Jedným z priamych dôsledkov klimatickej zmeny sú podľa odborníkov teplejšie a kratšie zimy so skorším nástupom vyšších jarných teplôt. To so sebou prináša aj zmeny rôznych prejavov organizmov z fenologického hľadiska. Na vysvetlenie, fenologické fázy predstavujú významný, dobre pozorovateľný a periodicky sa opakujúci životný prejav rastlín a živočíchov súvisiaci s vonkajšími podmienkami prostredia.
Vedci tak fenologické pozorovania rastlín využívajú ako jednoduchý nástroj, ktorý dokazuje zmeny v ekológii rastlín v podmienkach klimatickej zmeny.
Katarína Gardianová, Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky, v rámci svojej práce Fenologické pomery v NPR Boky vo vzťahu ku klimatickej zmene riešila pozorovanie nástupu jarných fenologických fáz pučanie listových púčikov a kvitnutie v rokoch 2009 – 2018 na území NPR Boky. Sledované dreviny hloh jednosemenný (Crataegus monogyna Jacq.), lieska obyčajná (Corylus avellana L.), slivka trnková (Prunus spinosa L.) a drieň obyčajný (Cornus mas L.) majú podľa nej na výskumnej lokalite dominantné zastúpenie v krovinnej etáži.
Zapojila sa so svojou prácou do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.
„V predmetnom období prebiehal nástup jarných fenologických fáz u sledovaných drevín v rozmedzí mesiacov marec až apríl. Aj keď je dátum nástupu pozorovaných fenologických fáz variabilný, dreviny si v jednotlivých rokoch zachovávajú poradie nástupu. Ako prvá začína svoju aktivitu generatívnou fenologickou fázou kvitnutie lieska. Najneskorší nástup jarných fenologických fáz bol zaznamenaný v roku 2013, čo pravdepodobne zapríčinil mimoriadne chladný marec. Naopak najskorší dátum nástupu pozorovaných fenofáz bol u väčšiny drevín zaznamenaný v roku 2016 po nadpriemerne teplom februári aj marci. Pre pomerne krátke časové rozpätie rokov 2009 – 2018 je nárast v hodnotách priemernej ročnej teploty vzduchu na výskumnej lokalite len málo evidentný.“
Fenologická fáza kvitnutie u druhu drieň obyčajný (Cornus mas L.)
Toto nevýrazné oteplenie sa podľa autorky prejavuje miernym klesajúcim lineárnym trendom v nástupe sledovaných fenologických fáz, ktorý naznačuje ich posun do skoršieho obdobia. „Väčšie rozdiely v nástupe fenofáz je badať pri porovnaní súčasných (2009 – 2018) a historických (1930 – 1960) fenologických údajov. Nástup fenologickej fázy pučanie listových púčikov sa v porovnaní s historickými dátami posunul o 32 až 39 dní do skoršieho obdobia u jednotlivých drevín. Posun do skoršieho obdobie pri fenologickej fáze kvitnutie je menej výrazný a predstavuje 3 až 11 dní.“
Autorka ešte uvádza, že ak podľa globálnych klimatických modelov dôjde k zvýšeniu priemernej ročnej teploty vzduchu o 2,9 °C v porovnaní s obdobím 1986 – 2005, táto zmena môže mať dramatické dopady na ekosystémy. Na maloplošných chránených územiach vzniknú podľa nej podmienky, ktoré ďalej nebudú umožňovať rast alebo výskyt chráneného druhu či spoločenstva, čím môže zaniknúť predmet ochrany chránených území.
„Výsledkom mojej práce bolo priblíženie problematiky klimatickej zmeny a jej dopadov na prirodzené ekosystémy. Práve načasovanie fenologických fáz sa javí ako potenciálny ukazovateľ reakcií prírody na zmenu klímy. Ako bioindikátor zmenených klimatických podmienok som si zvolila jarné fenologické fázy, vďaka ich úzkej závislosti na teplote vzduchu pred ich nástupom,“ uviedla Katarína Gardianová.
Keďže fenológia je podľa nej vďaka jednoduchej identifikácii druhov, ako aj samotných fenologických fáz nenáročným ukazovateľom zmenených klimatických podmienok, popularizácia fenologických pozorovaní môže pozitívne vplývať na environmentálnu uvedomelosť laickej verejnosti. „V odbornej sfére môžu nájsť výsledky práce uplatnenie vo forme podkladov pre vytváranie fenologických modelov záujmového územia NPR Boky, ktoré môžu pomôcť objasniť a pochopiť predpokladané rozšírenie druhov a zmeny ich areálov. Výsledky môžu byť použité pri ďalšom výskume dôsledkov zmenených fenologických prejavov drevín na ostatné zložky flóry a fauny žijúce na sledovanom území.“
*********************************************
Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.
Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.
Informácie a ilustrácie poskytla: Katarína Gardianová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