Veľa vedeckých výskumov v ostatných rokoch potvrdilo to, čomu odpradávna ľudia verili, lebo to tak cítili. Dieťa potrebuje od najútlejšieho veku žiť vo vzťahoch, ktoré mu dávajú bezpečie a istotu. Ide o to, aby mohlo naplno a všestranne rozvinúť svoju osobnosť a potenciál, ktorý v sebe nosí, aby raz mohlo byť plnohodnotným človekom a rodičom. Dieťa potrebuje cítiť, že je milované. Ak podstatnú časť detstva od nikoho nedostávalo lásku, v budúcnosti ju bez vnútorného uzdravenia nebude vedieť prijímať, ani dávať.
Bolestná skúsenosť zo života opustených detí, ktoré svoje detstvo prežili bez lásky a stálych vzťahov v inštitúciách mimo svojej rodiny tiež poukazuje na veľké ťažkosti, ktoré sprevádzajú ich život. Výskumy mozgu extrémne zanedbaných detí dokonca ukázali, že ich mozog je oveľa slabšie rozvinutý, s podstatne menším množstvom synaptických spojení, ako u detí z bežných rodín.
Schopnosť komunikovať s dieťaťom už v prenatálnom veku
Vedci potvrdili, že schopnosť komunikovať, a tým tvoriť vzťahy, má dieťa už v prenatálnom období (ešte pred narodením). Srdce mu bije už od 21. dňa, prvé znaky mozgovej činnosti sa dajú zachytiť už v 28. dni po počatí, v 24. – 28. týždni mu dozrievajú zmysly. Vieme, že i prenatálne dieťa cíti bolesť, má funkčnú pamäť, vie sa učiť. Je výrazne fixované na hlas matky, avšak existujú dôkazy aj o prenatálnej komunikácii s otcom a so súrodencami. Odkedy to všetko a v akej kvalite dokáže, je predmetom ďalšieho skúmania.
Niektorí odvážni vedci (napr. prof. G. Brekhman z Izraela) tvrdia, že emocionálna pamäť dieťaťa je funkčná už od momentu počatia. Ak by sa táto teória potvrdila, možno konštatovať, že dieťa vie od počatia vycítiť, či je prijaté alebo odmietnuté. Kontakt rodičov s dieťaťom pred jeho narodením je v tomto kontexte veľmi dôležitý – dieťa sa necíti osamotené pri svojom raste, cíti, že pri ňom sú mama, otec a všetci ostatní – príbuzní i priatelia, ktorí mu pomáhajú čeliť stavom nepohody a napätia. Všetci dobre vieme ako nám dobre padne, keď nemusíme sami odolávať nepriaznivým okolnostiam života, čo pre nás znamená cítiť vtedy blízkosť inej osoby, počuť slovo podpory a povzbudenia.
Poslucháči Detskej Univerzity Komenského na prednáške prof. Jozefa Mikloška v Divadle Aréna
Dieťa už v lone svojej matky prežíva podobné pocity a práve oni sú potom základom jeho životnej sily alebo slabosti. Dieťa pre svoj rast a formáciu má potrebu lásky a emočnej blízkosti, pozornosti a prítomnosti svojich rodičov. Tieto elementy sa nedajú v jeho živote nijako nahradiť. Keďže vieme, že život nemá začiatok v momente zrodenia, ale v momente počatia, nerobí nám problém stotožniť sa s myšlienkou, že rodičia majú byť schopní od samého začiatku tehotenstva prijať svoje dieťa, zahŕňať ho pozornosťou, láskou, spoznávať ho a poskytnúť mu prijatie a podporu, ktoré potrebuje k svojmu rastu a zdravému vývinu. Množstvo výskumov potvrdzuje, aký ohromný vplyv má intenzívna komunikácia rodičov s dieťaťom ešte pred narodením.
Vzťah rodičov a dieťaťa je nezastupiteľný
Spev v tehotenstve, hudba vôbec je výborným prostriedkom ako nadviazať vzťah s prenatálnym dieťaťom a vytvárať tak harmonický trojuholník matka – otec – dieťa. Dieťa v tele matky jasne rozoznáva hlasy oboch rodičov, pozorne ich počúva a orientuje sa podľa nich.
