Október je vo vedeckej komunite nesporne ostro sledovaný mesiac. Práve v jeho prvej polovici sa totiž vyhlasujú laureáti Nobelovej ceny. Ide o prestížne ocenenie, ktoré sa každoročne udeľuje už od roku 1901. Cena je zakotvená v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela (1833 – 1896), vynálezcu dynamitu.
Za tie roky sa prepracovala medzi najhodnotnejšie ocenenia na svete a slúži ako pocta vedcom, ekonómom, mierotvorcom a umelcom. Udeľovaná je v kategóriách ako medicína, fyzika, chémia, literatúra a mier. V roku 1969 pribudla aj kategória ekonómia.
Mechanizmy autofágie
V prvých troch kategóriách sú už známe mená laureátov a tiež ich prínosná vedecká činnosť. V pondelok 3. 10. 2016 bol Karolínskym inštitútom v Štokholme (The Nobel Assembly at Karolinska Institutet) predstavený svetu prvý z ocenených za fyziológiu alebo medicínu – japonský vedec Jošinori Ósumi za objav mechanizmov autofágie, pričom experimenty robil na kvasinkách.
Význam objavu tohto vedca spočíva v tom, že preskúmal základný proces rozkladu a recyklácie bunkových zložiek – autofágiu. Vďaka tomu bude možné ľahšie pochopiť také ochorenia ako napríklad Parkinsonovu chorobu, cukrovku či rakovinu. Pri nich totiž autofágny alebo „samo jediaci“ proces, pri ktorom sa bunky rozkladajú a recyklujú časť svojho obsahu, býva narušený.
„Ohsumiho objavy viedli k novej paradigme v našom chápaní toho, ako bunka recykluje svoj obsah. Jeho objavy tak otvorili cestu k pochopeniu zásadného významu autofágie v mnohých fyziologických procesoch, ako napríklad v adaptácii na hladovanie alebo ako odpoveď na infekciu. Mutácie v autofágnych génoch môžu vyvolať ochorenia; autofágny proces je tak napríklad zahrnutý v rámci niekoľkých podmienok vytvárania rakoviny či neurologických ochorení,“ uviedol vo svojom vyhlásení Karolínsky inštitút v Štokholme.
Tajomstvo hmoty
Ďalší deň, v utorok 4. 10. 2016 sa odborná aj laická verejnosť dozvedela o víťazoch v kategórii fyzika. Stali sa nimi traja Briti pôsobiaci v Spojených štátoch David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz za výskum topologických vlastností hmoty a ich zmien, pričom ich mená ohlásila Kráľovská švédska akadémia vied (The Royal Swedish Academy of Sciences).
Ocenení britskí vedci urobili podľa švédskej akadémie vied pokrok v teoretickom chápaní tajomstva hmoty a vytvorili perspektívy pre vývoj nových materiálov.
„Tohtoroční laureáti otvorili dvere do neznámeho sveta, kde sa hmota môže vyskytovať v podivnom stave. Využili pokročilé matematické metódy na štúdium neobvyklých fáz či stavov a hmôt ako sú supravodiče a tiež supratekutiny. Vďaka ich priekopníckej práci sa teraz hľadajú nové exotické fázy hmoty. Mnoho ľudí dúfa, že bude môcť v budúcnosti využiť tieto objavy vo vede o materiáloch a v elektronike,“ napísala akadémia vo svojom odôvodní na uvedenom webe.
Podľa zverejnených informácií polovica ceny pripadne Davidovi Thoulessovi a o druhú polovicu sa podelia Duncan Haldane a Michael Kosterlitz.
Svet miniatúr
No a v stredu 5. 10. 2016 bola ohlásená cena za chémiu. Udelili ju trom vedcom, ktorí dokážu vyrobiť stroje z molekúl a venujú sa aj takým záležitostiam, ako sú miniatúrne motory, malý vlek či umelé svaly. Ich mená sú Jean-Pierre Sauvage, Sir J. Fraser Stoddart and Bernard L. Feringa, pričom cenu opäť oznamovala Kráľovská švédska akadémia (The Royal Swedish Academy of Sciences).
„Títo vedci vyvinuli molekuly s kontrolovateľnými pohybmi, vďaka ktorým možno vykonať úlohu za podmienky, že sa pridáva energia. Vývoj výpočtovej techniky ukazuje, ako miniaturizácia technológie môže viesť k revolúcii. Laureáti Nobelovej ceny za chémiu v roku 2016 majú miniaturizované ´stroje´ a vzali chémiu do novej dimenzie,“ dôvodí švédska akadémia vied na svojom webe.
V nasledujúci dňoch budú známi ďalší laureáti v ostatných kategóriách Nobelovej ceny. Už v piatok 7. 10. 2016 to bude cena za mier, budúci pondelok 10. 10. 2016 vyhlásia Nobelovu cenu za ekonómiu a v zatiaľ ešte nestanovenom dátume bude vyhlásená Nobelova cena za literatúru. Slávnostné odovzdávanie cien bude za účasti členov švédskej kráľovskej rodiny 10. decembra 2016 v Štokholme, na výročie úmrtia Alfreda Nobela.
Laureáti Nobelovej ceny si prevezmú medailu a diplom; každá cena je tiež finančne dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (cca 800 000,00 eur). Peniaze sú rozdeľované z finančného fondu, ktorý Alfred Nobel ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V ňom poveril Švédsku akadémiu vied rozdeľovať tieto ceny a prispel čiastkou 32 miliónov švédskych korún.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: http://www.kva.se/en/pressroom/
Foto: http://www.kva.se/en/pressroom/2016
Uverejnila: ZVČ