Partnerstvo medzi Ruskou federáciou (RF) a Slovenskou republikou (SR) bolo vždy diskutovanou témou, či už v minulosti alebo v prítomnosti. Dôvera Slovákov v Rusko bola spomínaná už aj v rámci odkazu niektorých Štúrovcov, pokračovala po skúsenostiach po druhej svetovej vojne alebo je spájaná aj v časoch komunistického režimu pri zakladaní jednotných roľníckych družstiev. Takto vidí rusko-slovenské vzťahy Martina Urbanová, Katedra geografie a regionálneho rozvoja Fakulty prírodných vied UKF v Nitre v úvode svojej práce Geografické aspekty spoločenských vzťahov Ruska a Slovenska (Geographical Aspects of Social Relations of Russia and Slovakia). Jej školiteľkou bola Daša Oremusová.
„Mierne narušenie rusko-slovenskej kooperácie môžeme datovať na začiatok 21. storočia, keď Slovensko vstúpilo v roku 2004 do EÚ a NATO. Vzťahy s Ruskom stagnovali, no neboli úplne prerušené a dnes môžeme vidieť orientáciu Slovenska nielen na západ, ale znova smerom k Rusku. Rusko ostáva pre Slovensko dôležitým obchodným a investičným partnerom mimo EÚ a prioritná je snaha o rozvíjanie vzťahov s dôrazom na energetiku, obchod a investície, cestovný ruch a spoločné projekty, ako aj na užšiu priamu spoluprácu s regiónmi Ruskej federácie. SR je pre RF hlavným spojencom strednej Európy,“ konštatovali autorky s tým, že práve kvôli aktuálnosti tejto témy sa rozhodli danú problematiku analyzovať. Martina Urbanová v roku 2017 absolvovala 2-mesačnú stáž priamo v Moskve, ktorá prehĺbila jej záujem o spoznávanie Ruska, takže okrem metód teoretického charakteru sa v práci vyskytujú aj vlastné postrehy nadobudnuté počas pôsobenia v Rusku.
Príspevok prináša pohľad na aktuálne formy spolupráce a spoločenských vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy. Okrem kapitol venujúcich sa týmto sféram sú uvedené, pre zrozumiteľnejší vstup do problematiky témy, aj kapitoly týkajúce sa geografickej charakteristiky a porovnania oboch štátov, ruskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Rusku a ich činnosť v krajine, ako aj kapitoly o histórii rusko-slovenských vzťahov. V rámci metodiky práce boli používané viaceré metódy a zdroje uvedené v samostatnej kapitole. Cieľom autoriek bolo zistenie, kde a v akej miere spolupracujú Rusko a Slovensko v spoločenskej oblasti v súčasnosti a vyhodnotiť vývoj tohto partnerstva.
„Článok je určený pre širokú verejnosť, primárne zameraný na ľudí, ktorí sa zaujímajú o slovensko-ruské vzťahy. Poskytuje aktuálne informácie a údaje o spolupráci týchto dvoch štátoch, ktoré nie sú spracované v žiadnej inej knihe alebo skriptách. Mnohí ľudia poznajú spoločnú históriu krajín, ale už nepoznajú súčasný stav. Slovensko aj po vstupe do EÚ neustále spolupracuje aj s východom, ktorý je pre nás dôležitý nielen z energetického hľadiska. Takže prínos vidím určite v tom, že som z overených zdrojov (ministerstvá a rôzne úrady) zozbierala a analyzovala aktuálne informácie o spolupráci SR a RF do jedného celku (oveľa širší obsah má moja bakalárska práca),“ priblížila Martina Urbanová. Vďaka tomu sa podľa nej môže rovnako ako odborná verejnosť, aj široká verejnosť dozvedieť nové fakty z rozličných sfér tejto spolupráci. „Pre odbornú verejnosť by mohla byť moja práca podkladom na spracovanie obšírnejšej a detailnejšej analýzy.“
Autorky v závere práce poznamenávajú, že i keď Slovensko svojou rozlohou oproti Rusku predstavuje na mape sveta len malú bodku, je možné tvrdiť, že činnosť a spolupráca s ostatnými štátmi, najmä Ruskom nie je zanedbateľnou zložkou štátu. „Množstvo Slovákov je aktívnych práve v zahraničí, čo dokazuje aj iniciatívu vzniku rôznych inštitútov a centier, konkrétne v Rusku ide o Slovenský inštitút v Moskve, zriadený Ministerstvom zahraničných vecí SR. Na opačnej strane vidíme aj priestor ponúkaný zahraničným obyvateľom Slovenska na zakladanie podobných zriadení, čo zastupuje napr. Zväz Rusov na Slovensku a Ruské centrum vedy a kultúry, ktoré spoločne aj s veľvyslanectvami a ministerstvami pravidelne organizujú podujatia nielen pre obyvateľov ruskej národnosti, ale aj pre širokú verejnosť so zámerom oboznámiť ich s ruskou kultúrou a umením.“
Autorky ďalej zobrali na zreteľ štatistické údaje z posledných rokov, ktoré poukazujú na vzostup výučby ruského jazyka na slovenských školách a výrazným aspektom podľa nich je vznikanie slovensko-ruských škôl. „V oblasti vedy a vzdelávania sa najväčším pozitívom stáva plánované prijatie slovenských študentov do špičkových ruských vysokých škôl v odboroch fyziky, energetiky a medicíny.“
Príspevok „Geografické aspekty spoločenských vzťahov Ruska a Slovenska“ bol publikovaný v Zborníku recenzovaných príspevkov Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, kde sa o tejto téme dozviete viac. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
Doplňujúce informácie poskytli autori projektu: Martina Urbanová; Daša Oremusová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /jackmac34/
Uverejnila: VČ