Vývoj v oblasti sexbotov sprevádzajú búrlivé diskusie, ktoré sú za využívanie takýchto technológií v rámci spoločnosti aj proti nemu.
V prípade sexbotov ide o umelú technológiu, ktorá má humanoidnú podobu, dokáže sa pohybovať a má predprogramovanú osobnosť. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Erstudiostok
V súčasnosti už sexuálne roboty nie sú len súčasťou kinematografických vyobrazení hollywoodskych režisérov. Stávajú sa realitou a čoraz dostupnejšou alternatívou saturácie erotických túžob a predstáv.
Sexboty
Ako vyzerajú a ako vieme definovať takéto inteligentné technológie? Humanoidné sexboty vo všeobecnosti odborníci definujú na základe troch hlavných bodov. Po prvé to musí byť robot, čo znamená umelý výtvor prijímajúci výstupy z vonkajšieho sveta, v ktorom sa pohybuje. Po druhé musí mať humanoidné telo a po tretie musí mať časti určené na sexuálnu interakciu.
Tieto zariadenia sa však odlišujú od tradičných sexuálnych hračiek určených na stimuláciu pohlavných orgánov, ktoré buď napodobňujú špecifické časti tela a nemajú humanoidnú podobu, alebo majú humanoidnú podobu, chýba im však umelá inteligencia.
Jedným z najznámejších sexbotov je Roxxxy, ktorú v roku 2010 predstavila spoločnosť TrueCompanion. Ide o umelú technológiu, ktorá má humanoidnú podobu, dokáže sa pohybovať a má predprogramovanú osobnosť v súlade s požadovaným typom osobnosti. Okrem samotnej Roxxxy si zákazník môže zvoliť osobnosť Frigid Farrah, Wild Wendy a Young Yoko. Každá z týchto osobností saturuje iné sexuálne požiadavky.
Feministická kritika
Tento vývoj v oblasti sexuálneho priemyslu sprevádzajú búrlivé diskusie a množstvo argumentov na oboch stranách, teda aj za využívanie takýchto technológií v rámci spoločnosti, aj proti nemu. Najsilnejšie hlasy v rámci tejto diskusie sa ozývajú z radov náboženských predstaviteľov a morálnych filozofov, predovšetkým feministiek.
Najznámejšou kritičkou sexbotov je Kathleen Richardsonová, odborníčka na AI etiku, ktorá v roku 2015 začala viesť Kampaň proti sexuálnym robotom (The Campaign Against Sex Robots). Jej kritika sa zakladá na tvrdení, že sexboty vedú k minimalizovaniu ľudskej empatie v spoločnosti – zavedenie takýchto technológií redefinuje medziľudské vzťahy – a vedú k tomu, že druhú osobu môžeme vnímať ako objekt.
Richardsonová zdôrazňuje, že je potrebné túto problematiku vnímať v sociálnom kontexte, konkrétne ako dôsledok kapitalizmu, pretože každý akt, ktorý indivíduum vykoná v interakcii s druhou ľudskou bytosťou, je akt voľby, a teda je aj politickým činom.
Odborníčka na AI etiku zároveň odmieta bežne predpokladaný pozitívny vplyv takýchto robotov na spoločnosť, napríklad terapeutické účinky na sexuálnych predátorov, pedofilov, zníženie preľudnenosti planéty či pomoc starým a osamelým ľuďom. Vzťahy medzi robotmi a ľuďmi prirovnáva k otroctvu a v rámci vzťahovej asymetrie vidí paralelné problémy, aké sa vynárajú v súvislosti s prostitúciou a účinkami pornografického priemyslu.
Jedna z feministických kritík sa opiera o fakt, že sexboty majú predovšetkým ženský výzor. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/3quarks
Jedným z najvýznamnejších spojení medzi sexbotmi a pornom je podľa nej jednak vzhľad ženských robotov a jednak charakter vzťahu, ktorý si konzument vytvára s neživým objektom. Tieto humanoidné roboty sú modelované predovšetkým podľa pornografických zobrazení žien (dôraz na etnickú príslušnosť a vek) a ich rečové programy sú zamerané na majiteľa. Model vzťahu, ktorý vytvára majiteľ robota a robot, je rovnako inšpirovaný formou, ktorá je neempatická a ktorú charakterizuje nákup a predaj sexu.
Ďalšia feministická kritika takýchto zariadení zároveň reflektuje i na fakt, že sexboty majú predovšetkým ženský výzor. Vzhľadom na rodové rozdiely sa zaujímavou stáva aj samotná umelá inteligencia, ktorou tieto zariadenia disponujú.