Známy je výskum žien a ich detí, ktoré počas tehotenstva každý deň spievali svojmu dieťaťu rovnakú pieseň. Tieto deti po narodení, na rozdiel od detí, ktorým matky počas tehotenstva piesne nespievali, jasne dávali prednosť ich rodinnej melódii a tiež lepšie vnímali a reagovali na akúkoľvek inú pieseň.
Dnes vieme tiež spoľahlivo preukázať, že dieťa veľmi skoro rozlišuje medzi vzťahom k otcovi a matke. Oba tieto kľúčové vzťahy sú nezastupiteľné a v ich vzájomnom dopĺňaní sa dieťa nachádza všetko, čo potrebuje. Ich jedinečnosť najlepšie vystihuje citát prof. P. F. Freybergha: „Matka dáva dieťaťu bezpečie a istotu dovnútra a otec ho bezpečne púšťa do sveta“.
Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., prednášal poslucháčom Detskej Univerzity Komenského
Sila odpustenia v živote človeka
Skutočnosť, ktorá môže pomôcť všetkým, ktorí mali ťažké detstvo, chcú sa posunúť a začať žiť nový život, sa nazýva odpustenie. Na blahodarné účinky, silu a moc odpustenia v živote človeka poukazujú práve tí, ktorí dlhodobo pracujú s deťmi, ktorým bolo v živote veľmi ublížené najbližšími. Najlepšie to vystihla riaditeľka istého detského domova: „Už viac ako štyridsať rokov pozorujem na deťoch v domove tú istú vec. Ak sa veľmi hnevajú na svojich rodičov a nechcú im odpustiť, po čase, najmä keď sa stanú dospelými, začnú opakovať chyby svojich rodičov. Ak napríklad rodičia pili, aj oni po čase začnú piť alkohol… Ale ak nájdu v sebe silu odpustiť, začínajú nový život. Darí sa im v práci, a zakladajú si pekné rodinky, vtedy sú schopní odovzdávať svojim deťom to, čo sami v detstve nezažili…“
Prednášku na tému: „Prečo nás detstvo ovplyvní na celý život?“ prezentoval prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, na Detskej univerzite Komenského, ktorá sa uskutočnila dňa 10. júla 2019 v Divadle Aréna v Bratislave.
V závere prednášky prof. Mikloško povedal: „Môžeme konštatovať, že veda dnes potvrdila odveké presvedčenie ľudstva vychádzajúce z Biblie: Ak je dieťa milované svojimi blízkymi, srdce sa mu naplní láskou, ktorú bude v živote rozdávať, ak však nemá nikoho, ku komu by sa pripútalo, jeho srdce „ochorie“ a bude potrebovať veľa pomoci od milujúcich ľudí aj od odborníkov.“ „Bezpodmienečná láska, prijatie a odpustenie je jediné, čo zmení naše zranené srdcia a dá nám všetko, čo potrebujeme na našu cestu životom.“
Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD. (1969), je pediater a profesor sociálnej práce. Od svojich vysokoškolských štúdií sa profesionálne venuje sociálnej práci v oblasti sociálnoprávnej ochrany a prenatálnej psychológii a medicíne. Pôsobí ako vysokoškolský profesor na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Je predsedom Spoločnosti Úsmev ako dar, ktorá od roku 1991 pomáha deťom v centrách pre deti a rodiny, v náhradných rodinách a v rodinách v kríze. Spolu s tímom a za pomoci dobrovoľníkov, spolupracovníkov, partnerov a podporovateľov sa venuje rozvoju a posilňovaniu biologických, náhradných i profesionálnych rodín, sprevádzaniu rodín v kríze, sanovaniu rodín, posilňovaniu príbuzenských a súrodeneckých väzieb, pomoci mladým dospelým. Angažuje sa na systémových a koncepčných zmenách v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a rodinnej politiky. Je ženatý, má štyri vlastné deti a dve v náhradnej osobnej starostlivosti.
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: http://www.dukonline.sk/2019_prednaska_2
Fotozdroj: https://www.duk.sk/sk/fotogaleria
a archív prof. MUDr. Jozefa Mikloška, PhD.