Čo urobil vírus s každým jedným z nás? Čo urobil s celou spoločnosťou? Nad týmito otázkami sa zamysleli etnologičky zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Ľubica Voľanská a Soňa Gyárfáš Lutherová, ktoré spustili tesne po zavedení prvých mimoriadnych opatrení koncom marca online dotazníkový prieskum. Výskumníčky prijali pozvanie do relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu neskoro večer.
Dotazník bol dostupný na webe od 18. marca do 26. marca 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (1- až 2-týždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou, resp. fyzickou izoláciou. Do záverečného spracovania údajov bolo napokon zahrnutých 2 357 výpovedí.
„Vo výskume sme sa zamerali na to, čo vírus urobil s jednotlivcami, ale i celou spoločnosťou. Do budúcna nás určite zaujíma, či po pandémii využijeme šancu spomaliť, skúsiť niečo iné a nielen neustále konzumovať 1,7 planéty, ako to robíme teraz,“ povedala Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Výskumníčky potvrdili, že počas pandémie boli jednotlivé skupiny spoločnosti zaťažené iným spôsobom. Je podľa nich potrebné sa retrospektívne ohliadnuť na to, ako sme v tomto období premýšľali.
„Robila som už rôzne druhy výskumov, väčšina z nich bola zameraná na to, akým spôsobom prebieha náš proces sebaidentifikácie, akým spôsobom sa stávame tým, kým sa chápeme byť, čo je naše pravé ja a ako k nemu spejeme. Zaujímavé na tom je, že človek si to predstavuje ako statickú záležitosť. V skutočnosti je to proces, ktorý neustále prebieha, a našich „ja“ je veľmi veľa – závisí od toho, s kým komunikujem, v akej som situácii,“ vysvetlila Soňa Gyárfáš Lutherová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Výsledky výskumu etnologičiek poukazujú napríklad na fakt, že až tretina opýtaných považuje za najzásadnejšiu zmenu počas koronaobdobia prácu z domu. Podobná vzorka deklarovala, že zásadne pociťovali obmedzenie sociálnych kontaktov. Takmer 60 percent respondentov však vnímalo atmosféru vo svojej domácnosti pozitívne.
„Na mojej práci ma najviac baví to, že sa dostanem k ľuďom. Vždy sa mi páčilo vedieť, ako a prečo fungujeme určitým spôsobom. Vždy som bola zvedavé dieťa, ktoré sa pýtalo tisíc otázok prečo. Nestačí mi veci len popisovať, vždy sa pýtam, čo je za tým, kam siahajú korene javov, ktoré skúmam. Doslova som prepadla výskumu rodiny a medzigeneračných vzťahov. Pamätám si na jeden z prvých výskumov, kde nás zapojili priamo do rodiny. Bola som ešte mladá a bola to pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť,“ konštatovala etnologička Voľanská.
„Hraničná pandemická situácia ukázala, aké oblasti v našej spoločnosti nefungujú. Vieme síce, že nefungujú, ale krízová situácia to ukáže ešte viac a ešte vypuklejšie. Napríklad sme sa mali popasovať so starostlivosťou o seniorov. Táto téma stále vyskakovala aj v médiách – čo smú, čo nesmú, prečo ich treba chrániť, aké je náročné sa o nich postarať,“ povedala etnologička Gyarfášová.
Školstvo a zdravotníctvo sú podľa odborníčok veľmi citlivé oblasti našej spoločnosti, sú dlhodobo podceňované a problémy v nich sa v čase pandémie stali ešte zásadnejšími.
„Z nášho prieskumu nevyplynula utkvelá predstava, že staršia generácia je nezručná v používaní online prostriedkov. Do prieskumu sa zapojili aj ľudia nad šesťdesiat rokov, ktorí hovorili, že sa naučili okrem telefonovania používať smartfón, aby mohli vidieť vnúčatá alebo deti. U najstaršej skupiny seniorov sme zaznamenali, že sa vracali k starším formám komunikácie, ako sú napríklad pohľadnice. Mladší seniori boli veľmi zruční v online skupinách,“ povedala Ľubica Voľanská.
Výsledkom výskumu je aj to, že mnohí oslovení ľudia si začali písať denníky, čo bude pre vedkyne nesmierne hodnotný materiál pre ich ďalší výskum.
„Otázka do budúcna znie, či budú zmeny permanentné, lebo systém a aj myslenie ľudí sú veľmi rezistentné voči zmenám. Máme zabehané cestičky, ako o veciach rozmýšľame, ako ich robíme a obávam sa, že tieto dni pozorujeme, že sa vraciame do zabehaných koľají,“ zhodnotila na záver Soňa Gyárfáš Lutherová.
Monika Tináková
Ilustračné obrázky: istockphoto.com