Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje problematike orientálnych cirkví. Zaoberá sa štúdiom sýrskej teológie a sýrsko-aramejským jazykom ako liturgickým jazykom týchto cirkví. Jeho dizertačná práca vyšla v renomovanom nemeckom vydavateľstve Harrassowitz. Do slovenčiny preložil knihu Martina Tamckeho – Kresťania v islamskom svete a pripravuje učebnicu sýrsko-aramejského jazyka.
Mgr. Maroš Nicák, Dr. theol. (Inštitút kontextuálnej teológie, Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave) si za tieto pozoruhodné výsledky pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva vyslúžil ocenenie rektora UK prof. RNDr. Karola Mičietu, PhD.
S. CIGÁŇOVÁ: Aká je Vaša bezprostredná reakcia na zisk tohto ocenenia?
M. NICÁK: Nebol som si vedomý získania tohto ocenenia. Informácia mi bola sprostredkovaná krátkym e-mailom, keďže sa v rámci prebiehajúceho semestra venujem výskumnému projektu na Univerzite v Salzburgu. Pôvodne som bol presvedčený o potrebe zastúpiť pána dekana Evanjelickej bohosloveckej fakulty na slávnostnom odovzdávaní tzv. „Pamätných listín“ na rektoráte pri 100. výročí Univerzity Komenského. Potom ako som si naplánoval cestu, prišiel po istom čase telefonát z domu, že mi bola doručená pošta z rektorátu. Obálka sa otvorila a v Salzburgu nastalo prekvapenie.
S. C.: Čím konkrétne sa na fakulte zaoberáte?
M. NICÁK: Priznám sa, že len nerád o sebe hovorím v takejto forme, lebo nie som vnútorne uzrozumený s ideou sebaprezentovania. Pedagogické a vedecko-výskumné úlohy sa u mňa spájajú s orientálnymi cirkevnými dejinami. Špecializujem sa najmä na dejiny a teológiu sýrskej vetvy kresťanstva. Konkrétne ide o analýzu veršovaných homílií Narsaia (5. stor.) v kontexte zoroastrizmu a hymnologickú zbierku Warda (sýr. ruža; 13. stor.) v období upadajúceho Abbásovského kalifátu počas tzv. „sýrskej renesancie“ z geografickej oblasti severnej Mezopotámie, ktorých texty boli napísané v aramejčine (materinský jazyk Ježiša Krista). Za účelom rozšírenia kurikula predmetov EBF UK som z nemčiny preložil pre študentov knihu, ktorej autorom je môj „Doktorvater“ (Martin Tamcke, Orientálni kresťania v islamských krajinách: Od Mohameda po súčasnosť. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2017). V roku 2017 som organizoval medzinárodné vedecké sympózium „500 rokov reformácie na Slovensku“, na ktorom prezentovalo svoje príspevky 71 aktívnych účastníkov z 11 krajín. Rok 2018 som na základe spoločného projektu APVV-16-0330 („Vzťah poeticko-teologických textov k identite v čase stretu a dialógu kultúr“) venoval príprave medzinárodnej vedeckej konferencie „Poézia a teológia“ a „Interdisciplinárnemu doktorandskému kolokviu“. Dokončujem dva anglicko-nemecké zborníky, ktoré budú publikované v nemeckom vydavateľstve Lit Verlag a českom Mlýn. Donedávna som editoval fakultný vedecký teologický časopis „Testimonia theologica“ (peer review – open access). Uplynulé mesiace som zároveň využil na rozšírenie medzinárodnej spolupráce s EBF UK, pričom som podpísal desať nových Erasmus+ zmlúv, z ktorých je pre fakultu najvýznamnejšie azda nadviazanie kooperácie s belgickou KU Leuven, ktorá sa podľa svetového univerzitného rebríčka Times Higher Education nachádza na 35. mieste. Zvládnutie týchto úloh by bez Boha a mojej rodiny nebolo možné. Som im za to vďačný.
