Prečo sa ďalšia pandémia koronavírusu šíri zase z Ázie?


Prečo sa ďalšia pandémia koronavírusu šíri zase z Ázie?

Nový vírus je po SARS a MERS už tretím koronavírusom, ktorý spôsobil pandémiu. Prečo pochádzajú z toho istého svetadiela, sme sa spýtali virologičky Tatiany Betákovej z Biomedicínskeho ústavu SAV.

Nová nákaza sa do sveta začala šíriť z trhu v čínskom meste Wu-chan v januári a vyvoláva príznaky podobné chrípke, ktoré však najmä u starších ľudí so slabšou imunitou, prípadne s ďalšími chorobami, môžu spôsobiť vírusový zápal pľúc až zlyhanie dýchania. Podľa posledných správ CNN z 9. februára sa novým koronavírusom 2019-nCoV nakazilo vyše 37-tisíc ľudí a ďalších vyše 800 zomrelo. Nakazených hlási dvadsaťosem štátov na svete, avšak 99 percent postihnutých vírusom je v Číne. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto vyhlásila globálny stav zdravotnej núdze.

The New York Times priniesli správu o tom, že Čínsky štátny výskumný ústav požiadal v USA o patent na použitie experimentálneho antivírusového lieku Remdesivir, ktorý sa zdá byť nádejou v liečbe tejto nákazy. Liek ešte nie je oficiálne schválený a ani ho neskúmali u pacientov s ochorením na akýkoľvek koronavírus. Štúdie na myšiach a opiciach však naznačujú, že Remdesivir proti nim môže byť účinný a zdá sa, že je bezpečný. Testoval sa bez nepriaznivých účinkov na pacientoch s ebolou, hoci proti tomuto vírusu, ktorý patrí do inej rodiny ako koronavírusy, nefungoval dobre. Remdesivir vyvinul v kalifornskom farmaceutickom gigantovi Gileadom Sciences výskumný tím pod vedením českého virológa Tomáša Cihlářa práve na liečbu eboly a ako prvý o tom informoval český portál lidovky.cz. Gilead Sciences minulý týždeň uviedol, že v Číne pracuje na testovaní Remdesiviru na malom počte pacientov s koronavírusom a podľa posledných správ im liek účinkuje. 

Na fotografii je RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. Zdroj: Marián Zelenák - NCP VaT pri CVTI SR

Príčiny pandémie nový koronavírusom vysvetľuje RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. Zdroj: Marián Zelenák - NCP VaT pri CVTI SR.

Môžeme si za to sami

Vedci vo viacerých laboratóriách na svete vyvíjajú vakcínu proti novému koronavírusu a od začiatku predpokladajú, že prácu by im mohla uľahčiť veľká genetická podobnosť s koronavírusmi SARS a MERS, pôvodom tiež z Ázie. SARS sa rozšíril z Číny v rokoch 2002 – 2003 a jeho pôvodcom boli netopiere, rovnako ako v prípade 2019-nCoV. MERS zasa priniesli ťavy zo Saudskej Arábie v roku 2012, čo znamená, že vírusy zo zvierat pri prenose na ľudí zmutovali do novej formy.

Ako vplýva spoločná zemepisná lokalita na ich vznik a podobu? „Tieto vírusy síce pochádzajú z Ázie, ale aj vírus eboly, i keď je iného druhu a pochádza Afriky, v ľudskom organizme zmutoval pravdepodobne po prenose z netopiera na opice a z opíc na človeka. Pandémiu vyvolal v roku 2013, ale v Afrike je doposiaľ veľkým problémom, i keď u nás sa už o tom toľko neinformuje,“ pripomína RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., virologička z Biomedicínskeho ústavu SAV a PRIF UK. „Spoločné dôvody na vznik týchto pandémií treba hľadať predovšetkým v tom, že ničíme životné prostredie. Tam, kde boli kedysi lesy, savany, džungle, sú teraz ľudské obydlia. Kedysi mali zvieratá svoje teritóriá a ľudia svoje. Neprichádzali sme spolu až tak často do styku. Na Slovensku nie je nič nezvyčajné, že diviaky alebo medvede zídu do dediny, aj v mestských častiach, pri ktorých je kúsok lesa, bežne vidíme srnky, ktoré zablúdili na sídlisko. Tým prichádzame do užšieho styku aj s ich vírusmi a patogénmi, proti ktorým naša imunita nie je vyzbrojená, a tak dochádza k vzniku nových vírusov.“

To je jedno vysvetlenie. Druhé, špecifickejšie pre Áziu, súvisí aj s hygienou. „Na snímkach z tržnice z Wu-chanu, odkiaľ sa nový vírus rozšíril, môžete vidieť klietky, v ktorých je natlačených po dvadsať živých netopierov, cibetiek, hadov a iných zvierat, ktoré sa porážajú na prípravu jedla priamo pred očami zákazníka.  V tržnici sú aj niekoľko dní, pretože ich majiteľovi sa nevyplatí s nimi odchádzať a vracať sa na predajné miesto. Často pri nich aj spí, aby ich ustrážil, čím vznikajú ideálne podmienky na vznik nových vírusov.“

