Naliehavosť tejto témy sa stala predmetom výskumu študentky Jany Hennelovej. 17-ročná študentka 3. ročníka na Gymnáziu v Krompachoch by chcela po skončení stredoškolského obdobia študovať na vysokej škole – medicínu alebo prírodné vedy.
Narodila sa v Prešove, ale od útleho detstva žije v Gelnici. Od šiestich rokov navštevuje aj ZUŠ v Gelnici, kde úspešne ukončila prvý stupeň hry na klavíri. Vo voľnom čase sa okrem hudby venuje aj čítaniu, hlavne odbornej literatúry a všetkého, čo sa týka vedy. Má rada turistiku a cestovanie, ako aj pozeranie dokumentárnych filmov.
Jej plány na najbližšie obdobie znejú dobrodružne, pretože by rada vycestovala do zahraničia a tam načerpala nové skúsenosti. „Rozhodne sa ale chcem venovať vlastnému výskumu a priniesť ľudstvu niečo hodnotné,“ prezradila hneď v úvode jedna z víťaziek Festivalu vedy a techniky, ktorý každoročne organizuje AMAVET (Asociácia pre mládež, vedu a techniku). Janku sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Čomu si sa venovala vo svojej práci a prečo si zvolila práve túto tému?
J. HENNELOVÁ: V mojej práci som sa venovala pôdnym baktériám rodu Streptomyces, ktoré produkujú väčšinu antibiotík používaných v súčasnosti. V dnešnej dobe je ale veľkým problémom stále narastajúca antimikrobiálna rezistencia. To znamená, že patogénne baktérie si vytvoria rôzne obranné mechanizmy v boji proti antibiotikám, čo spôsobuje problémy pri liečbe infekčných ochorení. Preto som sa rozhodla pátrať po bakteriálnych kmeňoch produkujúcich nové druhy antibiotík, ktoré v súčasnosti tak veľmi potrebujeme.
M. H.: Rozhodla si sa hľadať nové druhy mikroorganizmov, ktoré produkujú nové antibiotiká. Prečo práve v oblastiach, ktoré boli výrazne ovplyvnené banskou činnosťou?
J. HENNELOVÁ: Keďže v posledných rokoch bolo objavených a uvedených na trh len veľmi málo nových antibiotík, sme nútení preskúmať nové druhy ekosystémov, ktorých podmienky pre výskyt mikroorganizmov sa zásadne líšia. Oblasti, na ktorých v minulosti prebiehala banská činnosť, sú charakteristické vysokým výskytom ťažkých kovov, ako aj výrazne ovplyvneným pH. Takéto prostredie nie je veľmi priaznivé pre baktérie rodu Streptomyces, avšak možno predpokladať, že práve tieto podmienky ich budú stimulovať k produkcii nových antimikrobiálnych látok.
M. H.: K akým výsledkom si dospela? Ako raz tieto výsledky poslúžia bežnej praxi, ľuďom?
J. HENNELOVÁ: Po niekoľkomesačnej práci sa mi podarilo izolovať 4 bakteriálne kmene, ktoré boli schopné produkcie antimikrobiálnych látok. Vzhľadom na veľké množstvo antibiotík, ktoré boli doposiaľ objavené, je skutočnosť, že sa bude jednať o úplne nové látky malá, ale nie nemožná. Mojím výskumom som dokázala, že práve oblasti ovplyvnené banskou činnosťou by mohli byť v budúcnosti využité pri pátraní po nových antibiotikách.
M. H.: Užívame antibiotiká nadmerne? Kde je hranica, prípadne čím ich nahradiť, keď sú nevyhnutné?
J. HENNELOVÁ: V súčasnej dobe sa spotreba antibiotík rapídne zvyšuje. Faktom je, že my sami spôsobujeme, že baktérie sa stávajú rezistentné. Nadmerným a častokrát aj zbytočným užívaním antibiotík ich v podstate učíme si na ne postupne zvykať. Áno, antibiotiká sú pre nás vskutku nevyhnutné a liečba mnohých ochorení bez nich jednoducho nie je možná. Jediným riešením, ako znižovať antibiotickú rezistenciu, je zodpovedný prístup všetkých nás.
M. H.: Považuješ seba za človeka, ktorý raz bude vedcom, ktorý prináša ostatným objavy uľahčujúce život?
J. HENNELOVÁ: Áno, to je presne to, čo túžim v živote robiť. Na svete je totiž množstvo ľudí trpiacich chorobami, ktoré nevieme liečiť. Existuje nesmierne veľa fascinujúcich vecí natoľko zložitých, že im len sťažka vieme porozumieť. Ako vedec by som sa určite chcela venovať výskumu a hľadať odpovede na dosiaľ nezodpovedané otázky.
M. H.: Ďakujem a želám veľa šťastia, či už na zahraničných pobytoch, ktoré verím, že sa podaria, ale najmä doma na Slovensku.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto. z archívu Jany Hennelovej
Uverejnila: VČ