Veľkonočné sviatky sa pre mnohých končia veľkonočným pondelkom, vyčerpajú sa plánované dovolenky a žiaci opäť zasadnú do školských lavíc. Slováci však toto obdobie vždy vnímali v dvoch rovinách – v kresťanskej a v rovine ľudových tradícií. Podľa tej prvej sviatočné obdobie stále trvá, a to až do sviatku Zoslania Ducha Svätého (Turíce). 50 dní slávia veriaci v radosti a spievajú radostné Aleluja.
Malá krajina, bohaté tradície
Pre Kresťanov nasleduje v cirkvi po Veľkej noci osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí nedeľou Božieho milosrdenstva. Na území Slovenska sa stretáva niekoľko náboženských línií. Pravoslávna cirkev, katolíci či evanjelici – každý má svoje obrady.
„Na malom území je u nás pomerne veľa variantov veľkonočných sviatkov. V tomto roku to v kalendári vyšlo tak, že sú všetky v jednom termíne. Dokonca aj židovský Pesach vyšiel na rovnaký termín, lebo sa v kalendári ráta podobne ako pravoslávne sviatky, ale trochu iným spôsobom,“ povedala profesorka Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie SAV.
V mnohých slovenských obciach je preto slávenie tohto obdobia pomerne rôznorodé a odlišné „od domu k domu“. Uctievanie ľudových tradícií nielen pretrváva, ale sa časom aj oživuje a obohacuje o nové prvky. Etnologička tvrdí, že hoci už u nás viac ako desaťročie nie je povinná vojenská služba, stále sa aktivizuje na dedinách kategória regrútov. Chlapci, ktorí končia strednú školu, sa združujú a plnia povinnosti, ktoré mali svojho času na dedinách práve regrúti.
Hasiči a regrúti „v akcií“
Výskum etnológov ukázal, že napríklad v Ždiari už dve desaťročia chodia obyvatelia do kostola v krojoch, lebo to inicioval miestny kňaz. Často sa aktivizujú hasiči, ktorí strážia Boží hrob. Robia si zoznamy, kto kedy stráži a striedajú sa. Oblečenie majú tiež buď tradičné – v krojoch, alebo v hasičskej uniforme. Nájdeme ich prevažne v severnejších regiónoch Slovenska, kde je bohatá drevená architektúra. „Sú dôležitou zložkou súčasnosti a preberajú aj niektoré funkcie bývalých regrútov, nielen pri veľkonočných tradíciách, ale aj pri iných príležitostiach, napríklad pri stavaní májov, alebo pri fašiangoch. Rola tejto spoločenskej skupiny je veľmi dôležitá pri dodržiavaní veľkonočných tradícií ale aj obyčají vo všeobecnosti, počas celého roka,“ povedala Zuzana Beňušková.
Oblievačka a šibačka po slovensky
Na Veľkú noc sa ešte intenzívnejšie stretávajú aj folklórne súbory. „Tieto skupiny sa aktivizujú a organizujú šibačky, ktoré sú zaujímavé aj pre médiá. Dalo by sa povedať, že je to niekedy oživované ´tak trochu umelo´, ale ľudia to chcú a prijímajú, to je podstatné. Niekedy pozorujeme aj úvahy v zmysle či nejde o násilie na ženách, keď ich šibú, najmä keď ich polievajú studenou vodou. Tu treba povedať, že by malo ísť o rituálové polievanie a šibanie a nie o to, aby z toho mali dievčatá a ženy traumy. My sa v zásade hrdíme týmito zvykmi, aj keď pre niektorých cudzincov sú nepochopiteľné,“ povedala etnologička Zuzana Beňušková.
Tradície aj pre ďalšie generácie
Na to, aby všetky tieto tradície pretrvali v čase aj do budúcna, je podľa odborníčky dôležité, že sa rodáci vracajú na sviatky domov, hoci už mnohí žijú vo väčších mestách. V rodných obciach potom tradície zachovávajú, či už sa do nich zapoja aktívne, alebo pasívne. Zúčastňujú sa bohoslužieb v chrámoch, alebo pripravujú jedlá, ktoré by na stole nemali chýbať. Ich správanie býva totiž mimo svojho domáceho tradičného priestoru iné, aj keď si mnohí tradície prenášajú a zvyky si svojím spôsobom pripomínajú. Odborníčka však dodáva, že v týchto prípadoch už nemôžeme hovoriť o rituálnom správaní v takej komplexnosti, ako je tomu na vidieku.
Informácie poskytla: prof. Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie SAV
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