Bez ohľadu na rotujúce vlády a zmeny politického prostredia, by priority vo vzdelávaní mali pretrvávať, hovorí komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport.
Výsledky PISA v roku 2015 ukázali, že študenti v EÚ zaostávajú najmä v oblasti vedy. Prečo je to tak a čo je potrebné na dosiahnutie jedného z cieľov Stratégie 2020, teda zabezpečiť, aby bolo v Únii menej ako 15 percent ľudí s nízkou kvalifikáciou?
Európsky vzdelávací svet je fragmentovaný, pretože vzdelávacia politika patrí do výlučnej kompetencie členských štátov, čo znamená, že máme približne štyridsať rôznych vzdelávacích systémov v 28 členských krajinách.
Niektoré členské štáty majú federálne systémy, takže vzdelávacie systémy sú prenesené na regionálnu úroveň. Preto je niekedy ťažké určiť osobitné príčiny zhoršujúceho sa výsledku, ale určite sú tu isté spoločné výzvy. Jednou z nich je aj výzva v oblasti zručností: musíme zabezpečiť, aby naše vzdelávacie systémy boli viac orientované na zručnosti a na prax. Identifikovali sme tri hlavné skupiny zručností, ktoré môžu byť dôležité pre budúce vzdelávanie a učebné osnovy.
Prvými sú sociálne zručnosti, teda také zručnosti, ktoré sú relevantné v každodennom živote. Druhé sú takzvané digitálne zručnosti. Žijeme v digitálnom svete, čiže ide o súčasný druh gramotnosti. A tretie sú kariérne zručnosti. V tejto oblasti bude jednou z tém spôsob, ako priniesť do vzdelávania aj ETI (Európskeho inovačného a technologického inštitútu) aj podnikateľské zručnosti.
Myslím si, že existuje jasná výzva a nám sa podarilo identifikovať zložky tejto výzvy, čo sa ich obsahu týka.
Samozrejme, že máme iné štrukturálne výzvy: kladieme veľký dôraz na formálne vzdelávanie, školy, ale niekedy zanedbávame iné aspekty vzdelávania, napríklad celoživotné vzdelávanie. Musíme teda vyčleniť viac peňazí na celoživotné vzdelávanie.
Rovnako musíme do konceptu zahrnúť všetky ostatné aspekty vzdelávania, napríklad kultúru alebo šport, ktorý môže byť významným nástrojom na zlepšovanie vzdelávacích výkonov.
Výzvou je ale aj ekonomická alebo existenčná situácia učiteľov, ktorých musíme v reforme vzdelávania motivovať. Rovnako musíme nastaviť školiace systémy pre našich učiteľov tak, aby boli efektívnejšie a atraktívnejšie pre nich samotných.
Rozpočty na vzdelávanie ako percentuálny podiel HDP v Európe ale klesajú a existuje veľa spôsobov, ako členské štáty vzdelávanie financujú. Existuje kompromis medzi paktom rastu a stability – teda fiškálnymi pravidlami – a tým, koľko môžu štáty investovať do vzdelávania?
Bohužiaľ, v mysliach väčšiny tých, ktorí rozhodujú, takéto prepojenie existuje. Chceli by sme ich presvedčiť, že vzdelávanie nie je výdavkom na sociálnu politiku, ale je to investícia do budúcnosti, teda dnešná vzdelávacia politika je zajtrajšou hospodárskou politikou.
Peniaze, ktoré investujete do vzdelávania, prinesú zisk na budúcich trhoch práce. Aby sme predstavili veľmi silné argumenty pre vzdelávanie – a to nielen ako súčasti sociálnej politiky, ale aj ako súčasti budúcich ekonomických politík – na konci januára preto organizujeme samit o vzdelávaní.
Myslím si, že dobrá úroveň vzdelania a jeho kvalita sú predpokladom aj kvalitnej hospodárskej budúcnosti.
Výsledky PISA ukazujú, že v krajinách, ktoré dosiahli určitú ekonomickú úroveň, nevedie zvýšenie výdavkov nevyhnutne k lepším výsledkom. Aké sú príklady politík, ktoré môžu štáty zaviesť, aj keď nenavýšia rozpočet na investovanie do vzdelania?
To je veľmi ťažká otázka, stále nad tým rozmýšľam. Preto sa všetci sústreďujú na Estónsko a Fínsko. No pre mňa je najatraktívnejším modelom Portugalsko, ktoré posledných 15 rokov zlepšuje svoje úspechy.
Znamená to, že bez ohľadu na rotujúce vlády a zmeny politického prostredia, priority pretrvávajú. Existuje prísne odhodlanie a sledujú sa rovnaké politické ciele, čo je podľa mňa to najdôležitejšie. Vzdelávanie je stredne dlhá až dlhodobá investícia.
Kontroverzná diskusia o reforme vzdelávania prebieha aj v Maďarsku. Maďarskí učitelia hovoria, že vláda prepisuje históriu. Do akej miery si myslíte, že krajiny EÚ by mali podporovať hodnoty Únie a širšiu podporu európskej integrácie a európskej komunity v učebných osnovách?
Som presvedčený o tom, že dejiny Európy musíme zakomponovať do národných učebných osnov, pretože sú významnou súčasťou povojnovej histórie Európy. Jednoznačne podporujem propagáciu európskych myšlienok, informácií o európskych inštitúciách a myšlienku európskej integrácie. Viem, že je to veľmi citlivý bod a členské štáty prejavujú málo odhodlania k tomu, aby tieto body zahrnuli do svojich národných učebných osnov.
Dnes máme len jednu dohodu s členským štátom – Talianskom. Tam sú odhodlaní zahrnúť nejakým spôsobom európsky aspekt do národných učebných osnov, ale ostatné členské štáty sa o to v súčasnosti veľmi nezaujímajú.
Autor: EurActiv.com, Paola Tamma
Zdroj: EurActiv.sk
Publikované: 18. 10. 2017
Foto: EPA/EurActiv.com
Uverejnila: MB
