Časopis je na trhu od roku 1995, za ten čas prešiel zmenami. „Prispôsobovanie sa zmenám je nevyhnutnosťou na prežitie,“ hovorí Renata Józsová.
Šéfredaktorka Quarku Renata Józsová. Zdroj: Archív R. J.
Rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Quark Renatou Józsovou vznikol pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ktorý sa bude konať od 8. do 14. novembra. Renata Józsová vystúpi s prednáškou na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii, ktorá prebehne 10. novembra. Porozpráva o základných pravidlách písania či redigovania textov, ako zostavujú číslo, o spolupráci so slovenskými vedcami, o overovaní informácií či o spôsoboch, ako sa popularizačné texty môžu dostať k čitateľom.
Redakciu Quarku, časopisu o zaujímavostiach z vedy a techniky, vediete už päť rokov. Vyštudovali ste psychológiu a dlhé roky ste sa venovali vzdelávaniu zamestnancov a manažérov v komunikácii. Pomohli vám tieto skúsenosti pri modelovaní podstatných zásad pre popularizáciu vedy a techniky?
Skúsenosti z psychológie a najmä z oblasti komunikácie pomáhajú nielen pri popularizácii vedy a techniky. Sú akýmsi základom pre všetky profesie a povolania, pri ktorých ľudia prichádzajú do vzájomného kontaktu. A nielen to, v súčasnosti to platí aj pre iné druhy kontaktov, pretože zásady komunikácie sa už učia napríklad aj stroje.
Pre nás v našej redaktorskej práci je komunikácia nesmierne dôležitá. V podstate sa veľká časť všetkých činností, ktoré denne v redakcii robíme, týka komunikácie s ľuďmi. Či už ide o komunikáciu medzi nami – kolegami redaktormi, s grafičkou či jazykovou korektorkou –, ale najmä o komunikáciu s našimi vzácnymi prispievateľmi, slovenskými vedcami. Aj vďaka nim môžeme komunikovať s našimi čitateľmi a každý mesiac im ponúkať časopis plný zaujímavostí zo sveta vedy a techniky, popularizovať prácu našich vedcov a zvyšovať povedomie širokej verejnosti o našej aj svetovej vede.
V redakcii máme niekoľko podstatných zásad pre popularizáciu vedy a techniky. V prvej línii sú to pri tvorbe každého článku odpovede na základné otázky: Kto článok píše? Čo je jeho obsahom a hlavným poslaním? Komu je jeho obsah určený? Ako je článok napísaný? Kedy je vhodný čas na jeho zverejnenie? Kde je najlepšie zverejniť ho? Prečo by si mali práve tento článok čitatelia prečítať?
Keď si zodpovieme tieto základné otázky a začneme článok pripravovať do vydania, prichádzajú na rad ďalšie dôležité zásady, týkajúce sa priamo obsahu, napríklad serióznosť a spoľahlivosť informácií, zrozumiteľnosť písaného textu, zaujímavosť či názornosť, pretože nie je informácia ako informácia.
Pozrite si
Vedci, rovnako ako aj pracovníci iných odvetví, majú svoj špecifický jazyk. V tomto prípade býva plný latinských a v poslednom čase aj anglických výrazov. Sú pri popularizácii vedy ochotní vyjadrovať sa aj bez nich? Prichádzajú s nápadmi, ako podať zložité veci pochopiteľnejšie?
Naše skúsenosti so slovenskými vedcami sú najmä pozitívne. Mnohí z našich prispievateľov zásady popularizácie poznajú veľmi dobre. Majú veľa skúseností a svoje príspevky publikujú aj v zahraničných, často uznávaných médiách, ako sú Nature alebo Science, ale aj v iných, menej známych. Preto vedia, že pri písaní je potrebné prispôsobiť sa jazyku čitateľov.
Vedia, že odbornú terminológiu a abstraktné pojmy treba používať len vtedy, ak je to nevyhnutné, a aj potom ich treba čitateľovi názorne vysvetliť, čím ho vlastne vzdelávajú a rozširujú jeho obzory. Samozrejme, toto prispôsobovanie textu čitateľovi treba robiť s mierou, aby sme ho ani nepodceňovali, no ani ho nepreceňovali.
