Premenu nášho hlavného mesta a jeho okolia plynutím času mapuje aktuálne vydaná publikácia Geografického ústavu SAV Suburbanizácia. Vznikala približne 3 roky a sleduje priestorovú i populačnú expanziu v Bratislave a okolí. Porozprávali sme sa s jedným z jej autorov – Martinom Švedom.
M. HUCÁKOVÁ: Na čo ste sa v aktuálne vydanej publikácií zamerali?
M. ŠVEDA: Témou publikácie je proces suburbanizácie, ktorý predstavuje populačný a ekonomický rast v zázemí mesta, ku ktorému dochádza pod vplyvom jeho priestorovej expanzie. Tento pôvodne okrajový proces, ktorý bol u nás počas obdobia socializmu tlmený centrálne riadeným rozvojom osídlenia, výrazne zosilnel počas ostatných dvoch dekád a začal zásadným, a do značnej miery nevratným spôsobom pretvárať zázemie veľkých slovenských miest, osobitne však Bratislavy. Jeho materializovaným prejavom je najmä rezidenčná výstavba, ktorá prináša do pôvodne vidieckeho priestoru veľký objem bytovej výstavby a vznik tzv. satelitných mestečiek.
M. H.: Neustále sa zvyšujúcim počtom obyvateľov v týchto oblastiach sa určite menia aj pomery v sociálnej oblasti, environmentálnych dopadoch či v doprave. Aké zmeny nastávajú?
M. ŠVEDA: Intenzívny populačný rast obcí v zázemí Bratislavy prináša množstvo sociálnych, dopravných a environmentálnych dopadov, na ktoré sme sa v publikácia snažili poukázať. V 12 kapitolách publikácia ponúka plastický obraz procesu suburbanizácie prostredníctvom preskúmania bytovej výstavby, zmien vo využití krajiny, viacerých atribútov migrujúcej populácie a dosahov jej príchodu na štruktúru obyvateľstva regiónu. Sledované sú parametre transformácie maloobchodného prostredia, kriminality, či vzťah suburbanizácie, rozvoja dopravnej infraštruktúry a nárast intenzity dopravy.
M. H.: Koľko ľudí dnes žije v zázemí Bratislavy?
M. ŠVEDA: V období 1997 – 2015 bolo v zázemí Bratislavy dokončených vyše 37 000 bytov. V rovnakom období sa populačná veľkosť zázemia zväčšila o 54 000 trvale prihlásených obyvateľov. Viaceré indície však naznačujú, že objem evidovanej migrácie nezodpovedá skutočným objemom a populačná veľkosť obcí v zázemí Bratislavy sa nezhoduje s oficiálnymi štatistikami. Veď len nový bytový fond vytvára kapacitu pre približne 90 000 – 110 000 rezidentov, čo je až dvojnásobný počet oproti evidovanému nárastu. Indikátorom ukazujúcim na neúplnosť evidencie obyvateľstva sú interné databázy obecných samospráv, ktoré registrujú rezidentov prihlásených na odvoz komunálneho odpadu, platiacich daň z nehnuteľnosti či počtu školopovinných detí hlásiacich sa do miestnej školy. Napríklad v Stupave na základe týchto údajov odhadujeme počet neprihlásených rezidentov na približne 2 500, v Chorvátskom Grobe to je viac ako 3 000, teda o polovicu oficiálne prihlásených. Využitím lokalizačných údajov mobilných telefónov sme sa pokúsili odhadnúť počet neprihlásených rezidentov v celom zázemí Bratislavy. Pri oficiálnych 286 000 obyvateľoch tohto regiónu je takmer 100 000 neregistrovaných rezidentov pomerne veľký objem.
M. H.: V okolí Bratislavy rastú nové rezidenčné areály, buduje sa potrebná infraštruktúra, vznikajú priemyselné parky. Aký to má dopad na životné prostredie?
M. ŠVEDA: Nárast zastavaných plôch je sprevádzaný aj zmenou v poľnohospodárskom využití krajiny. Úbytok ornej pôdy, nárast poľnohospodársky nevyužívaných plôch či likvidácia trvalých kultúr (vinice, ovocné sady) sú javy, ktoré nenávratne menia prímestskú krajinu. Plochy s urbánnymi funkciami sa rozširujú, pričom vzniká pestrá mozaika prírodných a zastavaných areálov. Krajina je tak fragmentovaná do množstva menších častí vytvárajúcich izolované ostrovy, čím sa narúšajú jej prirodzené ekologické väzby a funkcie.
M. H.: Prezradili ste, že tento fakt je nepochybne hodný ďalších výskumov. Na čo by ste sa chceli vedecky v najbližších mesiacoch zamerať?
M. ŠVEDA: V ďalšom výskume sa chceme sústrediť na analýzu dôsledkov suburbánneho rozvoja v lokálnej mierke. Všímať si budeme predovšetkým transformáciu sociálneho a kultúrneho prostredia vybraných obcí v zázemí Bratislavy. Pozornosť plánujeme venovať tiež fenoménu cezhraničnej suburbanizácie, pretože jej špecifiká a z mnohých aspektov aj unikátna zóna nebola doposiaľ objektom komplexného výskumu.
M. H.: Publikáciu plánujete ponúknuť aj magistrátu hlavného mesta. Aké máte očakávania?
M. ŠVEDA: Publikácia je okrem vedeckej komunity určená aj širšej odbornej verejnosti a jedným z jej cieľov je stimulovať diskusiu o rozvoji zázemia Bratislavy, ktorého charakter v súčasnosti vytvárajú skôr individuálne aktivity developerov než systematický a koncepčný prístup inštitúcií verejnej sféry. Súčasný dynamický rozvoj zázemia Bratislavy, ako aj samotnej metropoly, charakterizovaný veľkým objemom výstavby, nemusí nevyhnutne predstavovať fázu kulminácie decentralizačných a koncentračných tendencií – teda suburbanizácie a metropolizácie Bratislavy. Rozsah štátnych (napr. diaľničný obchvat Bratislavy), ako aj súkromných investícií vytvára predpoklady pre ďalší extenzívny rozvoj v zázemí mesta. Po období dvoch desaťročí neregulovaného, a miestami až živelného, rozvoja je preto nanajvýš vhodné upriamiť pozornosť na mechanizmy vytvárajúce suburbánne prostredie a úlohy verejnej sféry v nich.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Autor fotografií: Martin Šveda
Uverejnila: VČ