Znie to neuveriteľne, ale až dve miliardy ľudí je v súčasnosti infikovaných parazitickými červami, z ktorých všetky majú často za následok chronickú chorobnosť. Vedci zvyknú primárne robiť kontrolu parazitických infekcií pomocou synteticky vyrobených liekov – antihelmintík. Avšak nasledovný nárast rezistencie stimuloval ďalší výskum, a síce výskum zlúčenín rastlinného pôvodu.
„Parazitické helminty majú komplexný životný cyklus, v ktorom sú larválne štádiá zodpovedné za najvážnejšie patologické prejavy, vrátane fibrózy pečene. Silymarín je zmes flavonolignanov izolovaných z rastliny Silibum mariannun s dokázanými hepatoprotektívnymi, antioxidačnými a imunomodulačnými účinkami a dokáže selektívne zabíjať rakovinové bunky. Významne zvýšená účinnosť liečby antihelmintikom bola zistená po súčasnom podaní silymarínu na modelovej infekcii larvami pásomnice (cestód) Mesocestoides vogae v pečeni a peritoneálnej dutine myší, ale mechanizmus jeho antiparazitického účinku je neznámy,“ uvádza RNDr. Gabriela Hrčková, DrSc., ktorá má v rámci Parazitologického ústavu SAV na starosti projekt Mechanizmy antiparazitického účinku silymarinových flavonolignanov na larvy modelovej pásomnice Mesocestoides vogae (Mechanisms of antiparasitic effects of silymarin flavonolignans on model larval cestode Mesocestoides vogae).
Silymarínové flavonolignany podľa nej ovplyvňujú receptory a signálne dráhy v bunkách odlišným spôsobom, čo ovplyvňuje výslednú aktivitu. Výskumný tím začal projekt riešiť začiatkom roka 2016 a činnosť potrvá až do 31. 12. 2017. Na modelovom parazitovi so zameraním na kľúčové fyziologické, biochemické a molekulárne mechanizmy sú účinky izolovaných flavonolignanov skúmané vôbec prvýkrát.
V rámci Parazitologického ústavu SAV jeho pracovníci vytvárajú aj Európsku sieť pre potravinami prenášané parazity (European Network for Foodborne Parasites, EURO-FBP). Zodpovednou riešiteľkou je MVDr. Emília Dvorožňáková, PhD. Hlavným cieľom tejto siete je znížiť dopad parazitmi prenášaných parazitóz (foodborne parasites, FBP) na ľudské zdravie prostredníctvom vybudovania kontrolného programu na základe rizík pre FBP, obsahujúceho príslušné ochranné opatrenia. EURO-FBP má používať interdisciplinárny prístup v rámci programu „One Health – Jedno zdravie“, s perspektívou zhromaždiť informácie, koordinovať výskum a harmonizovať diagnostiku, surveillance, analytické metódy, potenciálne zásahy a mapovanie globálnych trendov týkajúcich sa potravinami prenášaných parazitov (FBP).
Projekt má za úlohu určiť parazity najväčšieho regionálneho významu, nájsť medzery v poznatkoch a zameriava sa na strategickú kontrolu FBP. Medzi FBP patria prvoky, motolice, pásomnice a hlístovce. „Hoci predstavujú významný problém verejného zdravia, v porovnaní s inými alimentárnymi patogénmi (vírusy a baktérie) boli doteraz opomenuté. Navyše, globalizácia, klimatické zmeny, poľnohospodárska prax a životný štýl ľudí prispievajú k vzniku nových FBP nastavení, s novými hostiteľmi a cestami prenosu. Predtým FBP špecifické len pre určité regióny sa teraz šíria ďalej. Výskum FBP je roztrieštený do skupín často zameraných len na jeden rod alebo skupinu parazitov,“ uvádzajú riešitelia tohto projektu.
Európska sieť pracovísk zaoberajúcich sa výskumom regulácie myeloidných buniek je vraj ideálna pre EURO-FBP preto, lebo umožňuje spoluprácu medzi vedcami, ktorí sa len zriedka prepájajú vo svojom výskume. Program projektu sa zameriava na to, ako riešiť FBP, optimalizovať aktivity a zdroje za účelom kontroly FBP v Európe – aj globálne. Začal v marci 2015 a trvá do 29. 3. 2019.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
