Nová štúdia: Hustý les chráni organizmy pred otepľovaním účinnejšie


Nová štúdia: Hustý les chráni organizmy pred otepľovaním účinnejšie

Interiér rôznorodého jedľovo-bukového lesa v prírodnej rezervácii Dobročský prales. Maloplošná obnova a rozmanitá štruktúra lesa najlepšie zmierňuje negatívne dopady globálneho otepľovania na lesnú biodiverzitu. Foto: F. Máliš

To, či sú koruny stromov v lese husté alebo nie, vplýva na životné podmienky organizmov. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v časopise Science. Na jej výsledkoch sa podieľali aj slovenskí vedci.

Mnohé organizmy žijúce v lese lepšie odolávajú globálnemu otepľovaniu vďaka zapojeným korunám stromov, ktoré zmierňujú vysoké letné teploty. Na štúdii zverejnenej v časopise Science spolupracoval aj slovenský vedec František Máliš z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene a Národného lesníckeho centra.

Znie to samozrejme, no vedci potrebovali dôkaz. Medzinárodný tím sa preto pod vedením Floriana Zellwegera zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre výskum lesa, snehu a krajiny (WSL) zameral na merania a zber dát.

Tímu sa na základe vyhodnotení meraní podarilo zistiť, ako hustota korún stromov súvisí s otepľovaním vo vnútri lesných porastov a ako sa líši proces otepľovania pod stromami od toho, ktoré prebieha na otvorenom priestranstve.

Teplomery v ohrození

Tím pod vedením švajčiarskeho vedca získaval údaje o teplote interiérov lesa na 100 lokalitách naprieč Európou. Merania na Slovensku mal na starosti František Máliš, odborník na lesnú vegetáciu a ekológiu. „Meranie prebiehalo pomocou špeciálnych meracích prístrojov umiestnených v plastových krytoch na stromoch asi meter od zeme. Obvykle ich stačí nechať na mieste určenia počas daného obdobia a ony samé v určenom časovom intervale odmerajú a zaznamenajú teplotu. V našom prípade však boli nutné časté kontroly, pretože merače nám zo stromov odstraňovali zvedavé medvede,“ hovorí lesník a pedagóg.

Dáta, ktoré vedci zozbierali, potom porovnávali v počítačovom modeli s údajmi získanými z meraní teplôt na otvorených priestranstvách a s historickými údajmi o hustote zapojenia (hustoty) korún stromov z databázy forestREplot. Autori v časopise Science ďalej vysvetľujú, že ak je zápoj korún hustejší, lepšie chráni organizmy žijúce v lese pred otepľovaním. Naopak, ak sa zápoj korún zníži, teplota vnútri porastu rýchlo stúpa. Ako uviedol F. Zellweger: „Toto poznanie je kľúčové pre pochopenie pôsobenia klimatickej zmeny na biodiverzitu lesa.“

„Údaje o zápoji korún v minulosti sú vecou kvalifikovaného odhadu, ide síce o menej presné čísla uvedené v percentách, no aj v minulosti ich odhadovali školení odborníci. Dnes už máme k dispozícii hemisférické fotografie, ktoré vyhodnocuje softvér,“ vysvetľuje odborník.

Hemisférické fotografie zápoja korún. Foto: F. Máliš

Hemisférické fotografie znázorňujúce klenbu korún v bukovom (vľavo, NPR Komárnická jedlina) a v dubovom (vpravo, NPR Kašivárová) lesnom poraste. Čím je zápoj korún hustejší a lesný porast vyšší, tým výraznejší je chladiaci efekt zmierňujúci pôsobenie globálneho otepľovania na organizmy žijúce vo vnútri lesa. Foto: F. Máliš

Ako je na tom Slovensko

Na otázku, ako sme na tom s lesnou mikroklímou na Slovensku, neexistuje jednoduchá odpoveď. „Ako príklad môžu poslúžiť dubové lesy, ktoré sú typické pre nižšie polohy. V minulosti to boli takzvané výmladkové lesy, rúbali sa často a boli veľmi svetlé. Za socializmu sa prevádzali na takzvané vysoké lesy. Rubná doba sa predĺžila na 120 rokov a to malo za následok, že pod dubmi začali podrastať tienne dreviny, napríklad hraby alebo buky. Dnes je teda situácia v týchto lesoch z pohľadu teplotného komfortu organizmov lepšia ako v minulosti,“ vysvetľuje František Máliš.

Jedným dychom však dodáva aj druhý pohľad na vec. V minulosti boli dubiny podľa jeho slov druhovo bohatšie práve preto, že sa častejšie rúbali, boli svetlejšie a dokonca sa v nich pásli zvieratá. „Druhy, ktoré obľubovali takéto prostredie, odtiaľ po zmene obhospodarovania ubúdajú, takže to, čo dnes vnímame pozitívne, de facto viedlo k strate biodiverzity,“ vysvetľuje odborník.

Znie to ako paradox, riešenie však podľa odborníka existuje. „Lesy by sa jednoducho nemali obhospodarovať prostredníctvom veľkoplošných výrubov, ktoré sú v súčasnosti bežné. Mali by sme ísť cestou malých obnovných prvkov.“ V zásade ide o to, že namiesto veľkých pásových výrubov by mali lesníci vytínať stromy po malých skupinách a napríklad v spomínaných dubinách dôslednejšie eliminovať regeneráciu tiennych drevín. Podstatou by malo byť nájdenie kompromisu pre udržanie chladiaceho efektu a zachovanie biotopov.

Tento spôsob sa odborne nazýva „prírode blízke obhospodarovanie lesa“ a je súčasťou novej legislatívy. „Cesta je otvorená, vieme, ako to máme robiť. Už je len potrebné, aby sa to dostalo do praxe,“ konštatuje odborník.

Zdroj: CVTI SR

 

Tamara Leontievová
Zdroj: TS TU vo Zvolene

Súvisiace:

Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
TVT2020 prihlasovanie
sutaz FB TVT 2020
Agrofilm
Quark_9/2020
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Glukóza je sacharid, ktorý prijímame najčastejšie v sacharóze.
Zistite viac