Máme jej ale dostatok? V krízových obdobiach sa hydrológovia zamýšľajú nad tým, že nie je problémom jej množstvo, ale jej nedostatočné časové a priestorové rozloženie.
Aktuálne vydanie relácie Veda SK bolo tentokrát venované vode. V Rádiu Slovensko diskutovali počas sobotného večerného vydania relácie Veda SK hydrológovia SAV: RNDr. Pavla Pekárová, DrSc. a RNDr. Pavol Miklánek, CSc.
„Počujeme vyhlásenia laikov, že je možné zabrániť povodniam, zabrániť suchám, ale toto všetko sú prírodné úkazy, ktoré majú v našej krajine svoje miesto a ktoré sa musia vyskytovať, alebo sa tu vyskytovali vždy. Jedna časť hydrológie je štatistika. Hydrológ musí byť veľmi dobrý štatistik, matematik, lebo musí vedieť spočítať, odhadnúť, či na Slovensku budeme mať vody dosť, alebo nie. A to je našou úlohou – navrhnúť opatrenia, aby bolo dosť vody pre všetkých, pre ľudí, zvieratá, priemysel, poľnohospodárstvo, rastliny,“ povedala hydrologička Pavla Pekárová.
Uviedla, že na Slovensku máme 500 – 600 zrážkomerných staníc, ktoré vykazujú údaje v závislosti od toho, koľko vody natečie. Sú však aj množstvá, ktoré sa merať nedajú, a to napríklad koľko je vody pod povrchom. Medzi odborníkmi v tom existujú len dohady. História nám ukazuje, že vodou sa civilizácie zaoberali už dávno pred naším obdobím, ktoré žijeme dnes.
„Napríklad Níl mal už 4000 rokov pred našim letopočtom na svojich úsekoch hrádze. Podobne aj v Mezopotámií mali staré sumerské civilizácie niečo ako protipovodňovú ochranu. Známe sú stavby a regulácie riek v Číne, ale vtedy sa ešte nedalo hovoriť o hydrológií. Prvý, kto vyslovil filozofickú teóriu o obehu vody, bol Marcus Vitruvius Pollio v prvom storočí pred naším letopočtom,“ povedal Pavol Miklánek.
V rámci výskumov rôzneho druhu sa postupom času podarilo získať množstvo dát, ktoré globálne hovoria o prítomnosti tekutiny, ktorá zabezpečuje na planéte Zem život.
„80 % vody k nám prichádza sponad morí. Prúdením vzduchu môže prísť voda na Slovensko od Atlantiku, pri južnom prúdení aj zo Stredozemného mora. Úlohou hydrológie je spočítať, koľko vody musíme zadržať, aby jej bolo dosť, hlavne v suchých mesiacoch,“ povedala hydrologička.
„Celkový objem vody na svete sa uvádza že je 1 409 miliónov kilometrov kubických, ale z tohto obrovského objemu je až 97 % vody slanej, teda v oceánoch. A z toho zvyšku sladkej vody, ktorým je 35 – 37 miliónov, tak 29 miliónov je viazaných vo forme ľadovca. Táto voda je pre ľudí na kontinentoch ťažko využiteľná. Je to voda, ktorá odteká priamo do mora. Takže sladkej vody, ktorú máme k dispozícií, je veľmi málo. A pokiaľ ide o sladkú vodu, až 97 % je viazaných vo forme podzemnej vody. Takže voda, ktorá cirkuluje v riekach, jazerách, to je veľmi malý objem,“ spresnil hydrológ.
Ako príklad krajiny, ktorá najlepšie hospodári s vodou, pretože jej má nedostatok, uviedla hydrologička Izrael.
„Štatistiky hovoria o tom, že v Izraeli je až polovica vody osolená. Izrael je vzorovou krajinou, ako šetriť vodou, pretože zásoby vody majú veľmi malé, ale vedia ju recyklovať tak, že využijú možno aj každú kvapku niekoľkokrát – najskôr na pitie, potom ju vedia vyčistiť, potom ňou zavlažujú. Hospodárstvo s vodou je u nich veľmi dobre rozvinuté ,“ povedala Pavla Pekárová.
„Základný problém, kedy je nedostatok vody, nie je ani tak v množstve koľko vody máme, ale v tom, že je nerovnomerne časovo a priestorovo rozložená. Ide o prípady, kedy v jednej časti krajiny je povodeň, v druhej je sucho, v letnom období je nedostatok vody, v zimnom dostatočné množstvo. Mali by sme sa pozerať na otázku dostatku vody v dvoch rovinách. Na jednej strane je to voda v krajine a potom je to voda pre ekonomiku. Treba si uvedomiť, že podstatná časť v tom kolobehu vody, ktorá je na Slovensku, sa týka prírodného kolobehu – zrážky, odtoky, spotreba vody rastlinami. Spotreba vody v ekonomike predstavuje len jednomiestne čísla,“ povedal Pavol Miklánek.
Význam hydrológie je pre spoločnosť nepochybne veľmi dôležitý pre zabezpečenie dostatku pitnej vody do budúcna, a to najmä v čase, keď sa globálne mení klíma.
„Tento odbor je potrebné rozvíjať a s tým súvisí aj potreba financovať ho. Napríklad teraz v Slovenskej akadémií vied pripravujeme rozsiahly projekt Waters, ktorý by mal zastrešiť hospodárenie s vodou a aj poukázať na mantinely, čo treba v tejto oblasti robiť v najbližších rokoch,“ povedala Pavla Pekárová.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com (úvodné foto: dimitrisvetsikas1969; foto v článku: wenzlerdesign)
Uverejnila: VČ