Na trhu je aj mužská verzia sexbota menom Henry. Ten je oveľa sofistikovanejší ako jeho ženská verzia. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/ALLVISIONN
Firma Realbotix sa preslávila tým, že v roku 2018 uviedla na trh mužského sexbota menom Henry. Ten sa v tom istom roku ocitol na obálke časopisu New York Magazine, ktorý ho predstavil ako oveľa sofistikovanejšiu verziu jeho ženských alternatív.
Henry od spoločnosti Realbotix je oveľa viac sofistikovanejší ako Roxxxy z TrueCompanion a Samantha z dielne Synthea Amatus. Henry má realistické telo a AI (tzv. narrow AI) schopnosti podobné spomínanej Sofii. Roxxxy a Samantha len vzdychajú a majú predprogramované sexuálne príkazy.
Sexboty a biblická perspektíva
Kritika z pozície náboženských predstaviteľov zasa problematizuje predmetné zariadenia iným spôsobom. Ľudská sexualita sa v rámci biblickej perspektívy stáva odrazom vzťahu človeka k Bohu. Žiadostivosť a sex majú pevne stanovené hranice, ktorých zmysel spočíva v reprodukcii potomstva. Odborníci na kresťanskú etiku prirovnávajú implementáciu sexbotov do spoločnosti k modlárstvu. Kladú si otázku, aký vplyv na „zbožnosť“ má potom vzťah s modlou v modernom slova zmysle, teda s robotom. Ako vníma biblický kontext masturbáciu?
Starozákonní Adam a Eva zisťujú, že sú pohlavné bytosti, a Boh im káže, aby „plodili a množili sa“. V biblickom kontexte sú ľudia smrteľní a prostredníctvom plodenia detí sa podieľajú na nesmrteľnosti. Na rozdiel napríklad od antických božstiev presahuje biblický Boh sexualitu, nemá božských sexuálnych partnerov a neudržiava fyzický kontakt s ľuďmi – jeho modus vivendi tak nepredstavuje použiteľný model pre ľudstvo.
Odborníci na kresťanskú etiku prirovnávajú implementáciu sexbotov do spoločnosti k modlárstvu. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStcok/tolokonov
Samotná Biblia nás neinformuje o masturbácii ako takej, hoci sa v nej nachádza príbeh o Onanovi. Moderný katechizmus však nazýva masturbáciu „nemorálnym činom“, pričom toto tvrdenie zakladá na názore, že tento akt nielenže nevedie k plodeniu detí, ale prispieva k budovaniu egocentrizmu a neschopnosti byť vzťahovou bytosťou. Ak robota nepovažujeme za nič iné ako za neživý objekt či sofistikovanú sexuálnu pomôcku, potom aj takýto sex predstavuje formu masturbácie.
Väčší problém by však nastal pri robotoch so zložitou AI inteligenciou, ktorí by umožňovali vytvorenie vzťahovej väzby. Avšak takáto vzťahová entita by stále nedokázala splodiť dieťa – v očiach konzervatívnych katolíkov či ortodoxných židov by tak ich zavedenie do spoločnosti predstavovalo významný morálny problém.
Argument hedonizmu
Napriek spomenutej kritike existujú tiež argumenty, ktoré zvýrazňujú pozitívny vplyv takýchto zariadení v rámci spoločnosti. Ide predovšetkým o ich terapeutickú funkciu. Tá vychádza z hedonistického presvedčenia, že slasť a pôžitok sú pozitívne emócie a prirodzene patria k človeku. Vývoj a implementácia sexbotov teda sľubujú väčšiu mieru individuálneho šťastia.
V súvislosti s takýmito zariadeniami vychádza hedonizmus z predpokladu, že sexuálna aktivita sa prenáša do oblasti duševného a fyzického zdravia a pomáha tak zvyšovať šťastie a všeobecnú kvalitu života. Hoci sa odborníci nazdávajú, že k väčšej miere šťastia prispieva partnerský sex, zároveň tvrdia, že sex s robotom je lepší ako žiaden.
Roboti by zároveň mohli pomáhať ľuďom, ktorí sú vo väčšej či v menšej miere stigmatizovaní alebo nemajú prístup k partnerskému sexu (napr. väzni, vojaci, pedofili, ľudia s rôznymi formami sexuálnej traumy, ľudia stigmatizovaní fyzickým vzhľadom atď.). Na záver môžeme konštatovať, že existujú rôzne morálne pozície a prístupy k sexbotom. Každá z týchto pozícií vychádza z iného postoja (kresťanský asketizmus, hedonizmus či feministická požiadavka rodovej rovnosti). Avšak to, aký reálny dosah na spoločnosť bude mať rozvoj takýchto zariadení, ukáže až čas.
Autor textu: Mgr. Zuzana Zelinová, PhD., Filozofický ústav SAV, v. v. i.
(zh)
