Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk – jakon /Yacon/

VEDA NA DOSAH

kvety jakonu

Jakon je na Slovensku pomerne neznáma plodina. Bežne sa u nás nepestuje vo veľkom, napriek tomu už niektoré záhradnícke firmy ponúkajú aj cez internet na jar predpestované sadenice na výsadbu. Obsahom dôležitej látky inulínu ho môžeme prirovnať k našim u nás hojne rozšíreným plodinám ako je čakanka šalátová a štrbáková, slnečnica hľuznatá – topinambur, či hadomor španielsky – čierny koreň.

Prečo je dôležitý inulín?

V súčasnom období je celosvetovým problémom ustavične sa zhoršujúci zdravotný stav obyvateľstva. Sledujeme stále rastúci počet civilizačných chorôb, ktoré dostávajú postupne až charakter pandémie. Jednou zo základných príčin tohto stavu sú nesprávne stravovacie návyky, predovšetkým vysoká spotreba denaturovaných potravín, tukov a bielkovín.

Jednou z požiadaviek na zmenu zloženia výživy je predovšetkým znižovanie spotreby sacharidov, ktorých príjem sa v posledných rokoch veľmi prekračuje. Preto sa obracia pozornosť na pestovanie starých kultúrnych plodín, ktoré obsahujú inulín, aby sme dosiahli požiadavky týkajúce sa zníženia spotreby týchto sacharidov. Inulín je nestráviteľný oligosacharid, ktorý môže vo výžive ľudí nahrádzať príjem cukrov. Nepodlieha štiepeniu v kyslom prostredí žalúdka, ani pôsobením enzýmov v tenkom čreve. Správa sa teda ako rozpustná vláknina, je zdrojom živín pre potrebné bifidobaktérie v hrubom čreve a zároveň slúži ako balastná látka proti zápche. Tým sa stáva súčasťou prirodzenej prevencie hrubého čreva pred zápalovými, infekčnými a nádorovými chorobami.

Liečivá plodina Inkov

Jakon (Yacon) je pôvodom z Južnej Ameriky (Ekvádor, Peru, Bolívia), kde rastie až do výšky 3 300 m. n. m. Hľuzy používali už starí Inkovia, ktorí však rastlinu vnímali ako ovocie s liečivými účinkami, nie ako koreňovú zeleninu, tak ako je to u nás. Jeho liečivé účinky sa dajú využiť pre diabetikov, ako diétna zelenina v racionálnej výžive, pre vysoký obsah inulínu v hľuzách, ale aj pri úprave cholesterolu a v prevencii proti niektorým typom rakoviny. Hľuzy majú nasladlú chuť, sú chrumkavé a konzumujú sa surové, vo forme šalátov alebo varené. Pre potravinárske využitie sa spracovávajú vo forme sirupu alebo chipsov. Jakonové listy sa sušia a používajú sa ako liečivé čaje pre diabetikov.

Zloženie rastliny má priaznivý účinok pre zdravie

Konzumovaná hľuza má veľmi vysoký obsah vody, predstavuje okolo 80 % celkovej hmotnosti. Sušina hľúz je tvorená prevažne sacharidmi vo forme inulínu, obsah bielkovín je naopak veľmi nízky, predstavuje iba niečo okolo 0,3 – 3,7 %. V hľuzách sa nachádzajú hlavne polyfenoly, fenolové kyseliny s antioxidačnými účinkami. V listoch sa okrem fenolov nachádzajú flavonoidy, terpeny, ktoré majú významné antibakteriálne a protizápalové účinky.

