Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Medzinárodný deň ľavákov: Tajomstvo ľudskej asymetrie

VEDA NA DOSAH

Ľaváci tvoria približne 10 percent svetovej populácie. Je výsledkom kombinácie genetických a environmentálnych faktorov.

Písanie ľavačkou. Zdroj: iStockphoto.com

Ľaváci majú väčšiu synchronizáciu medzi oboma hemisférami mozgu a často sú kreatívni. Zdroj: iStockphoto.com

Ľaváci tvoria približne 10 percent svetovej populácie, majú trikrát vyššiu šancu stať sa alkoholikmi, primárne používajú pravú časť mozgu a majú výhodu v športoch, ako je tenis, box a šerm, pretože ich pohyby sú pre pravákov menej predvídateľné. Približne jedno percento populácie je dokonca obojručných, čo znamená, že vedia rovnako dobre používať obe ruky. Dnes je Medzinárodný deň ľavákov, ktorý si pripomíname od roku 1976.

Genetika a mozog ľavákov

Vedci sa domnievajú, že ľaváctvo je výsledkom kombinácie genetických a environmentálnych faktorov. Štúdie ukázali, že ak sú obaja rodičia ľaváci, pravdepodobnosť, že ich dieťa bude ľavák, je približne 26 percent. Ak sú obaja rodičia praváci, pravdepodobnosť klesá na 9 percent. Jedným z hlavných genetických markerov spojených s ľaváctvom je gén LRRTM1, ktorý sa podieľa na vývoji mozgu. Výskum naznačuje, že tento gén môže ovplyvňovať dominanciu jednej hemisféry nad druhou, čo vedie k preferencii používania ľavej ruky.

Ľaváci často vykazujú odlišnú mozgovú aktivitu v porovnaní s pravákmi. Štúdie využívajúce magnetickú rezonanciu (MRI) ukazujú, že ľaváci majú väčšiu synchronizáciu medzi oboma hemisférami mozgu. To môže prispieť k lepšiemu spracovaniu informácií a k vyššej kreativite.

Zaujímavé je aj to, že ľaváci majú často asymetrickejšie hemisféry v porovnaní s pravákmi. Pravá hemisféra, ktorá kontroluje ľavú ruku, je u nich často viac vyvinutá. Táto hemisféra je spojená so schopnosťami, ako je priestorová orientácia a hudobné schopnosti, čo môže vysvetľovať, prečo medzi umelcami a hudobníkmi nachádzame mnoho ľavákov.

Dievča kreslí ľavou rukou. Zdroj: iStockphoto.com

Kedysi boli deti píšuce ľavou rukou nasilu preúčané na pravú ruku. Dnes je k dispozícii mnoho školských potrieb určených pre ľavákov. Zdroj: iStockphoto.com

Historicky sa ľaváci často považovali za odlišných alebo dokonca za chybných. V mnohých kultúrach bolo ľaváctvo stigmatizované, čo viedlo k tomu, že deti boli nútené písať pravou rukou. V angličtine napríklad slovo sinister (zlovestný) pochádza z latinského slova pre ľavú stranu a má negatívne konotácie. Napriek tomu mnohí slávni ľaváci dosiahli veľké úspechy. Medzi známe osobnosti patria napríklad Leonardo da Vinci, Albert Einstein a v modernej dobe Bill Gates a Oprah Winfrey. Títo ľudia dokázali, že ľaváctvo môže byť spojené s výnimočnými schopnosťami a talentmi.

Ambidexterita

Obojručnosť alebo ambidexterita je schopnosť rovnako dobre používať obe ruky. Tento fenomén je oveľa zriedkavejší ako ľaváctvo. Odhady naznačujú, že približne len jedno percento populácie je skutočne obojručných.

Ambidexterita môže byť vrodená alebo získaná. Mnohí obojruční ľudia rozvíjajú túto schopnosť tréningom, napríklad športovci alebo hudobníci, ktorí potrebujú vysokú úroveň koordinácie. Z neurologického hľadiska majú obojruční ľudia často väčšiu symetriu v mozgových hemisférach, čo môže prispieť k ich schopnosti používať obe ruky rovnako efektívne.

Je výhodné byť ľavákom alebo ambidextrom?

Byť ľavákom alebo obojručným má svoje výhody aj nevýhody. Ľaváci môžu čeliť výzvam v každodennom živote, keďže väčšina nástrojov a zariadení je navrhnutá pre pravákov. Nožnice, počítačové myši a školské lavice sú často nepraktické pre ľavákov. Na druhej strane športovci, ktorí sú ľaváci, môžu mať výhodu v súťažiach, pretože ich pohyby sú menej predvídateľné pre pravákov. Obojruční ľudia môžu profitovať z väčšej flexibility v rôznych činnostiach. Niektoré štúdie však naznačujú, že ambidexterita môže byť spojená s mierne vyšším rizikom neurovývojových porúch, ako je napríklad ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou).

Spracovala: Tatiana Pethö, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Zdroj: SAV

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky