Aj na Slovensku nájdeme exoticky pôsobiaci hmyz. Prečítajte si o kanibalských modlivkách, farebných pavúkoch a veľkých chrobákoch.
Fúzač alpský je považovaný za najkrajšieho chrobáka Európy. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/SzymonBartosz
Za exotikou niekedy netreba cestovať do ďalekých krajín. Z času na čas stačí vyjsť na najbližšiu lúku. Aj v našej prírode máme totiž zástupcov z ríše hmyzu, ktorí sú na pohľad exotickí a zvláštni.
Fascinujúce modlivky
Medzi tieto živočíchy patria aj modlivky. Vo svete ich žije asi 1500 druhov, a to najmä v tropických a subtropických oblastiach. U nás sa vyskytuje len jeden druh. Je ním modlivka zelená (Mantis religiosa).
Najčastejšie ju nájdeme na suchých a teplých lokalitách. Kým kedysi bola v našich končinách skôr vzácnosťou a našli sme ju len na juhu Slovenska, v posledných rokoch sa rozširuje aj do severnejších oblastí. O modlivkách si môžete viac prečítať v rozhovore Modlivka je fascinujúci a užitočný tvor s Alicou Kubekovou.
Modlivka je pritom unikátna nielen svojím vzhľadom, ale aj spôsobom života. Zaujímavé je napríklad to, ako loví. Na korisť si počká. Zaujme pritom pozíciu, ako keby sa modlila. Len čo sa k nej priblíži nejaký hmyz, vymrští prudko nohy, pevne ho nimi uchopí a začne ho požierať.
Modlivka je teda dravec, má aj kanibalské sklony. Býva takmer pravidlom, že samica ešte počas párenia alebo krátko po ňom menšieho samčeka zožerie.
Na Slovensku žije iba modlivka zelená (Mantis religiosa). Zdroj: archív A. Kubeková
Farebné pavúky
I medzi našimi pavúkmi môžeme nájsť druhy, ktoré sa vyznačujú zaujímavým sfarbením. Druhom známeho tropického rodu Argiope je aj križiak pásavý (Argiope bruennichi), ktorý sa svojím vzhľadom podobá na sršňa. Zavesený na sieti pripomína vďaka veľkému žlto-hnedo pruhovanému zadočku a striebristo ochlpenej hrudi šperk. Pri tomto druhu je známy aj najväčší rozdiel vo vzájomnej veľkosti oboch partnerov v rámci celej našej arachnofauny. Samček dosahuje v priemere len tretinu veľkosti samice.
Križiak pásavý sa zadočkom ponáša na sršňa. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Adrian Tync
Nemenej zaujímavý druh je aj križiak skvostný (Aculepeira ceropegia). Najčastejšie ho nájdeme na lúkach, kde si nízko nad zemou robí typické kruhovité siete. Zaujme najmä zvláštnou kresbou na brušku, ktorá pripomína ihličnatý strom.
Križiaka skvostného poznáme podľa charakteristickej kresby na brušku. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Fritz Geller-Grimm
Velikány medzi chrobákmi
Aj v našich končinách nájdeme chrobáky, ktoré sa svojou veľkosťou radia medzi veľké druhy. Roháč veľký (Lucanus cervus), ktorý dorastá do veľkosti 80 mm, je charakteristický mohutnými parohovitými hryzadlami. Tie sú však len doménou samcov.
Môcť pozorovať roháča v prírode patrí medzi vzácne stretnutia. Doma je najmä v starých dubových lesoch. Paradoxom je, že vývoj larvy tohto druhu trvá tri až päť rokov, kým život dospelého chrobáka len niekoľko týždňov.
Samček roháča veľkého. Zdroj: Wikimedia Commons/Genealogist
Medzi naše najväčšie chrobáky patrí aj fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), ktorý zaujme nielen veľkosťou tela, ale aj nápadne dlhými tykadlami. Tie výrazne presahujú dĺžku tela samčekov. V našej prírode sa s ním stretneme už len zriedkavo, najčastejšie v starých dubových lesoch.
Tento majestátny chrobák sa v prírode vyskytuje od konca mája do júla. Aktívny býva podvečer a v noci, keď chrobáky vylietajú zo svojich úkrytov. Jeho larvy žijú v starých kmeňoch dubov, pagaštanov a iných drevín.
Fúzač veľký patrí medzi naše najväčšie chrobáky. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Romana Plačková
Jeho príbuzný fúzač alpský je právom považovaný za najkrajšieho chrobáka Európy. Na rozdiel od jednofarebného fúzača veľkého má fúzač alpský plstnato modrasté zafarbenie.
O ďalších chrobákoch, ale aj motýľoch sa dočítate v článku Ing. Ľubora Čačka Exotika v našej prírode v archívnom čísle časopisu Quark.
Zdroj: Časopis Quark
Autor textu: Ing. Ľubor Čačko: Exotika v našej prírode. In: Quark 7/2020
Uverejnený text bol spracovaný redakciou VND a je skrátenou verziou pôvodného textu, publikovaného v časopise Quark. Celý pôvodný článok si môžete prečítať na tomto odkaze po zakúpení predplatného časopisu Quark alebo v tlačenej verzii časopisu. Po zakúpení predplatného získate aj prístup k archívu od roku 1995.
(zh)
