Pandémia stále pretrváva, aj keď sme si na jej začiatku možno mysleli, že vírus porazíme, a postupne sa vytratí. Koronavírusu, pandémii, imunite, ale aj sociologickým aspektom sa vedci zo SAV venovali aj v aktuálnom vydaní Vedy v divadle, ktoré prebehlo v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí.
„Veľa ľudí nevie, aký je rozdiel medzi vírusom, baktériou a bunkou. Je vírus živý alebo nie je? Dodnes sa o tom vedú obrovské diskusie. Špecifický je v tom, že má síce nukleovú kyselinu, ktorú chráni proteínový obal, niekedy ukradne bunke aj lipidickú membránu, ale sám – bez hostiteľskej bunky nedokáže existovať. Potrebuje bunku, aby sa mohol rozmnožiť, šíriť a infikovať ďalšie bunky. Jedna napadnutá bunka dokáže vyprodukovať niekoľko desiatok tisíc vírusových častíc, ktoré sú pripravené infikovať ďalšie zdravé bunky,“ vysvetlila v úvode Tatiana Betáková z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.
Momentálne pribudlo na Slovensku za uplynulý deň 41 nových prípadov, ku koncu júla tak máme na Slovensku aktuálne 2245 pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19.
„Akonáhle sa nainfikujeme, treba si uvedomiť, že organizmus potrebuje aspoň 5 dní, kým sa začnú tvoriť protilátky. Najskôr sa tvoria IgM (imunoglobín M) protilátky, po 11 dňoch ich vystriedajú IgG (imunoglobín G) protilátky. Žiaľ, najnovšie výskumy ukazujú, že IgG protilátky veľmi rýchlo miznú, čiže imunita nebude celoživotná a je veľmi pravdepodobné, že aj ľudia, ktorí už prekonali koronavírus, budú môcť byť znovu nainfikovaní,“ vysvetlila virologička.
Prezentovala tiež výsledky aktuálnej štúdie, ktoré hovoria o tom, že čoraz viac ľudí, ktorí prekonali infekciu vírusu, končí na psychiatrii, začína sa u nich objavovať demencia, majú halucinácie, encefalopatie. Vírus sa do mozgu dostáva cez čuchovú doštičku.
Ako veľmi sa cítite ohrození epidémiou koronavírusu?
Okrem biológov náhľad do ľudského mozgu a do spôsobov nášho uvažovania robia v uplynulých dňoch veľmi poctivo aj sociológovia.
„V našich výskumoch sme sa ľudí pýtali základnú otázku: „Ako veľmi sa cítite ohrození epidémiou koronavírusu?“ Obavy boli v marci nižšie, v apríli tieto obavy stúpli a v máji začali opäť klesať. Mali sme možnosť porovnať úroveň obáv na Slovensku a v Rakúsku. Bola to šťastná zhoda, že práve v tom čase som bol v kontakte s jedným rakúskym kolegom. Rakúšania robia na týždennej báze prieskumy verejnej mienky, a tak sme si mohli vymeniť nejaké údaje. Obavy boli rozdelené na ekonomické a na zdravotné, tiež sa delili na obavy o seba, blízkych a obavy o budúcnosť celej krajiny. Vo všetkých týchto parametroch respondenti na Slovensku vychádzali ako tí, ktorí sa boja viac,“ povedal riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
Podľa neho výsledky do veľkej miery odrážajú ekonomickú situáciu krajín, a tým aj domácností. Slováci však boli podľa neho oveľa disciplinovanejší v nastavovaní a dodržiavaní prísnejších pravidiel.
„Keď si v rakúskej televízii všimli, že naši moderátori nosia rúška, urobili špeciálnu večernú debatu s expertom. Ten povedal, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) to zatiaľ neodporúča a nemá to veľký zmysel, pokiaľ nemáte symptómy. Ukázali moderátorov českej televízie ako raritu, keďže oni rúška nemali. V tom čase naša prezidentka aj premiér už vystupovali v rúškach. O niekoľko dní neskôr začal nosiť rúško aj Andrej Babiš a o mesiac neskôr si ho dal na verejnosti Sebastián Kurtz.“
Sociológ zdôraznil, že aktuálne vedecké štúdie najviac vyzdvihujú model, kedy sa ľudia nachádzajú v istej izolácii, no zároveň nestrácajú sociálne kontakty.
„Počítačovou simuláciou vedci ukázali, že v prípade, keď sú skupinky ľudí medzi sebou pospájané iba krátkymi kontaktmi, sa vírus šíri oveľa pomalšie. Modelovali 3 stratégie, pričom tá najjednoduchšia a najbezpečnejšia stratégia bola: stretávajte sa stále s tými istými ľuďmi. Ak napríklad chodievate s kamarátmi na pivo, tak chodievajte stále do tej istej krčmy, v tej istej partii, nepustite medzi seba ďalšieho človeka. Ak aj pôjdete napríklad na dovolenku do Chorvátska, tak je asi bezpečnejšie ísť vlastným autom, kempovať, kúpať sa v mori, nechodiť do nočného klubu, teda do uzatvoreného priestoru, kde sa zhlboka dýcha či kričí. To je nebezpečné,“ povedal Miloslav Bahna.
Svet sa mení
Virologička nevidí šancu, že by bola vakcína proti koronavírusu k dispozícii ešte v tomto roku. Odporúča však verejnosti, aby sa dala zaočkovať proti chrípke, pretože takto je telo nepriamo chránené aj proti koronavírusu.
„Ja si ešte stále myslím, že táto pandémia zmení svet, a to najmä v praktických veciach. Ľudia mi hovoria, ako sa dá veľa vecí vybaviť online. Mení sa aj správanie firiem, využívanie kancelárskych priestorov. „Open space“ možno trochu utrpí na popularite. Očakávam dlhodobejšie dopady na to, koľko ľudí bude lietať lietadlom. Otázne zostáva, ako veľmi budú chcieť využívať MHD. Na druhej strane ak druhá vlna nepríde a postupne budeme na to zabúdať, tak to asi nezanechá až takú trvalú stopu, ako sme si možno mysleli,“ dodal na záver sociológ.
Monika Tináková
Ilustračný obrázok: istockphoto.com
