Hobiti boli skutoční, napriek tomu sme jediným druhom človeka, ktorý žije dodnes.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Homo sapiens je jediným ľudským druhom, ktorý obýva našu planétu. Viaceré fikcie vrátane kultovej trilógie J. R. R. Tolkiena opisujú, ako by to vyzeralo, keby ich bolo viac.
Môžu sa zakladať na pravde? Výskum len ťažko potvrdí existenciu drakov či elfov, viaceré štúdie ale dokázali, že po Zemi sme naraz chodili s hobitmi a ďalšími archaickými ľuďmi.
Chyba v učebniciach
Z učebníc dejepisu sme zvyknutí vnímať vývoj človeka ako lineárny proces. Jeden ľudský druh nahrádza druhý, vyspelejší.
Naša história však nie je taká priamočiara. Okrem homo sapiens sa na Zemi vyskytovali približne pred 200 000 až 10 000 rokmi ďalšie štyri druhy patriace do rodu homo.
Konkrétne ide o neandertálcov, denisovanov, homo floresiensis a homo luzonensis.
O existencii neandertálcov vieme už od roku 1829, o ostatných druhoch človeka sme sa však dozvedeli pomerne nedávno.
Denisovanov vedci objavili v roku 2010. Identifikovali ich na netradičnom mieste, v genetickom laboratóriu. Vďaka pokroku v genetickom sekvenovaní vedia totiž vedci extrahovať a analyzovať DNA odobratú z kostí starých niekoľko sto až tisíc rokov. Vzorky DNA, ktoré v tomto prípade skúmali, pochádzali zo sibírskej jaskyne Denisova.
Koľko tajomstiev skrýva Oceánia?
Najnovšie objaveným druhom je homo luzonensis. Jeho pozostatky sa našli len pred 2 rokmi na filipínskom ostrove Luzon. Na rozdiel od denisovanov nebola extrakcia DNA z vykopávok úspešná.
Dôvodom sú teplotné rozdiely medzi spomínanými lokalitami. Ruská Sibír zaručuje ideálne podmienky na prezerváciu genetického materiálu, no tropické podnebie v Oceánii takúto ochranu neposkytuje.
Z tohto dôvodu je pre výskumníkov náročné utvoriť si celistvý obraz o evolučnej histórii ľudstva.
Skutoční hobiti
Ďalšou záhadou Tichého oceánu je meter vysoký druh homo florensiensis, ktorý obýval indonézsky ostrov Flores. Jeho charakteristickými črtami sú veľké chodidlá, malý mozog a nízky vzrast. Práve preto si tento druh archaického človeka vyslúžil prezývku hobit.
Vedci označovali jeho objavenie za kontroverzné. Viacerí skeptici sa domnievali, že nájdené pozostatky patrili jedincom, ktorí trpeli mikrocefáliou (vývinová porucha mozgu). Tieto tvrdenia boli vyvrátené krátko po tom, ako skeny mozgu nepreukázali žiadne znaky malformácie.
O krížení druhov a koronavíruse
Ak by ste chceli niekomu dokázať, že homo sapiens nebol vždy osamoteným druhom človeka na Zemi, ukážte mu svoju DNA.
Sekvenovanie genómu bežného Európana by odhalilo približne 2 percentá neandertálskej DNA. Tieto genetické pozostatky sú znakom kríženia druhov.
Čím bližšie k Ázii, tým sa podiel archaickej DNA zvyšuje. Môže za to fakt, že sa do mixu pridáva aj DNA denisovanov. U niektorých obyvateľov Melanízie predstavuje archaická DNA až 6 percent.
Takáto DNA pritom neslúži len ako pripomienka toho, čo sa na Zemi dialo pred 100 000 rokmi.
Výskum z júna 2020 ukázal, že DNA zdedená po denisovanoch ovplyvňuje náchylnosť na rôzne ochorenia, trávenie a imunitný systém dnešných obyvateľov ostrova Papua Nová Guinea.
Po neandertálcoch zdedilo zas 16 percent Európanov a až 50 percent ľudí z juhu Ázie genetický faktor, ktorý zvyšuje riziko ťažkého priebehu ochorenia Covid-19.
Prečo sme prežili ako jediní?
Ako ukazuje príklad s koronavírusom, prebiehajúci výskum nám stále dopĺňa poznatky o archaických ľudských druhoch.
Vedci dnes s istotou tvrdia, že aspoň 4 z nich osídľovali Zem v rovnakom čase ako homo sapiens. A očakávajú, že objavia mnoho ďalších. Prečo sme teda prežili ako jediní?
Na začiatku si treba pripomenúť, že vyhynutie druhov nie je v evolúcii nič nezvyčajné. V prípade hobitov mohlo ísť podľa geologických záznamov o vyhladenie vulkanickou eróziou, celá populácia totiž žila na jednom malom ostrove.
O vymretí homo luzonensis a denisovanov, bohužiaľ, nevieme skoro nič. Najviac poznatkov máme o neandertálcoch a vyzerá to tak, že za ich zánik sú zodpovední priamo naši vlastní predkovia. Na území dnešnej Európy žili neandertálci viac ako 200 000 rokov, dokonca sa dokázali prispôsobiť chladným klimatickým podmienkam. Nosili kožušiny a vyrábali si sofistikované nástroje z kameňa.
Všetko sa však zmenilo po príchode veľkej populácie homo sapiens na to isté územie. Spolunažívanie dvom ľudským druhom vydržalo len krátko. Po pár tisíckach rokoch boli neandertálci úplne vyhladení. Zostali po nich len archeologické náleziská a zopár génov v našej DNA.
Simona Dulajová
Zdroje
doi: https://doi.org/10.1038/d41586-019-02647-9
doi: https://doi.org/10.1038/d41586-019-01019-7
doi: 10.4436/JASS.94024
doi:https://doi.org/10.1016/j.cell.2020.05.024
doi: https://doi.org/10.1038/s41586-020-2818-3
doi: https://doi.org/10.1016/j.quascirev.2013.06.031
doi: https://doi.org/10.1038/nature13621
