Približne polovica slovenskej populácie má viac ako 40 rokov. Časť sa však cíti byť ešte staršia. Dôvodom je éra nových technológií, s ktorými mnohí ľudia nemajú dostatočné skúsenosti. Aby uspeli na pracovnom trhu, mali by myslieť na to, že opustením školy a dospelosťou sa vzdelávanie nekončí.
V roku 1990 vyhlásila Organizácia Spojených národov 1. október za Medzinárodný deň starších ľudí. Správy o demografickom vývoji neľútostne konštatujú, že populácia starne a to prináša hospodárske a sociálne výzvy počínajúc pracovným trhom až po zdravotnú starostlivosť a služby.
Máte po štyridsiatke a cítite sa ako starší človek?
Priemerný vek populácie v Slovenskej republike dosiahol 40,6 roka, čo znamená, že už polovica našej populácie je staršia ako 40 rokov. Vzdelanie ľudí vyšších vekových skupín bolo často ukončené ešte pred masívnym nástupom internetu a zároveň stoja pred úlohou rozvíjať svoje schopnosti v spoločnosti, ktorá glorifikuje nové technológie.
„Schopnosť porozumieť zmenám je v súčasnosti podmienkou nielen uplatnenia sa na trhu práce, ale aj toho, že ľudia si sami seba vážia,“ hodnotí skúsenosti kariérna poradkyňa Emília Lopušníková. Preto je viac ako kedykoľvek predtým akútna potreba celoživotného vzdelávania, či už ide o certifikácie, akreditované kurzy alebo rozvoj záujmov.
Univerzity tretieho veku
„Účasť dospelých vo vzdelávaní klesá so zvyšujúcim sa vekom,“ konštatuje Ľubica Gállová, vedúca odboru európskych politík Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Pre ľudí nad 45 rokov sú vzdelávacie aktivity zvyčajne spojené so zmenami v pracovnom živote alebo s rozvojom záujmov. Príležitosti pre starších ľudí sú však často limitované alebo ponuka nie je dostatočne prispôsobená ich vzdelávacím potrebám. Skvelým príkladom vzdelávacích príležitostí pre starších ľudí sú univerzity tretieho veku.
Vzdelávanie ľudí po štyridsiatke je náročné aj pre samotných lektorov. „Sú to už vyformovaní ľudia, ktorí chcú žiť so svojimi hodnotami. Neradi sa prispôsobujú a nemajú radi zmeny, chcú hlavne zarábať. Je to statická generácia,“ hovorí E. Lopušníková.
Vzdelávanie by malo byť prioritou
Výkonná riaditeľka Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu Irena Fonodová jej skúsenosti potvrdzuje: „Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo vzdelávanie tretia hodnota človeka, teraz je na priečke 27. Ľudia po štyridsiatke bývajú často zmätení zo súčasnej rýchlej doby, stratili ideály a aj odvahu učiť sa nové veci. Neuvedomujú si, že je pred nimi ešte vyše dvadsať rokov aktívneho života a vzdelávanie im pomôže v pracovnom aj rodinnom živote.“
Slovenskí odborníci sa pripájajú k apelu medzinárodných organizácií: „V súčasnom svete by mala byť prioritou vo všetkých oblastiach vzdelávania podpora pri využívaní informačných technológií, rozvoj oblastí, ako sú zdravotná osveta, mentálne zdravie alebo finančná gramotnosť. Učenie sa je dôležitým prvkom prístupu aktívneho starnutia – pomáha udržiavať dobrú psychickú a fyzickú kondíciu, budovať a upevňovať sociálne vzťahy a pocit naplnenia a užitočnosti aj v neskoršom veku,“ uzatvára Ľ. Gállová.
Celoživotné vzdelávanie sa uskutočňuje prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy. Uskutočňuje sa v inštitúciách ďalšieho vzdelávania, v školách, školských a mimoškolských zariadeniach.
Ďalšie zdroje informácií:
Akreditované vzdelávacie programy
Ilustračná fotografia: Pixabay/Pexels
Redigovala a uverejnila: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR
Informácie poskytla: Barbora Červenková/Produkcia