Azda najkontroverznejší vzťah ľudí k živočíchom je vzťah k pavúkom. Veľa ľudí sa obáva ich jedovatého uhryznutia, viacerým sú nesympatické, pre niektorých sú zasa zaujímavé, iní ich priam zbožňujú…
Pavúky sú naozaj veľkým šťastím pre nás a pre celú prírodu.
Nazrime do zvláštneho života pavúkov a povedzme si o nich zopár zaujímavostí.
Pohľad do antiky
Pavúky priťahovali pozornosť ľudí už oddávna. V starovekom Grécku sa verilo, že v pavúkoch je zakliate dievča menom Arachné, ktoré vraj bolo také namyslené na svoju šikovnosť v tkaní, že sa opovážilo vyzvať na súťaž samotnú bohyňu Aténu. Za túto opovážlivosť ju bohyňa premenila na pavúka odsúdeného na večné tkanie. O tom, že táto stará grécka báj pretrvala až doposiaľ, svedčí aj skutočnosť, že podľa nej pomenovali vedný odbor zaoberajúci sa pavúkmi, arachnológia, a známy strach z pavúkov zasa arachnofóbia.
Celosvetovo rozšírené
Keď povieme, že pavúky sú rozšírené po celom svete, nie je to žiadne zveličovanie. Okrem ľudských obydlí a kultúrnej krajiny sa s nimi stretávame aj v pustých lesoch, vo vysokých horách, dokonca aj v močiaroch. Pavúky sú jednoducho všade okolo nás… Biológovia odhadujú, že vo svete žije približne 40 000 druhov pavúkov. V našej prírode ich nájdeme len nepatrný zlomok, asi 950.
Rafinované dravce
Všetky pavúky sú dravce a na získanie potravy používajú rôzne, často až neuveriteľné spôsoby. Najznámejším je chytanie koristi do siete s lepkavými vláknami. Asi najkrajšie a najsymetrickejšie siete tkajú križiaky, fascinujúce
nás svojou dokonalosťou. Poznáme však aj úplne iné typy sietí. Niektoré druhy pavúkov si budujú siete v podobe rúrok alebo lievikov, iné druhy majú ešte rafinovanejšie postupy. Napríklad plachtárky z čeľade Linyphiidae si stavajú tzv. baldachýnové siete. Je to hustá vodorovná pavučina napnutá v kroví alebo medzi nízkymi rastlinami, nad ktorou sa nachádza hustá sieť zvislých vláken. Tieto vlákna slúžia na zachytenie hmyzu a usmernenie koristi do pavučiny plachtárky. Zaujímavé siete stavia pakrižiak smrekový (Hyptiotes paradoxus), veľmi úzko viazaný na smrekové lesy. Tento druh pletie trojrohé siete, zodpovedajúce trom sektorom kruhovej siete križiaka. Z rohu, v ktorom sa zbiehajú lúče siete, vybieha dlhé signálne vlákno. Jeho koniec drží pavúk prednými nohami. Sám visí šikmo nad sieťou na poistnom vlákne, ktoré predtým upevnil na konári a navinul si ho na bruško. Visí nehybne a napína signálne vlákno, čím sa napína aj sieť. Ak do siete vletí hmyz, pavúk pustí signálne vlákno, napnutá sieť ochabne, vlákna siete sa navzájom priblížia a pohybujúca korisť sa do nich zamotá.
Ešte zaujímavejší a omnoho kurióznejší spôsob lovu má austrálsky pavúk Deinopis subrufa. Svoju sieť neupevňuje na okolité rastliny, ale drží ju medzi dlhými prednými nohami. Keď zazrie korisť, vymrští sa k nej a omotá ju sieťou.
Autor: Ing. Ľubor Čačko
Foto: autor
Uverejnila: ZVČ
Viac o živote iných pavúkov, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2016).