Morfologická charakteristika

Jakon je pomerene mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 metrov. Stonky (5 – 20 ks) sú husto olistené s tmavozelenými listami, ktoré sú ochlpené a zafarbené do fialova. Kvety sa nachádzajú v malých úboroch, ktoré sú žltej až bledo oranžovej farby. Majú priemer okolo 3 cm a vyrastajú na vrchole stonky.

koreňové hľúzy

Rastlina jakona tvorí dva typy hľúz. Podzemná časť jakonu je tvorená viac než dvadsiatimi veľkými koreňovými hľuzami, ktoré dosahujú hmotnosť 100 – 500 g, ojedinele viac ako jeden kilogram, tieto sú vhodné na konzumovanie. Úroda koreňových hľúz z jednej rastliny sa pohybuje od 2 – 4 kg. Tvar hľúz je valcovitý až kužeľovitý. Povrch hľuzy býva žltý, krémový, fialový. Dôležitým kvalitatívnym znakom je farba dužiny, ktorá býva biela, žltá, fialová. Druhé hľuzy sú množiteľské (tzv. kaudexy), ktoré sa nachádzajú na podzemnej časti stonky. Musíme ich po zbere vhodne uskladniť, aby sme ich na jar mohli použiť na ďalšiu výsadbu.

Technológia pestovania

V našich podmienkach sa jakon môže úspešne pestovať v nadmorskej výške 100 – 300 m. n. m. Rastlina je veľmi tolerantná k vysokým teplotám, ale aj citlivá voči mrazom, kedy dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Podzemné časti rastliny (hľuzy) zostávajú nepoškodené, pokiaľ pôda nepremrzne. Vhodné na pestovanie jakona sú pôdy bohaté na humus, dobre priepustné a ideálne pH je 5,5 – 8.

Jakon je odolný voči chorobám a škodcom, chemicky ho neošetrujeme. Sadí sa koncom apríla, začiatkom mája. Hľuzy alebo sadenice sa vysádzajú do hrobčekov v spone 0,8 x 0,7 m do hĺbky 60 – 90 mm. V našich podmienkach je vhodná výsadba z predpestovaných priesad, čím predlžíme vegetačné obdobie tejto plodiny. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v kyprení a ohŕňaní riadkov ako pri zemiakoch. Taktiež je potrebný pravidelný prísun zrážok a dostatočné množstvo slnečného svitu počas vegetácie.

Zber úrody sa uskutočňuje spravidla po rozkvitnutí kvetov, alebo po prvých jesenných mrazoch (september, október). Hľuzy obsahujú v čase zberu až 90 % vody a sú veľmi náchylné na poškodenie, preto by sa s nimi malo zaobchádzať veľmi šetrne. Koreňové hľuzy je možné uchovávať v temperovaných skladoch až do mája nasledujúceho roku. Množiteľské hľuzy sa skladujú v rašeline pri teplote okolo 5 °C.

výsadba predpestovanej priesady

Nemýľme si ho s topinamburom

Jakon sa svojim vonkajším vysokým vzrastom podobá na topinambur, ktorý je u nás známou plodinou. Jakonove hľuzy sú podstatne väčšie s hladkým povrchom, sú nasladlé a šťavnaté, hlavne tie so žltou dužinou sa podobajú skôr na ovocie (hruška, ananás), zatiaľ čo topinamburove hľuzy sú suchšie a podobajú sa pri konzumácii v surovom stave na zeleninu.

V porovnaní s topinanburom je jakon na Slovensku málo známy, s tým súvisí jeho pestovanie iba v malom, bežne sa teda nekonzumuje, nemôžeme ho dostať kúpiť ani v obchodnej sieti.

Ďalšie rozšírenie jakona je limitované aj problematickým uskladnením množiteľských hľúz v zimnom období.

 

Autor: Ing. Ladislav Illéš, PhD., Katedra rastlinnej výroby, Poľnohospodárska univerzita v Nitre

Použitá literatúra:

[1] E. FERNÁNDEZ, E. a kol. 2010. Netradiční plodiny pro diabetiky. Praha: Grada Publishing, a.s., 2010, ISBN 978-80-247-2811-7, s. 80.

[2] M. Kleňová, 2013. Inulínové plodiny a rastliny vhodné (nielen) pre diabetikov. Martin: vydavateľstvo Osveta spol. s.r.o., ISBN 978-80-8063-394-3, s. 97.

Foto: autor

Uverejnila: ZVČ

 

Viac fotografií jakonu nájdete v súvisiacej fotogalérii.

 

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky