Výskum priviedol odborníkov ku génovej rodine, ktorá slúžila ako strážca zapínania a vypínania rastu tŕňov.
Grécka mytológia vraví, že červené ruže vytvorila bohyňa lásky Afrodita. Podľa mýtu sa zranila tŕňom z kríka bielej ruže a keď jej krv pokropila okvetné lístky, zafarbila sa ruža do červena. Odvtedy tŕne ruží zaujali predstavivosť nespočetných básnikov a opustených milovníkov. Ruže však nie sú jediné rastliny s týmito nebezpečnými tŕňovými výbežkami. Ich hlavnou funkciou je plašenie bylinožravcov, ktoré si chcú na rastline pochutnať.
Ostnaté výbežky v podobe jemných tŕnitých vláskov nájdeme dokonca na plodinách, ako sú baklažány, paradajky a niektoré odrody ryže. Po celé roky však nebolo jasné, ako sa táto vlastnosť tak často objavuje aj v prípade nepríbuzných druhov.
Tím medzinárodných vedcov zistil, že odpoveď spočíva v ich DNA. V novej štúdii vystopovali pôvod tŕňov až k jednej starodávnej génovej rodine, ktorá je zodpovedná za variabilné typy ostňov naprieč flórou.
Pichľavé výbežky
Podľa odborníkov sa vyskytujú tŕne na rastlinách najmenej 400 miliónov rokov. Jednými z prvých boli paprade a ich príbuzné druhy, ktoré mali niekoľko ostňov na stonkách. Táto vlastnosť sa odvtedy viackrát objavila a zmizla v rôznych bodoch evolučného stromu.
Tím začal s analýzou jedného z najrozmanitejších rastlinných rodov, ktorý je známy ako ľuľok – solanum. Patria sem napríklad aj zemiaky, paradajky a baklažány. Prvýkrát sa na našej planéte objavili pred 6 miliónmi rokov. Dnes má tento rod viac ako tisíc druhov, ktoré sa vyskytujú po celom svete, pričom asi 400 z nich vytvára nejaký typ tŕňov alebo ostňov.
Nadšeniu grófky Márie Henriety Chotekovej vďačíme za založenie prvého rozária na Slovensku v Dolnej Krupej, ktoré bolo zároveň aj jedným z najväčších v Európe. Finančné prostriedky na vybudovanie rozária čerpala z dedičstva, ktoré získala po smrti svojho otca v roku 1903. V roku 1926 vydala prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý, v ktorom bolo na predaj 855 odrôd ruží.
Tŕňová genetická rodina
Štúdia medzinárodného tímu evolučných biológov a genetikov odhaľuje, že mutácie v špecifickom géne zodpovednom za produkciu cytokinínového hormónu viedli k opakovanej strate tŕňov rôznych druhov rastlín v priebehu miliónov rokov.
Výskum priviedol vedcov ku génovej rodine s názvom LONELY GUY (LOG). Gény LOG sú normálne zodpovedné za tvorbu hormónu, ktorý spôsobuje delenie a expanziu buniek. Teraz však autori štúdie prišli na to, že starodávna génová rodina slúžila i ako strážca, ktorý bol zodpovedný za zapínanie a vypínanie rastu tŕňov. Tím pokusmi zistil, že ostne sa spájajú s génmi rodiny LOG približne 20 druhov.
Gény súvisiace s LOG sa nachádzajú vo všetkých rastlinách, dokonca i v machoch, ktoré sú považované za prvé suchozemské rastliny. Gény sú zodpovedné za aktiváciu hormónu známeho ako cytokinín, ktorý je dôležitý pre základné funkcie rastliny na bunkovej úrovni, neskôr ovplyvňujúce rast rastliny.
Objav by mohlo využiť génové inžinierstvo a vytvárať rastliny bez tŕňov. Pomocou cielených genetických mutácií budú môcť výskumníci tiež lepšie pochopiť ekologickú úlohu fyzickej obrany rastlín. Taktiež budú môcť zistiť, ako si úplne odlišné druhy nezávisle od seba rozvíjajú podobné vlastnosti.
Zdroj: Eurekalert, VND, CNN
(JM)