S. C.: Čo považujete za najväčší úspech, ktorý sa Vám počas kariéry podaril?
M. NICÁK: Nepovažujem sa za úspešného a svoju prácu by som za kariéru neoznačil. Úspech je pre mňa nezostať ľahostajným voči strastiam tohto sveta, úspech je ukázať svojmu neprajníkovi ľudskú a priateľskú tvár, za úspech považujem záchranu života, postaviť sa nespravodlivosti napriek jasným negatívnym konzekvenciám, úspech je zahodiť za hlavu materializmus, slávu, moc a žiť jednoducho. Kto z nás sa môže právom považovať za úspešného? Pani redaktorka, učím sa len umeniu žiť.
S. C.: Prečo ste si zvolili prácu pedagóga? Napĺňa Vás?
M. NICÁK: Učiť je mimoriadne zodpovedná úloha, ktorá má priamy dopad na budúcnosť našej spoločnosti. Práca ma skutočne teší a napĺňa, ale nefixujem sa na jeden typ práce a na jedno miesto. Nie som úplne presvedčený o tom, že by som mal zostať na Slovensku.
S. C.: Aký je Váš názor na súčasný proces vyučovania na VŠ?
M. NICÁK: Z hľadiska hodnotenia sa zásadne vyhýbam generalizovaniu akejkoľvek problematiky, keďže takýto prístup prináša viac nedorozumení ako realizovateľných a adekvátnych riešení. Vzhľadom na to, že mojou úlohou nie je systematicky analyzovať proces vyučovania na jednotlivých univerzitách a vysokých školách, odpoveď na otázku sa môže vzťahovať skôr na užšiu oblasť humanitných vied, ktorej sa venujem. Bezpochyby by malo platiť, že by sa reformy nemali opierať o ambivalentné názory, ale o relevantné a merateľné fakty. V tomto zmysle by mala byť veda prameňom kvality politickým rozhodnutiam. Akademická pôda si ale nesie z minulosti ťaživú skúsenosť so zasahovaním politiky do vedeckej činnosti.
Formálny priebeh vyučovacieho procesu je sám o sebe v podstate individuálny, preto snaha uniformovať pestrosť pedagogického prejavu by okliešťovala a ochudobňovala. V priebehu vyučovacieho procesu sa navyše pri rôznych študijných odboroch vynárajú diametrálne odlišné otázky, ktoré si prirodzene vyžadujú adekvátny prístup. Z obsahového hľadiska by bolo pre študentov obohacujúce, pokiaľ by prichádzali do častejšieho kontaktu s vedeckou literatúrou a nie výlučne s učebnicami, ktoré nemajú vždy príležitosť zohľadniť aktuálny vedecký stav bádania podporujúci samoštúdium. Obávam sa, že v rámci tohto nášho rozhovoru zostanem so svojou odpoveďou na veľmi všeobecnej úrovni.
S. C.: Čo by bolo dobré v rámci neho vylepšiť?
M. NICÁK: Univerzitné a vysokoškolské štúdium založené v prevažnej miere na mechanickom memorovaní doslovných definícií bez dôrazu na ich porozumenie, analýzu, rozvíjanie kritického myslenia a formulovania téz by sa nedalo považovať ani len za pestovanie teoretického poznania, nakoľko z tohto vyplýva dynamická schopnosť vecného zdôvodnenia. Memorovanie poznatkov má viesť k ich tvorivej využiteľnosti, avšak hodnotenie teoretických poznatkov študenta podľa určitého nemenného vzorca a doslovnej reprodukcie predpísaného textu nepodporuje rozvoj kritického myslenia. S týmto úzko súvisí aj osobný záujem študenta a motivácia k štúdiu. História by mala byť preto skôr priamym svedkom nezriedkavej hystérie ľudstva, nie hystérie študentov z akéhosi nezrozumiteľného zoznamu dejinných udalostí a komplikovaných mien. Histórii je nevyhnutné porozumieť v súvislostiach, inak sa nestáva poučením pre zajtrajšok, ale sa považuje za statickú udalosť bez výpovednej hodnoty.
