Na vegetáciu riečnych nív, ktoré tvoria špecifické rozhranie medzi vodným a suchozemským prostredím, je primárne zameraný projekt s názvom Transfer poznatkov pre zlepšenie manažmentu Európskych riečnych ekosystémov a ich služieb (Knowledge conversion for enhancing management of European riparian ecosystems and services). Zodpovedným riešiteľom je Ing. Michal Slezák, PhD. z Ústavu ekológie lesa SAV. Na národnej úrovni funguje úzka spolupráca hlavne s kolegami z Botanického ústavu SAV (Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV).
„Vyvinuli sa jedinečné skupiny lesných spoločenstiev, ktoré sú úzko viazané na záplavový režim a vysokú hladinu podzemnej vody – hovoríme im lužné lesy. Na Slovensku sú rozšírené pozdĺž riek, potokov, v blízkosti vodných plôch a v pramenných oblastiach tokov od nížin až do hôr. Tieto časti krajiny boli v minulosti intenzívne obhospodarované a silne degradované, pričom aj v súčasnosti patria medzi človekom značne atakované lesné biotopy. Ak chceme realizovať efektívne manažmentové opatrenia, mali by sme poznať súčasný stav a zároveň aj faktory a mechanizmy, ktoré stoja za ich rozmanitosťou (variabilitou),“ vysvetľuje Ing. Michal Slezák, PhD.
Projekt je riešený na národnej úrovni (s dôrazom na lužné lesy) formou podpory pre podobný Európsky projekt bežiaci v rámci akcie COST, ktorý sa globálne venuje riečnym ekosystémom. Predpokladá, že sprístupnenie a výmena informácií a poznatkov z rôznych vedených disciplín a geografických regiónov môže byť ďalším relevantným impulzom, ktorý v konečnom dôsledku bude smerovať k zlepšeniu ich stavu.
Cieľom projektu je identifikovať aktuálny stav lužných lesov na Slovensku cez dostupné údaje o druhovom zložení rastlín a ekologických faktoroch. „Sledujeme, ktoré skupiny rastlín rastú v týchto lesoch a čo všetko (aké faktory, procesy, činitele) ovplyvňujú ich vzájomné striedanie pozdĺž vodných tokov,“ uvádza zodpovedný riešiteľ. Ďalším cieľom je analyzovať mieru zastúpenia nepôvodných rastlín v lužných lesoch (tzv. invadovanosť) ako jedného prejavu ich narušenia. Uvedené poznatky by mali smerovať k posilneniu ich stability a zachovaniu biologickej rozmanitosti.
Počas prvého roku riešenia projektu vedci aktualizovali a doplnili databázu vegetačných údajov lužných lesov Slovenska, ktorá sa využila pri typizácii (kategorizácii) vegetačných jednotiek (logických tried).
„V súčasnosti prebiehajú prvotné analýzy, ktoré by nám mali pomôcť lepšie objasniť a kvantifikovať napr. vplyv dynamiky vodných tokov na zloženie rastlín lužných lesov. Naše predošlé výskumné aktivity v súvislosti s lužnými lesmi smerovali do rôznych regiónov strednej Európy, čo nám teraz napr. umožnilo aktívne sa zapojiť do spracovania ´prehľadu/syntézy´ lužných lesov juhovýchodnej Európy (vrátane južnej časti strednej Európy). Táto čiastková výskumná úloha sa však ešte len rozbieha,“ približuje Ing. Michal Slezák, PhD.
Treba rovnako tak naplno rozbehnúť vyššie načrtnuté výskumné aktivity. Ako vysvetlil zodpovedný riešiteľ, osobitnú pozornosť treba venovať práve nepôvodným rastlinám, ktoré sa v poslednom období dostávajú čoraz častejšie aj do povedomia širokej laickej verejnosti a majú negatívny dopad na druhové zloženie a druhovú bohatosť vegetácie lužných lesov Európy.
„Nami získané výsledky sa použijú pri syntéze poznatkov o terajšom stave, význame (funkciách) a degradácii ripariálnej vegetácie Európy. Existuje totiž predpoklad, že súčasná vegetácia a manažmentové opatrenia prispievajúce k zachovaniu jej biologickej diverzity a podporujúce ekosystémové funkcie môžu vykazovať rôzne regionálne odlišnosti, napr. v závislosti na intenzite ľudských aktivít (regulácia riek), klimatických zmenách a národnej legislatíve (tzn. implementácie európskych smerníc a noriem do konkrétnych legislatívnych nástrojov ochrany biotopov na národnej úrovni),“ dopĺňa Ing. Michal Slezák, PhD.
Projekt má realizačné obdobie 9. 11. 2017 – 8. 11. 2021.
Odborný garant textu: Ing. Michal Slezák, PhD., Ústav ekológie lesa SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