Lesy sú neoddeliteľnou súčasťou obrazu Slovenska. Či sa jedná o okolie riek alebo o naše pohoria, takmer vždy je niekde na obzore les, alebo aspoň lesík. Štátny podnik Lesy Slovenskej Republiky na svojej webovej stránke uvádza, že človek vníma zeleň vystupujúcu na horizonte takmer podvedome, ale len málo z nás vie, čo sa tam odohráva, kto alebo čo tam žije, či rastie.
„Len niektorí si uvedomujú, že voda netečie z vodovodného kohútika, ale najčastejšie sa zbiera niekde v lesoch, že jednotlivé stromy a aj lesy tlmia hluk, znižujú množstvo prachu v našom okolí a sú útočiskom rozličných druhov rastlín a živočíchov. Je dôležité poznať tieto vzťahy, aby sme ich neničili, ale aby sme im rozumeli, lebo tak chránime sami seba a našu vlastnú budúcnosť. Sme súčasťou veľmi jemnej siete vzájomne veľmi úzko previazaných vzťahov. Mnoho častí je v tejto sieti poškodených alebo pretrhnutých, preto musíme na tie, ktoré ešte máme, dávať dobrý pozor, veď nejde len o nás, ale aj o našich potomkov.“
Prezentovať poznatky získané dlhodobým monitoringom stavu lesov Slovenska je cieľom vedeckej konferencie Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, na ktorú v dňoch 7. – 8. 11. 2017 pozýva Národné lesnícke centrum Zvolen. Monitoring je realizovaný v rámci medzinárodného programu ICP Forests a Čiastkového monitorovacieho systému Lesy (ČMS Lesy). Počas konferencie budú prezentované aj výsledky aplikovaného i základného výskumu lesných ekosystémov so zameraním na rôzne aspekty (klimatická zmena, kvalita ovzdušia, biodiverzita, trvalá udržateľnosť obhospodarovania lesov). Zámerom je tiež diskutovať o možnostiach využitia inovatívnej infraštruktúry a o smerovaní ekologického výskumu lesných ekosystémov ako budúcej súčasti vízie rozvoja lesníctva v meniacich sa environmentálnych podmienkach.
Medzi tematické okruhy patria: monitoring lesov Slovenska v kontexte európskeho monitoringu, výskum ekológie lesa – súčasné poznatky a aktuálne priority a tiež budúce výzvy a vízie ekologického výskumu. Hlavným garantom podujatia je Dr. Ing. Tomáš Bucha, riaditeľ Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen.
Les má podľa Štátneho podniku Lesy SR veľa funkcií, ktoré môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na produkčné a verejnoprospešné. „Produkčnou funkciou lesa je jeho schopnosť vytvárať drevnú hmotu, čo je úlohou lesného hospodárstva. Verejnoprospešnou funkciou lesa označujeme schopnosť lesa tvoriť a chrániť úrodnú pôdu, zachytávať a akumulovať čistú vodu, produkovať kyslík, filtrovať vzduch, pohlcovať prach a rádioaktivitu, dezinfikovať životné prostredie pomocou fytoncídov a napokon, či možno predovšetkým – poskytovať naším telám oddych a dušiam harmóniu…“
Štátny podnik pripomína, že lesné hospodárstvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je plánované a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Slovenska a ich rozvoj, má v porovnaní s inými niekoľko osobitostí. „Lesy sú zároveň životným prostredím i výrobným prostriedkom, obnoviteľným prírodným zdrojom i zdrojom voľne dostupných úžitkov, producentom drevnej hmoty a ostatných obchodovateľných lesných produktov, resp. služieb, ale aj poskytovateľom celej škály verejnoprospešných služieb, ktoré sa ekonomicky nezhodnocujú. Lesy dnes rastú tam, kde bolo iné využitie pôdy a krajiny nehospodárne.“
Pracovníci Lesov SR zdôrazňujú, že ďalší rozvoj lesného hospodárstva je dnes priamo závislý na vývoji celého radu faktorov ekonomického a prírodného charakteru, ako sú napr. zmeny vo významnosti funkcií lesov, konflikty medzi „ekológiou“ a „ekonomikou“ hospodárenia v lese, vývoj cien drevnej hmoty na svetových trhoch, tlaky na zvyšovanie využívania lesnej biomasy na energetické účely, zvyšovanie počtu katastrofických situácií v lesoch a v neposlednej miere aj pôsobenie klimatických zmien a ich dopady na lesné ekosystémy. „Les a všetko, čo v ňom žije, po stáročia existovalo takmer v dokonalej harmónii. V lese nič nevyjde nazmar, všetko má svoje miesto, význam a trvanie… prirodzený kolobeh života. Smrť a zánik akéhokoľvek jedinca nie je absolútnym koncom, ale naopak začiatkom pre zrodenie iného života. Je to akési Perpetuum mobile poháňané neviditeľnou energiou slnečných lúčov. Myslíme si, že sme najdokonalejší, všetko už vieme a všetkému rozumieme.“
Nie je to však celkom tak, zdôrazňuje ďalej štátny podnik Lesy SR. „Aj napriek najmodernejšej technike a znalostiam, ktoré o tom, čo sa deje okolo nás, máme, ešte nikto nevyrobil vlákno, ktoré by bolo dokonalejšie ako obyčajná pavučina… nedokážeme nahradiť obyčajný chlorofyl a fotosyntézu v zelených častiach rastlín, vďaka ktorým máme životodarný kyslík… Je veľa príkladov z rastlinnej a živočíšnej ríše, ktoré by sme na ilustráciu mohli použiť. Príroda a les zvlášť je pre nás tým najlepším zdrojom poučenia a knihou, ktorú by sme mali čítať pomaly a dôkladne, pretože nikde inde nenájdeme lepší zdroj poznania a múdrosti.“
Lesy SR konštatujú, že les, respektíve lesné prostredie využívame aj na voľno-časové aktivity, ale nesmieme pri tom zabúdať, že les rastie dlho, obvykle niekoľko ľudských generácií. „Z toho, čo zasadia dedovia a o čo sa starajú otcovia, majú úžitok až ich deti či vnuci. Naši predkovia boli na lese závislí – les im poskytol všetko, čo k životu potrebovali, či už to bolo drevo na stavbu príbytku resp. na kúrenie, stelivo pre dobytok, huby do vianočnej kapustnice alebo maliny na džem starej mamy. Naši predkovia ho preto mali v úcte a využívali ho obvykle tak, aby z neho mali osoh stále. Les sa dá pomerne rýchlo zameniť za peniaze, ale naopak to bohužiaľ už neplatí. A to je aj trochu dôvod, prečo v dnešnej dobe, keď sú peniaze všetkým, les nemá takú hodnotu – nedá sa rýchlo otáčať ako peňažný kapitál, nedá sa rýchlo sťahovať z miesta na miesto ako nejaká výrobná linka. Má globálny vplyv, ale regionálny až miestny význam.“
Informácie: stránka podujatia
Správnosť informácií potvrdila: Ing. Zuzana Sitková, PhD. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Spracovala: Slávka Cigáňová Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: LESY SR
Uverejnila: VČ