Rozvoj kritického myslenia podporuje aj vytvorenie otvoreného a chráneného priestoru na diskusiu, v ktorom študent na jednej strane aktívne využíva svoje právo spontánne klásť otázky a na druhej strane zároveň pociťuje akceptáciu vlastných tvrdení bez obavy z ich degradácie v kolektíve. Študent potrebuje tento priestor na chyby a úspechy, v ktorom dochádza k jeho osobnému rastu. Vyučovací proces totiž nie je programovanie robotov.
V rámci procesu vyučovania preto nerád stojím za katedrou, radšej sa pred ňou prechádzam pri študentoch, pričom nezabúdam na fakt, že som tiež sedel za lavicou. Všetkých študentov vnímam ako jedinečné osobnosti stelesňujúce reálnu budúcnosť našej krajiny. Študent je pre mňa kolega. Ak je potrebné niečo zmeniť na vyučovacom procese, je vhodné začať vždy u seba.
S. C.: Čo by ste odkázali študentom, ktorí majú reálny záujem o štúdium a chcú v ňom napredovať?
M. NICÁK: Dovoľte mi, aby som v rámci tohto priestoru najprv oslovil študentov, ktorí doposiaľ navonok neprejavujú ten tzv. reálny záujem o štúdium. Absentujúci záujem nemusí výlučne predstavovať nezmeniteľný postoj, taktiež sa automaticky nedá spájať s charakterovými vlastnosťami jedinca, nakoľko môže byť spôsobovaný a živený externými faktormi. Čo všetko sa odohráva v hlbinách študentovej duše nevie zodpovedať ani len prísediaci dotyčného. V každom prípade reálny záujem o štúdium, nadšenie a vedychtivosť bývajú niekedy deformované, ochabnuté alebo potlačené neprimeranými reakciami pedagóga v podobe opakovaných hrubých prejavov podceňovania alebo ponižovania v rôznych formách. Preto študentom, ktorých vôľa ísť za svojim cieľom ochabla z podobných dôvodov, by som chcel odkázať: Nestrácajte pred očami svoj cieľ a nevzdávajte sa ho dokonca ani na ceste, ktorá podľa Vášho momentálneho úsudku nevedie vytúženým smerom. Úspešná cesta býva častokrát posiata mnohými pádmi, znechutením, pocitmi zlyhania, konfrontovaním sa s hranicami vlastných schopností, ktorých prijatie však vedie k výraznému formovaniu priorít, hodnôt a perspektívy na život, a nie k deštruktívnej zatrpknutosti. Napokon aj libanonská poézia zdôrazňuje, že krása perly vzniká práve vnútornou bolesťou perlorodky.
Študentom prejavujúcim reálny záujem o napredovanie v štúdiu by som želal, aby ich trpezlivosť bola rovnako vysoká ako stanovené ciele. Dôvodom je skutočnosť, že veda je svojimi rozmermi väčšia ako veľryba z Jonášovho príbehu, dokáže pohltiť na dobu dlhšiu ako len tri dni. Vaša systematická práca je pozitívnym znakom obetavosti a výdrže, ktoré si všimne azda len Vaše najbližšie okolie. V každom prípade Vašu osobnú hodnotu nemerajte na základe neobrúsených vyjadrení Vám predstavených osôb, ktorým ste vložili do rúk svoju dôveru, dokonca sa vzájomne ani len neporovnávajte, aby ste si nepoškodili svoje vlastné umenie žiť. Dosiahnuť cieľ neznamená nikdy neutrpieť porážku. Chuť sladkého víťazstva sa reálne spoznáva na pozadí trpkosti prehry.
Rozhovor a foto poskytol: Mgr. Maroš Nicák, Dr. theol.
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