Na foto z dnešných dní traja čínsky zdravotníci v ochranných oblekoch pridŕžajú chorého pacienta. Zdroj: GETTY IMAGES Čínski zdravotníci sprevádzajú chorého do nemocnice. Zdroj: GETTY IMAGES

Prečo sa vakcína netvorí ľahko

Vedci síce vkladajú nádej na rýchly vývoj vakcíny proti 2019-nCoV, no upozorňujú, že použiť sa bude môcť najskôr v lete. Prečo až za taký dlhý čas? „Ideálne by bolo použiť na očkovanie oslabený vírus, proti ktorému očkujete. Ale to nie je vždy možné. Potom sa hľadajú vhodné vírusové proteíny, aby vzniknuté protilátky neutralizovali, alebo dostatočne označovali vírus a nainfikované bunky, ktoré by potom boli rýchlo zlikvidované bunkami nášho imunitného systému. Veľké nádeje sa vkladajú do DNK vakcín, ktoré navodzujú kvalitnú a dlhotrvajúcu imunitu. Ak hrozí, že sa v priebehu očkovania daným vírusom nakazíte, očkovať sa nesmie, lebo priebeh ochorenia by bol oveľa silnejší. 2019-nCoV vyvoláva respiračné ochorenie podobné chrípke, preto sa predpokladá, že v lete sa jeho šírenie prirodzene stlmí a znovu sa objaví v jeseni, keď sa ochladí a zdvihne sa vlhkosť vzduchu.“

Virologička však vyslovuje pochybnosti o tom, že funkčnú vakcínu proti novému koronavírusu budeme mať tak rýchlo. Realistickejšie sú podľa nej odhady, ktoré hovoria minimálne o roku. Vedci si na základe štruktúry vírusu podľa virologičky  vytypujú, čo by mohlo proti nemu zaúčinkovať. Potom musia prebehnúť klinické testy vakcíny najprv na zvieratách a následne na ľuďoch a jej účinok musia pozorovať mesiace. Ak aj účinkuje na zvieratách, v ďalšom kole testov sa do nej pridáva adjuvans, čiže látka, ktorá by mala zvýšiť imunitnú odpoveď organizmu na očkovanie. Nie vždy je však to tak, niekedy adjuvans netreba pridávať. Ak je všetko v poriadku, vypíše sa výzva na klinické testy na dobrovoľníkoch a vedci sledujú, ako sa u nich vyvíjajú protilátky proti vírusu. "Skúmajú, o aký typ protilátok ide, aká je ich kvalita, pozoruje sa sila zápalovej reakcie po očkovaní, či nie je neprijateľne vysoká, ako dlho vakcína chráni organizmus pred vírusom – či rok, alebo tri... Každý vírus si zároveň vyvíja stratégiu, ako uniknúť imunitnému systému, navyše stále mutuje, čo spôsobuje ďalšie problémy pri vývoji očkovacích látok. Na vakcínach proti SARS aj MERS sa pracuje už roky a stále nie sú,“ zdôrazňuje RNDr. Tatiana Betáková, DrSc.

Našťastie, aj keď na Slovensku bolo podľa Úradu verejného zdravotníctva SR podozrenie na nákazu koronavírusom u trinástich ľudí, u nikoho sa nepotvrdil. Na webovej stránke tohto úradu www.uvzsr.sk nájdete všetky informácie o novom koronavíruse, usmernenie, ako sa proti nemu chrániť, aj čísla na telefonické nonstop linky, na ktorých sa môžete o tejto téme informovať.

Smutnou správou je, že novému koronavírusu podľahol čínsky lekár Li Wen-liang (34), ktorý o ňom prvý informoval na sociálnych sieťach, ale čínske úrady ho obvinili zo šírenia fámy. Znepokojenie tiež vzbudzuje správa CNN o zmiznutí  Čchen Čchiou-š, čínskeho právnika a novinára, ktorý informoval o úradných opatreniach proti novému koronavírusu a nebál sa byť aj kritický. Údajne ho policajti nasilu odviedli do karantény, napriek tomu, že sa necítil byť chorý a nemal ani teplotu. Rodine sa s ním odvtedy nedarí skontaktovať a ani sám sa im neozval.  

 

Galina Lišháková – Cvrkalová

Zdroj info: Lidovky.cz, BBC, CNN, The New York Timeswww.uvzsr.sk, WHO

Zdroj foto: Pixabay.com, Wikipedia.org, Getty Images, Marián Zelenák, NCPVaT pri CVTI SR

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
Quark 25 rokov
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Vibrodiagnostika je laicky povedané diagnostika vibrácií.
Zistite viac