Často spolupracujeme aj s mladými vedcami. Tí už patria k inej generácii, ktorá si navykla na iný štýl komunikácie. Mnohí z nich síce zatiaľ nemajú toľko skúseností s publikovaním ako ich starší kolegovia, ich vyjadrovanie býva niekedy úspornejšie, no o to efektívnejšie.
Zaujímavé pre nás bývajú skúsenosti týkajúce sa dĺžky textu. Keďže ako časopis máme obmedzený priestor na jednotlivé články, musíme s autormi komunikovať o tom, koľko znakov majú k dispozícii pre svoj článok. Vtedy sa často stretávame s tým, že vedci sú naozaj tvoriví ľudia a vedia prichádzať s vylepšeniami, ktoré článkom takpovediac dodávajú šťavu a robia ich zaujímavejšie pre čitateľov.
Internet za posledné roky zmenil čitateľské návyky. Štatistiky ukazujú, že ľudia často nevydržia dočítať dlhé články do konca, uprednostňujú kratšie texty, viac obrázkov, video aj animácie, prípadne stručnejšie informácie k téme, ktoré sa šíria cez sociálne siete. Popularizácii niektorých tém to pomôže, inde to znemožňuje ísť do hĺbky. Hoci je Quark aj na webe, primárne je to tlačený mesačník s kratšími, ale aj viacerými dlhšími textami. Necítite sa v tomto smere pod tlakom doby? Nemuseli ste sa jej do istej miery prispôsobiť?
Keďže Quark je na trhu od roku 1995, je samozrejmé, že sa za taký dlhý čas musel a aj musí prispôsobovať zmenám, ktoré sa okolo dejú. V podstate je prispôsobovanie sa zmenám nevyhnutnosťou na prežitie, čo dokazujú aj dejiny našej planéty a života na nej. Kto sa neprispôsobil, neprežil. Flexibilita sa aj dnes, možno viac ako inokedy, považuje za jednu z preferovaných schopností človeka.
V tomto smere sa však v redakcii necítime pod tlakom doby. Berieme to väčšmi ako výzvu, či a ako sa nám podarí na zmeny zareagovať, prinášať zaujímavé a aktuálne témy a presvedčiť našich čitateľov, že sa oplatí čítať aj dlhšie články až do konca, nielen ich tituly či prvé dve vety. Pretože práve dlhšie články umožňujú čitateľom získať viac informácií o danej téme a ponoriť sa hlbšie do problematiky.
Popularizácia nepozná hranice. Quark vo VIDA! Science Centre, zábavnom vedeckom parku pre popularizáciu a podporu vedy v Brne. Zdroj: Lucia Kralovičová
Ktoré vedné odbory sú podľa vás pre život každého človeka také dôležité, že by sme mali pri ich popularizovaní pridať?
Je ťažké vybrať si len niektoré vedné odbory, pretože pre život ľudí na našej planéte sú dôležité všetky. Ide len o uhol pohľadu, ako sa na ne pozeráme. Niekto by mohol povedať, že dôležité sú medicínske odbory, pretože vďaka nim poznáme človeka až do poslednej bunky a môžeme zachraňovať životy. Iný by mohol oponovať, že dôležitejšie sú oblasti, ktoré nám zabezpečujú pohodlný život, ako sú odbory venujúce sa napríklad hľadaniu nových zdrojov energie, novým materiálom, architektúre alebo stavebníctvu.
Z inej stránky sa na to pozerá vedec – psychológ, sociológ, paleontológ či historik. Tí skúmajú život na našej planéte a našu spoločnosť v minulosti či v súčasnosti a aj život každého jednotlivca v rôznych situáciách. Určite budú mať iný názor matematici, fyzici či chemici, ktorí skúmajú často úplnú podstatu života a všetkých javov na našej planéte. Inak sa na to budú pozerať vedci venujúci sa informačným technológiám alebo vývoju umelej inteligencie.
Za veľmi dôležité pre život ľudí sa môžu považovať meteorológia či klimatológia, venujúce sa aktuálnej téme klimatickej zmeny. Rovnako dôležité pre celú spoločnosť sú však aj ekonómia, estetika, verejná politika či pedagogika. Prírodovedné odbory zaoberajúce sa napríklad vymieraním živočíchov a zmenami životného prostredia tiež patria medzi preferované odbory. A čo taká oblasť odpadov, predovšetkým plastových, ale aj tých, ktoré sa nachádzajú vo vesmíre? Mohla by som vymenovať ešte množstvo ďalších vedných odborov, ktoré spolu vytvárajú pestrú mozaiku, no nerada by som na ktorýkoľvek zabudla.
