastavuje krvácanie, pri maternicových alebo hemoroidných krvácaniach, pri chronických varikóznych vredoch (vonkajšie použitie), pri krvácaní z nosa, vykašliavaní krvi, pri dlhotrvajúcej a silnej menštruácii. Zvyšuje tonus maternice, čriev a ciev a účinkuje blahodárne pri zápche, arterioskleróze, tráviacich ťažkostiach, žalúdočných a črevných bolestiach. Zlepšuje základnú látkovú výmenu a má dobrý účinok pri cukrovke, žltačke, ochoreniach pečene a žlčníka, pri poruchách menštruačného cyklu, klimaktériu, zníženej laktácii a akné. Vysoký obsah vitamínov, hemoglobínu a erytrocytov zvyšuje účinnosť drogy pri anémiach a hypovitaminózach po prekonaní choroby alebo po operácii. Okrem toho má droga protireumatický účinok pri bolestiach kĺbov – svalový a kĺbový reumatizmus a artritíde. Stimuluje dýchanie pri astme. Odvar z pŕhľavy zlepšuje činnosťsrdcového svalu, stimuluje granuláciu a epitelizáciu rán, zrýchľuje zrážanie krvi.
Liečenie žihľavovým čajom
Príprava čaju: Jedna kopcovitá čajová lyžička žihľavy na šálku sa zaleje horúcou vodou, nechá sa pol minúty stáť, precedí sa a čaj sa pije po dúškoch neosladený.
Pri chudokrvnosti, pri sennej nádche, pri alergiách, pri pľúcnych ochoreniach, pri chorobách pečene, pri ochoreniach sleziny, pri obličkových kameňoch a obličkovom piesku, pri liečbe nadmernej tvorbe žalúdočnej kyseliny sa odporúča denne vypiť štyri šálky žihľavového čaju
Žihľavový čaj pomáha pri zápche. Pol hodiny pred raňajkami by sa mala vypiť jedna šálka a počas celého dňa ďalšie dve až tri šálky čaju. Čaj sa má piť veľmi teplý po dúškoch.
Zahlienenie dýchacích orgánov a žalúdka rozpúšťa niekoľkotýždňová kúra žihľavovým čajom.
Krvotvorná a krv prečisťujúca žihľava pôsobí liečivo aj na slinivku brušnú, ktorá zodpovedá za hospodárenie s cukrom v krvi.Pri liečbe cukrovky sa preto rovnako odporúča piť žihľavový čaj štyrikrát denne.
Pri žlčníkových chorobách a ťažkostiach je odporúčaná niekoľkotýždňová kúra žihľavovým čajom.
Pri zápale kĺbov a pri príznakoch opotrebovania kĺbov sa odporúča počas dňa medzi dvoma šálkami čaju z prasličky roľnej vypiť štyri šálky žihľavového čaju.
Liečenie celými rastlinami, listami a koreňom
Listy pŕhľavy obsahujú vitamíny K a B2, glykozid ircitrín, triesloviny, bielkoviny, kyselinu askorbovú, kyselinu pantoténovú, karotenoidy, histamín, karotenoidy, chlorofyl (okolo 3 %), xantofyl. Niektorí autori uvádzali, že chĺpky žihľavy obsahujú kyselinu mravčiu. Posledné výskumy ukázali, že je to zmes troch chemických látok: histamínu dráždiaceho kožu, acetylchlorínu vyvolávajúci pocit pálenia a serotonínu zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok.
Mladé rastliny žihľavy možno variť a pripravovať z nich pokrm účinný proti jarnej únave. Zo žihľavy sa dajú pripravovať polievky, čerstvé šaláty a špenáty. Sekané listy sa pridávajú do potravy pre hydinu.
Listy a korene vyluhované v olivovom oleji sa používajú na liečenie rán a popálenín. Odvar z koreňa, vňate a najmä so semien utišuje krvácanie.
Listy a korene sa používajú proti šediveniu a vypadávaniu vlasou vo forme odvaru (vnútorné použitie) alebo odvar v zmesi s octom (vonkajšie použitie) na umývanie a masírovanie.Odvar pripravujeme z dvoch polievkových lyžíc drogy a 500 ml vriacej vody. Varíme 3 minúty, necháme vyluhovať 1 hodinu a precedíme. Odvar užívame v dávke 120 ml pred jedlom.
