Špecializuje sa na didaktiku nemeckého jazyka a didaktiku literatúry. Je členkou redakčnej rady zahraničných časopisov Brünner Hefte a Zeitschrift für Gestaltpädagogik, má bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť medzinárodného rozmeru v oblasti didaktiky cudzích jazykov, didaktiky literatúry vo výučbe cudzích jazykov so zameraním na nemecký jazyk. Doc. PhDr. Ivica Kolečáni Lenčová, PhD., Katedra nemeckého jazyka a literatúry, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave patrí medzi 30 pedagógov, ktorým pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva odovzdal rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. ďakovné listy.
S. CIGÁŇOVÁ: Aká je vaša bezprostredná reakcia na zisk tohto ocenenia?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: Bol to určite spontánny pocit radosti. Primárne ma potešil už návrh vedúcej katedry na ocenenie. Rektorské ocenenie som vnímala ako pozitívnu reflexiu na moju prácu a uznanie mojich snažení v oblasti didaktiky cudzích jazykov so zameraním na nemecký jazyk. Súčasne aj potvrdenie správnosti nasmerovania, obrazne mi dáva krídla a odvahu na ďalší let…
Slávnostné odovzdávanie ocenení v aule univerzity bolo pre mňa zážitkom, intenzívne som prežívala odovzdávanie ocenení všetkým ostatným oceneným študentom a pedagógom.
S. C.: Čím konkrétne sa na fakulte zaoberáte?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: Venujem sa didaktike cudzích jazykov so zameraním na nemecký jazyk, špeciálne novým prístupom a modelom vo vyučovaní cudzích jazykov, celostnému pedagogickému konceptu a inklúzii v cudzojazyčnej edukácii. Vychádzajúc z celostného prístupu usilujem o funkčné prepojenie nových médií s umeleckými artefaktmi. Ďalšou oblasťou môjho záujmu je didaktika literatúry v kontexte postkomunikatívnej interaktívnej didaktiky a koncept Visual Literacy v cudzojazyčnej edukácii, umelecké a kultúrne artefakty s ich špecifickým potenciálom pri reflektovaní komplexného rozvoja učiaceho sa, ich systematické a efektívne využitie. V zásade ide o prieniky alternatívnych pedagogických konceptov a inovatívnych postupov, podporu autonómie žiaka, nové kompetencie učiteľa. Tiež sa venujem skorej výučbe nemeckého jazyka a výučbe detí so ŠEP.
S. C.: Čo považujete za najväčší úspech, ktorý sa vám počas kariéry podaril?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: Zaujímavá otázka, ktorá ma priviedla k zamysleniu sa nad samotným pojmom úspech a k príjemným reminiscenciám. Mohli by to byť vyžiadané prednášky na mexickej štátnej univerzite Universidad Nacional Autónoma de México v Mexico City v rokoch 2014 a 2016 alebo spoločné projekty, prednášky a semináre na univerzite v Catanii Universita degli Studi di Catania, Struttura didattica speciale di Lingue e Letterature Straniere trvajúce temer dve desaťročia. Rovnako však aj vystúpenie na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove, UK v Prahe, MU v Brne alebo na UMB v Banskej Bystrici či TU vo Zvolene. Alebo medzinárodné projekty v oblasti celostnej pedagogiky.
Dávam na zváženie, či by to nemohli byť aj slová tretiaka základnej školy, ktorý sa ma po hodine opýtal, kedy zase budeme pracovať s literárnymi textami alebo zážitok so štvrtáčkou, ktorá sa cez prestávku prišla so mnou podeliť o svoju desiatu – koláčiky, ktoré jej mamička napiekla.
Rovnako by to mohlo byť konštatovanie študentky po jednom seminári vedenom v intenciách celostnej pedagogiky, že to bol pre ňu najsilnejší zážitok počas štúdia, objavovaním talentov ostatných v skupine a cestou do svojho vnútra. Naozaj váham, vyberte si.
S. C.: Prečo ste si zvolili prácu pedagóga? Napĺňa vás?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: Vždy ma lákali netradičné, svojím spôsobom iné, „protiprúdové“ nasmerovania a postupy vo výučbe vo vzťahu k efektívnosti učenia a učenia sa, motivácia a procesy interiorizácie učiva. Na sebe som často skúšala rôzne postupy a ich účinnosť. Ako učiteľka gymnázia na začiatku mojej pedagogickej cesty som nadobudla presvedčenie, že učiteľ je tým tvorivým médiom, ktoré môže silne ovplyvniť a usmerniť žiaka.