Z hľadiska popularizácie, vidiac predovšetkým na sociálnych sieťach súčasnú situáciu okolo nás, ktorú už mnohí nazývajú obdobie pandémie hoaxov, si myslím, že je nevyhnutné pridať v popularizovaní vedy ako takej všetkými dostupnými prostriedkami i formami aj v predstavovaní vedcov a ich práce z ktorýchkoľvek oblastí. Dôležité je, aby sa ľudia naučili neveriť všetkému, čo sa píše alebo hovorí na internete, začali kriticky myslieť, vyhľadávať si a overovať si informácie z relevantných zdrojov.
Aké formy popularizácie vedy sú podľa vás najefektívnejšie?
Najefektívnejšie formy sú podľa mňa tie, ktoré sa prispôsobujú svojmu prijímateľovi. Také, ktoré ľudí netlačia do toho, čo a ako si majú myslieť, ale priťahujú ich a ukazujú im rôzne možnosti podložené faktami. Preto je dôležité, aby koexistovali všetky možné súčasné aj tradičné formy popularizácie vedy pre všetky vekové kategórie, lebo každá z nich si nájde svojho čitateľa, poslucháča či diváka.
A popri nich sa určite budú rozvíjať aj nové formy, ktoré sa budú prispôsobovať zmenám a vývoju všade okolo nás. Tak ako napríklad teraz máme obdobie boomu podcastov, ktoré počúva množstvo ľudí, tak sa v blízkej budúcnosti isto objaví nová forma, ktorá si opäť nájde svojich fanúšikov.
Od roku 2020, odkedy svet bojuje s ochorením COVID-19, venujú vedci, lekári a popularizátori vedy obrovské úsilie tomu, aby vyvracali nezmysly a hoaxy o novom koronavíruse a o vakcínach, ktoré nám môžu pomôcť nad týmto vírusom zvíťaziť. Čo vás toto obdobie naučilo o popularizácii vedy?
Toto obdobie nás všetkých naučilo, že vzdelanie a vzdelávanie sú nesmierne dôležité. Že ich nemožno zanedbávať ani u tých najmenších, pretože raz sa nám to vráti. Pretože len vzdelaní ľudia sú schopní kriticky myslieť a triediť informácie, ktorými sme v súčasnosti viac než zahltení.
Pri popularizácii vedy počas pandémie sme sa naučili, ako veľmi je dôležité vedieť v správnom čase správnym spôsobom prinášať informácie a komunikovať s ľuďmi. A že nikdy nie je neskoro s popularizáciou začať.
Venujeme sa podľa vás na Slovensku popularizácii vedy dostatočne alebo by sme sa mali v tomto smere zlepšiť?
Myslím si, že popularizácii vedy ako takej sa venujeme dostatočne. Na Slovensku existuje veľké množstvo zaujímavých vedeckých prednášok či podcastov, noviny a časopisy majú svoje vedecké rubriky, v televízii či v rádiu sú špeciálne relácie venované vede, vznikajú zaujímavé dokumenty, nájdeme u nás aj množstvo občianskych združení, organizácií či jednotlivcov, ktoré sa venujú popularizácii vedy.
Náš časopis Quark, ktorý patrí pod Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, vychádza vďaka Centru vedecko-technických informácií SR. Ide o jediný pôvodný slovenský časopis na trhu, ktorý sa už 27 rokov venuje len popularizácii vedy a techniky. Zdrojov informácií o vede je teda u nás nepreberné množstvo. A to som nespomenula snáď najdôležitejších popularizátorov vedy, ktorými sú učitelia na všetkých úrovniach nášho školského systému.
Otázkou ostáva, či publikum, ktoré chceme oslovovať, tieto informácie v takýchto formách aj vyhľadáva, či sme v ňom vzbudili zvedavosť a či ho našimi aktivitami vhodne oslovujeme. Toto je oblasť, v ktorej sa podľa mňa musíme všetci do budúcnosti zlepšiť.
Konferenciu Populárne o vede a technike môžete sledovať dňa 10. novembra 2021 od 9.00 hod. kliknutím na tento odkaz.
Táto konferencia je organizovaná v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