Čerstvé mladé výhonky žihľavy sú vhodné na kúru prečisťujúcu organizmus, pri ktorej sa vypijú denne 2 litre čaju. Jedna hrsť čerstvých žihľavových výhonov na šálku sa zaleje horúcou vodou, nechá sa pol minúty stáť, precedí sa a pije sa po dúškoch.
Liečenie kúpeľmi zo žihľavy (vonkajšia liečba)
Denný kúpeľ deformovaných rúk, nôh alebo kĺbov v žihľavovom odvare podporuje liečenie reumatického ochorenia. Štyri kopcovité hrste čerstvých žihľavových listov a stoniek sa namáčajú 12 hodín v päťlitrovej nádobe so studenou vodou. Studený výluh sa potom zohreje a postihnuté časti tela sa v ňom kúpu 20 minút. Byliny pritom zostávajú vo vode.
Autor: Ing. Mgr. Mária Babulicová, PhD., Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/ – Lužianky – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany /VÚRV/
Literárne zdroje:
[1] Csapody , I. – Csapodyová, V. – Jávorka, S. (1983). Rastliny lesov a lúk, vydala Príroda, vydavateľstvo kník a časopisov, n. p. Bratislava. 185 s., tématická skupina: 301-03-15, č. publikácie: 5223 – SÚKK 375/I – 82.
[2] Dostál, J.; – Červenka, M. (1992). Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. I. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 778 s., ISBN 80 – 08-00273-5.
[3] Jávorka, S. – I. – Futák, J. – Csapodyová, V. – Jávorka, S. (1959). Kvety lesov a lúk, vydalo Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry v Bratislave,240 s., č. publikácie: 1138, Plán. skupina 301/04-45, č. povolenia C-HSV/861 – 1958.
[4] Májovský, J. – Krejča, J. (1970). Obrazová kvetena Slovenska, 1. diel Rastliny lesov, Vydavateľstvo OBZOR, n. p. Bratislava, 352 s. 65-055-70.
[5] Pamukov, D. –Achtardžiev, Ch., c/o Jusautor, Sofia 1981, Translation Zdenka Kramplová, (1986). Prírodná lekáreň. Príroda, 1986, 305 s., tématická skupina: 301-04-38, č. publikácie: 6477 – SÚKK 1721/I-86.
[6] Pikula, J. – Obdržálková, D. – Zapletal, M. (1997). Polní, zahradní a lesní plevele České republiky, Nakladateľstvo PERES, Praha, ISBN 80-901691-9-8.
[7] Pilát, A. (1964). Kapesní atlas rostlin. 3. vyd. Vydalo Státní pedagogické nakladatelství, n.p., v Praze, č. publikácie: 36-0-26, tém. Skupina: 03/15.
[8] Pullman, Ľ – Vanek G. (1966). Atlas burín. Slovenské vydavatešstvo pôdohospodárskej literatúry, 245 s., č. publikácie: 2216, č. povolenia: 1549/I – 64 Z – 03 – 61351.
[9] Randuška, D. – Šomšak, L. – Háberová, I. (1983), Farebný atlas rastlín. Vydavateľstvo OBZOR, n. p. Bratislava 1983, 640 s., 735-21-85/8, tematická skupina: 03/16.65-005-83, č. povolenia SÚKK 375/I – 82.
[10] Trebenová, M. (1986). Liečivé rastliny z božej záhrady. Vydavateľstvo Motýľ, München, z nemeckého originálu preložila Viola Zavarská 1991, ISBN 80-900404-8-9.
Foto: autor
Uverejnila: ZVČ
Nemusíme míňať peniaze za drahé lieky. Vždy nám nepomôžu tak účinne ako to, čo nájdeme v našej vlastnej záhrade, alebo na trhovisku. Zázrakov v slovenských záhradách, na poliach a lúkach máme dosť. Sú to nenápadné plodiny, ktoré dokážu prispieť k celkovému zdraviu nášho organizmu. Mnohé sú komerčne známe a mnohé obchádzame bez toho, aby sme vedeli, aké sú vzácne.
Ak chcete vedieť o našich rastlinách a potravinách viac z vedeckého hľadiska, navštívte stránku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a zistíte, koľko vzácneho výskumu sa venuje tomu, čo všetko dokážeme na Slovensku zužitkovať pre svoje zdravie.