Na interakciu učiteľ – žiak som si vytvorila metaforu orchestra: Učiteľ je dirigentom – žiak je hráč na hudobný nástroj, ktorý má svoje zafarbenie, t. j. je originálny, má svoje miesto v orchestri. Môže hrať hlasnejšie, inokedy tichšie, rýchlejšie, pomalšie, niekedy vôbec. A vždy vníma svojich spoluhráčov a dirigenta, ktorý určuje, aká bude inštrumentácia, kedy hrajú žiaci všetci, kedy majú sólo, hrajú vo dvojici alebo v menšej skupinke. Dirigent ich spája, usmerňuje, určuje tempo, má prirodzenú autoritu, je tým elementom, ktorý spája, usmerňuje a určuje postupy… Len v kooperácii všetkých hráčov a dirigenta vzniká harmónia, spoločné dielo, spája sa kognícia s emóciou. Všetci môžu zažiť pocit radosti z učenia. No pocit radosti a šťastia nie je jediným, čo žiak pri získavaní vedomostí a príprave do života potrebuje. Je to oveľa zložitejšie, je to aj sebadisciplína, systematická práca a často aj zvládanie stresových situácií.
Pre mňa je didaktika viac ako vedomosti, zručnosti, stratégie a techniky, je to viac, je to umenie učiť. Cesta k humanizácii školstva začína humanizáciou jednotlivca a verte mi, je to výnimočný pocit, keď sa môžete na tom podieľať.
S. C.: Aký je váš názor na súčasný proces vyučovania na VŠ?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: To je všeobecná širokospektrálna otázka, na ktorú môžem odpovedať za seba ako spoluúčastník a pozorovateľ: Proces vyučovania je závislý okrem iných premenných od obidvoch zúčastnených strán – od vyučujúceho a od študenta. My sme tí, ktorí volia obsahy a metodiku. Som za interaktívne prednášky, na ktorých sa spoločne diskutuje a polemizuje, riešia sa spoločne otázky danej problematiky. Študenti sú pre mňa mladí ľudia s veľkým potenciálom, ktorých si vážim a hľadám k nim cestu. Tak ako hudobné majstrovstvo stojí veľa driny, sebadisciplíny a odriekania, pokiaľ chceme niečo dosiahnuť, tak aj študenti musia systematicky a cieľavedome študovať a nespoliehať sa na elektronické suplovania ich skutočných vedomostí.
S. C.: Čo by bolo dobré v rámci neho vylepšiť?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: Opäť otázka, ktorú môžeme vnímať v rôznych kontextoch a z rôznych uhlov pohľadu. Zmeniť a vylepšiť môžeme obsahy – často ponúkame učivo v teoretických objemných dávkach bez kontextualizácie, bez prepojenia s realitou a bez problematizovania a otvárania polemík o danej problematike. Určite je namieste požiadavka lepšieho materiálneho vybavenia univerzít, bezproblémové zabezpečenie vybavenia knižníc aktuálnou odbornou literatúrou, intenzívnejšie uplatnenie medzinárodných kooperácií v širšom meradle, lepší systém investovania do vedy a výskumu.
V oblasti didaktiky cudzích jazykov je nevyhnutné sledovať trendy v teórii a skúsenosti v didaktickej praxi, viac podporovať kvalitnú didaktickú prax našich študentov, viac diskutovať o novátorských prístupoch a metódach.
V príprave budúcich učiteľov, ktorej sa venujem treba absorbovať poznatky, systematicky o nich diskutovať a akcentovať ich implikovanie do edukačnej praxe školy. Z môjho pohľadu je potrebná zmena spôsobu komunikácie vyučujúceho a študenta bez znižovania požiadavky náročnosti a v každom prípade zabezpečenie kvality výučby a udržanie kvalitatívneho statusu vysokej školy.
S. C.: Čo by ste odkázali študentom, ktorí majú reálny záujem o štúdium a chcú v ňom napredovať?
I. KOLEČÁNI LENČOVÁ: Dalo by sa to formulovať nasledovne: Túžba po poznaní, systematická a cieľavedomá práca, sebadisciplína a odvážne predsavzatia môžu sprevádzať chyby a čiastkové neúspechy, ktoré však patria ku každému tvorivému procesu a nesmú vás odradiť. Naopak skôr vyzbrojiť vytrvalosťou, zanietením, veľkou dávkou trpezlivosti a pokory.
Rozhovor poskytla: doc. PhDr. Ivica Kolečáni Lenčová, PhD.
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto:
Uverejnila: VČ