Pri slove korpus možno mnohým napadne najskôr ten tortový. Aktuálne vydanie relácie Veda SK bolo však tentoraz o Slovenskom národnom korpuse, ktorý združuje elektronické textové databázy s pridanými informáciami.
Viac o ňom, ale najmä o našom krásnom jazyku rozprávali v sobotu večer na Rádiu Slovensko PhDr. Mária Šimková, PhD., vedecká pracovníčka z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, predsedníčka Slovenskej jazykovej spoločnosti, bývalá vedúca projektu Slovenský národný korpus, a doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., riaditeľka Studia Academica Slovaca – centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, výrazná osobnosť slovenskej lingvistiky.
Korpus ako šikovná pomôcka
Slovenský národný korpus vznikol v roku 1955. Slúži ako dátová základňa pre vedecké štúdium písanej i hovorenej slovenčiny aj pre tvorbu jazykových slovníkov a počítačových prekladačov. Obsahuje miliardy textových jednotiek.
„Piškótové cesto pri torte je nejaký základ. Tým základom je v súčasnosti hlavný korpus, v ktorom sa nachádzajú písané texty od roku 1955 po súčasnosť. Torta vzniká skladaním viacerých piškótových korpusov, ich napĺňaním džemom, plnkami, čerešničkou na torte. To sú v našom prípade jazykové informácie, ktoré vnášame do písaných textov, pôvodne publikovaných. Tieto jazykové informácie pomáhajú pracovať s materiálom, ktorý sa tam nachádza. To znamená, že sú to informácie o tom, aké morfologické kategórie nadobúdajú slová v kontextoch,“ povedala Mária Šimková.
Národný korpus využíva široká verejnosť, no predovšetkým učitelia, lektori či zahraniční hostia.
„Zahraniční študenti využívajú korpusy, keď zisťujú informácie. Napríklad veľmi dobrá pomôcka je korpus pri tvorbe záverečných prác – bakalárske, diplomové, dizertačné. V korpusoch nájdu informácie skumulované. Dostávajú tam odpovede s percentami výskytu istých typov textov,“ povedala Jana Pekarovičová.
Zaregistrovať sa na webovom rozhraní korpusu môže hocikto. Služba je bezplatná, nakoľko ide o vedeckovýskumný projekt a nie komerčný. Mnohí dnes majú predstavu, že jazykovedci predovšetkým dohliadajú na spisovnosť a čistotu používania jazyka. Oni však stále viac zdôrazňujú, že jazyk je dynamický, mení sa a jeho čistota je témou, ktorou sa zaoberali predovšetkým predchádzajúce generácie jazykovedcov.
Pravidlá slovenského pravopisu čaká zmena
„Dnes sa snažíme hovoriť skôr o funkčnosti, funkčnom používaní jazyka. Každý systém, ktorý chce žiť a žije, sa nejakým spôsobom vyvíja. Áno, niekto to môže vnímať ako istý prísun nečistôt, ale ide o prirodzený vývin. Aj tým, že sa rozširujú okruhy používateľov, témy, do jazyka sa dostávajú aj jazykové prostriedky, ktoré v ňom predtým neboli,“ povedala Mária Šimková.
Jazykovedci už momentálne pripravujú aj nové Pravidlá slovenského pravopisu. Vydať by ich chceli do štyroch rokov.
„Súčasné Pravidlá slovenského pravopisu vznikali začiatkom 90. rokov. Odvtedy máme takmer 30 rokov, veľké spoločenské zmeny, veľkú dynamiku jazyka. Aj materiál korpusu ukazuje množstvo textov, pribudlo veľa rôznych slov, ktoré sa rôznym spôsobom adaptovali. Všetky tieto podoby treba dať ľuďom k dispozícii tak, aby mali oporu v novej kodifikačnej príručke,“ povedala Mária Šimková.
„Táto kodifikačná príručka je zo strany učiteľov či žiakov veľmi očakávaná. Slovníky, ktoré máme k dispozícii, nie sú kodifikačné príručky. Napríklad keď si niekto v korpuse vyhľadá isté texty, slová, tak nemôže to brať, že to je definitívna podoba, ktorá funguje ako kodifikovaná, normovaná,“ povedala Jana Pekarovičová.
Pri výučbe využívajú i piesne
Jazykovedkyne sa zhodli na tom, že aj keď je slovenčina v mnohých parametroch ťažkým jazykom, svoju prácu robia s nadšením a stále je v nej čo objavovať.
„Zisťujeme veci, ktoré sme si doteraz neuvedomili. Potom zistíme, že nám niekedy nestačia slová a ich významy na vyjadrenia rôznych vecí. To sú prekvapenia, ktoré ja ešte stále nachádzam,“ povedala úsmevne v závere relácie Mária Šimková.
Podľa Jany Pekarovičovej slovenčina nie je ťažkým jazykom. Z jej pohľadu je každý jazyk ťažký, keď sa ho niekto práve začína učiť. „My tie reči, že slovenčina je ťažká, berieme ako stereotyp, s ktorým vystupujú často práve domáci Slováci, keď sa čudujú, prečo si cudzinci vybrali práve slovenčinu. Ale podľa mňa každý jazyk, ktorý sa začíname učiť, je ťažký, náročný. My máme metodiku, akým spôsobom tie jednotlivé kroky dosahovať, aj pokiaľ ide o učenie slovenčiny, takže nikto sa toho nemusí báť,“ dodala na záver Jana Pekarovičová.
„Keďže našimi študentmi sú väčšinou mladí ľudia, tak sme zaradili do vyučovania aj populárne piesne a nazvali sme ten blok slovenčina s elánom. A naozaj, piesne skupiny Elán sú vynikajúce na výučbu slovenčiny, pretože sa venujú istej téme a je to poézia. Nádherne sa na týchto textoch potom učí aj gramatika a prípadne slovná zásoba. Veľmi dôležitá je intonácia a melódia, pretože práve pieseň dotvára aj schopnosť lepšie si zapamätať,“ motivuje k učeniu sa slovenčiny Jana Pekarovičová.
Viac o Slovenskom národnom korpuse nájdete na: https://korpus.sk/.