Ortuť v našom životnom prostredí

15. apr. 2019 • Chemické vedy

Ortuť v našom životnom prostredí

Ortuť predstavuje významné riziko pre globálne prostredie aj pre ľudské zdravie. Zatiaľ čo ortuť sa ťažila a bola používaná ľuďmi už tisíce rokov, iba v posledných desaťročiach boli riziká, ktoré predstavuje, úplne pochopené. Vlastnosťou ortuti je, že akonáhle sa uvoľní do životného prostredia, môže zostať v obehu už tisíce rokov. Okrem toho, akonáhle je vo vzduchu, môže putovať na dlhé vzdialenosti, čo znamená, že emisie majú globálny vplyv. Tento pohyb je známy ako „globálny ortuťový cyklus". Stovky rokov sa množstvo ortuti v tomto cykle zvýšilo v dôsledku činností, ako je ťažba zlata, spaľovanie fosílnych palív a priemysel.

Ťažba ortuti od r. 1900 do 2016

Čo je ortuť

Ortuť je prirodzene sa vyskytujúci prvok, ktorý je prítomný v zemskej kôre. Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď „živé striebro“ (argentum vivum), „tekuté striebro" (Teofrastos) alebo „strieborná voda" (Dioskorides), odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydór = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúra, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebratý z praslovanského pomenovania ortuť. (Wikipedia)

V predstavách ľudí je ortuť ako čistá strieborná kvapalina. Avšak v prírode je zriedka prítomná v tejto forme a vo všeobecnosti sa nachádza v zlúčenine ako je cinabarit, červený minerál, ktorý tiež obsahuje síru.

Hoci ortuť je užitočnou surovinou, je tiež vysoko toxická pre ľudí a životné prostredie. Využitie ortuti vo viacerých oblastiach prispelo neblahou mierou do životného prostredia. Po uvoľnení ortuti do prostredia môže cirkulovať až do 3 000 rokov v spomínanom procese nazývanom „globálny ortuťový cyklus".

Potenciálne zdroje emisií pochádzajúcich z ortuti

Ortuť v riekach, jazerách a oceánoch predstavuje najväčšie riziko, pretože toto sa mení na zvlášť toxickú formu nazývanú metylortuť, ktorý je ľahko absorbovaný zvieratami a posúva potravinový reťazec až kým nezasiahne ľudí. Toto je hlavný spôsob ako sú ľudia vystavení pôsobeniu ortuti.

Hladiny ortuti vo vlasoch matiek, ako percento z európskeho priemeru

Ak sa na to pozrieme historicky, používanie ortuti v Európe a emisie z nej boli vysoké. Hoci v poslednom období boli prijaté opatrenia napríklad prostredníctvom obmedzenia alebo zákazu používania ortuti a uloženia obmedzení na emisie, bohužiaľ, z pohľadu globálnych emisií ich zvyšovanie spôsobujú aktivity, ako je spaľovanie uhlia a ťažba zlata.

Tieto emisie majú vplyv na európske životné prostredie svojim globálnym charakterom znečistenia ortuťou: okolo 50 % antropogénnej ortuti vyskytujúcej sa ročne v Európe má svoj pôvod mimo Európy, pričom napríklad 30 % pochádza z Ázie.

Znečistenie ortuťou Je potrebné riešiť na medzinárodnej úrovni. Minamata Convention on Mercury má priniesť potrebné zmeny v rámci globálneho prístupu k znižovaniu uvoľňovania a vplyvu ortuti na životné prostredie. Takmer 130 zmluvných strán podpísalo tento dohovor, avšak aj pri okamžitých globálnych zásahoch to bude trvať veľmi dlho, kým ortuť v životnom prostredí klesne na úroveň pred industrializáciou. Európske právne predpisy o ortuti už existujú a sú dokonca prísnejšie ako požiadavky dohovoru a prispejú k minimalizácii vplyvu ortuti na životné prostredie.

V predkladanej publikácii nájdete aj informácie  aké choroby vznikajú pôsobením ortuti a nedávne štúdie tiež ukázali, že u starších dospelých môže vystavenie ortuti zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení (Karagas a kol., 2012) a jeho vplyv na krvný tlak (Genchi et al., 2017).

Všetky zaujímavé informácie nájdete v publikácii Európskej komisie, ktorá vyšla v tomto roku: Mercury in Europe’s environment. A priority for European and global action

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: Mercury in Europe’s environment. A priority for European and global action

 

 

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Rovníkový priemer Zeme je 12 756 km.