Neglobulárne proteíny môžu byť príčinou mnohých zdravotných problémov, no ich zloženie a funkcie zostávajú nedostatočne preskúmané. Ide o proteíny, ktoré zahŕňajú rôzne molekulové javy, ktoré odporujú tradičnej paradigme sekvencia – štruktúra – funkcia proteínu. Obsahujú prirodzene neusporiadané úseky, tandemové úseky, domény agregácie, sekvencie s nízkou komplexnosťou a transmembránové domény. O preskúmanie tejto problematiky sa snaží projekt Neglobulárne proteíny – od sekvencie ku štruktúre, funkcii a aplikácii v molekulárnej fyziopatológii (Non-globular proteins – from sequence to structure, function and application in molecular physiopathology). Zodpovednou riešiteľkou je doc. RNDr. Zuzana Gažová, PhD., Oddelenie biofyziky, Ústav experimentálnej fyziky SAV, Košice.
Realizátori projektu uvádzajú, že aj keď stále viac dôkazov naznačuje, že neglobulárne proteíny hrajú ústrednú úlohu v mnohých ľudských ochoreniach, o ich funkcii sa vie veľmi málo. „Lepšiemu pochopeniu ich úlohy v ľudskej fyziopatológii bránil málo systematický výskum v tejto oblasti.“ Projekt si kladie za úlohu vytvoriť pan-európsku sieť vedeckých skupín, ktoré sa venujú neglobulárnym proteínom s cieľom lepšej koordinácie a posilnenia výskumu v tejto oblasti. V rámci projektu má byť na základe dohody zainteresovaných odborníkov vytvorená nová klasifikácia neglobulárnych proteínov. Prezentovaná bude pomocou novovytvorených webových stránok, spoločných stretnutí, ale aj vedeckých dielní zameraných na túto tematiku. Projekt má realizačné obdobie 27. 7. 2015 – 25. 3. 2019 a je riešený v rámci medzinárodného projektu COST.
„V rámci projektu sme mali tú česť organizovať jeden z výročných mítingov aj na Slovensku, v Košiciach,“ podotkla doc. RNDr. Zuzana Gažová, PhD. Išlo o Medzinárodné sympózium o molekulárnej štruktúre a patológii bielkovín, konkrétne sa vedci zaoberali štúdiom štruktúry, funkcie a úlohy bielkovín v patogenéze rôznych ochorení. Zúčastnených bolo 90 odborníkov z 30 krajín sveta.
Bielkoviny vnímajú odborníci najmä ako podstatnú zložku nášho jedálnička. Už menej si uvedomujeme, že sú aj najpočetnejšou súčasťou nášho tela, kde plnia širokú škálu funkcií. V prípade zmeny ich štruktúry dochádza k zmene ich vlastností, čo v mnohých prípadoch môže viesť k veľmi závažným a neliečiteľným ochoreniam. „Viac ako 50 rôznych chorôb, medzi ktoré patrí Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba alebo cukrovka typu II, je spojených so špecifickou zmenou štruktúry bielkovín a ich ukladaním do vláknitých, tzv. amyloidných zhlukov v rôznych častiach ľudského tela. Napriek intenzívnemu vedeckému bádaniu, ktoré prinieslo mnohé poznatky v tejto oblasti, doteraz nie je známy presný mechanizmus vzniku amyloidných ochorení. Vzhľadom na to ich v súčasnosti nevieme účinne liečiť. Pochopenie zmien štruktúry bielkovín na molekulárnej úrovni je preto predmetom štúdia mnohých vedeckých tímov na celom svete, vrátane nášho,“ hovorí doc. RNDr. Zuzana Gažová, PhD.
Európska únia podporuje rozvoj vedy aj prostredníctvom projektov v rámci platformy COST – Európska spolupráca vo vede a technológiách. Ich cieľom je zosieťovanie vysoko kvalitných vedeckých tímov nielen z Európy, ale aj z celého sveta pre zintenzívnenie vedeckého výskumu v danej oblasti, podpora mladých vedcov a záujem ukázať verejným inštitúciám, že veda má v rámci spoločnosti významné postavenie.
Jedným z projektov tejto výzvy je práve projekt COST venujúci sa skupine tzv. neglobulárnych bielkovín so zameraním na štúdium ich molekulárnej patofyziológie, ktorý je koordinovaný Dr. Silviom Tossatom z Univerzity v Padove (Taliansko). Zo Slovenskej akadémie vied na ňom okrem tímu doc. RNDr. Zuzany Gažovej, PhD. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach participuje aj tím RNDr. Rostislava Škrabanu, PhD. z Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave. Venujú sa problematike štruktúry a agregácie bielkovín spojených napríklad s Alzheimerovou chorobou. Veľkou výzvou pre nich bola organizácia 3. sympózia o štruktúre, funkcii a patológii neglobulárnych proteínov v Košiciach, ktoré umožnilo stretnutie vedeckých špičiek v oblasti štúdia bielkovín.
V spolupráci s vedeckým výborom projektu sa im podarilo zostaviť veľmi zaujímavý program, otvorený aj nastupujúcej vedeckej generácii. Svoju účasť potvrdili významné vedecké kapacity. Spomedzi pozvaných prednášateľov bola veľmi cenná účasť odborníkov na amyloidnú agregáciu z Veľkej Británie – Louise Serpell z Univerzity v Sussexe, Jennifer Potts z Univerzity v Yorku a Michele Vendruscola z Univerzity v Cambridgi. Okrem nich sa na sympóziu zúčastnili ďalší významní vedci ako Ylva Ivarsson z Univerzity v Uppsale, Ben Schuler z Univerzity v Zürichu, a Maart Loog z Univerzity v Tartu. O najnovších výsledkoch svojej práce hovorila aj Ora Schueler-Furman z Izraela a zo zámoria Lucia Chemes z Argentíny a Elisar Barbar z USA.
Odborný garant textu: doc. RNDr. Zuzana Gažová, PhD., Oddelenie biofyziky, Ústav experimentálnej fyziky SAV, Košice
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: https://ngp-net.bio.unipd.it/
Uverejila: VČ