V posledných rokoch sa dane a daňový systém stali horúcou témou pre medzinárodné spoločenstvo. Globalizácia a rast digitálneho hospodárstva nútili tvorcov politík bojovať s čoraz komplikovanejšou témou, pokiaľ ide o zdaňovanie a práva na príjmy. Nedávne škandály z médií, týkajúce sa daní, ako sú napríklad Panama Papers, odhalili nedostatky medzinárodného daňového systému, ktorý umožnil vyhýbať sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v rozsahu, ktorý bol predtým nepredstaviteľný.
Na úrovni EÚ sa dosiahol v posledných rokoch značný pokrok, s cieľom napredovať v boji proti daňovým únikom a zlepšiť systém dane z pridanej hodnoty (DPH). Pravidlá transparentnosti sa posilnili tým, že existuje väčšia výmena informácií medzi členskými štátmi o cezhraničných daňových záležitostiach občanov a veľkých podnikov. Zlepšovanie výberu DPH sa zlepšilo aj novými pravidlami pre online predaj tovaru a služieb, ako aj s novými nástrojmi cezhraničnej spolupráce na boj proti podvodom v oblasti DPH.
Súčasný inštitucionálny rámec EÚ v súvislosti s týmito otázkami sa však považuje za nedostatočný, keďže si vyžaduje, aby sa prijala dohoda v 28 štátoch jednomyseľne. Návrhy na základné reformy systému dane z príjmov právnických osôb a DPH musia byť prijaté, ak chce Únia zabezpečiť jednotný trh, ktorý bude fungovať rovnako pre podniky a občanov: 74 % občanov EÚ očakáva naliehavé opatrenia EÚ v oblasti daňovej spravodlivosti.
Náklady na nečinnosť v daňovej politike EÚ
– Definitívny režim DPH by pomohol zastaviť podvodný kolotoč, ktorý zodpovedá stratám 50 miliárd eur ročne
– Daň z finančných transakcií by vytvorila 57 miliárd nových príjmov ročne
– Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) by z dlhodobého hľadiska viedol k zvýšeniu investícií v EÚ o 3,4 % a viedol k rastu o 1,2 %
– Daň z digitálnych služieb, navrhovaná v roku 2018, by sa zvýšila o 5 miliárd eur ročných príjmov v rámci Únie a pomohla by zabrániť rozdrobeniu jednotného trhu
Čo navrhuje Komisia na modernizáciu rozhodovania o zdaňovaní?
Komisia otvorila diskusiu o tom, ako reformovať rozhodovací proces v daňovej politike EÚ. Komisia sa obracia na lídrov EÚ, Európsky parlament a ostatné zainteresované strany, aby zvážili možnosť postupného 4-stupňového prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
V prvom kroku by sa členské štáty dohodli, že prejdú na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade opatrení, ktoré zlepšujú spoluprácu a vzájomnú pomoc členských štátov v boji proti daňovým podvodom a únikom, a v prípade administratívnych iniciatív, ktoré majú zjednodušiť život podnikom EÚ, napr. zjednotenie nahlasovacích povinností. Takéto opatrenia zväčša členské štáty vítajú, ale niekedy sú blokované z dôvodov, ktoré s nimi nesúvisia.
V podobnom duchu by sa druhým krokom zaviedlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou ako užitočný nástroj na presadenie opatrení, ktorými daňová politika podporuje ciele iných politík, napr. boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia či zlepšovania zdravia obyvateľov.
Tretím krokom by sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou zaviedlo tam, kde by sa zmodernizovali už zjednotené pravidlá EÚ, napríklad pravidlá DPH a spotrebnej dane. Rýchlejšie rozhodovanie v týchto oblastiach by umožnilo členským štátom držať krok s najnovším technologickým vývojom a zmenami na trhu v prospech krajín aj podnikov EÚ.
Vo štvrtom kroku by sa umožnilo hlasovať kvalifikovanou väčšinou o veľkých daňových projektoch, napríklad o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a novom systéme zdaňovania digitálneho hospodárstva, ktoré EÚ naliehavo potrebuje na zabezpečenie spravodlivého a konkurenčného zdaňovania. Najmä CCCTB napreduje v dôsledku jednomyseľnosti veľmi pomaly, uvádza sa v tlačovej správe EK z 15 januára 2019. Komisia členským štátom navrhuje, aby zvážili rozpracovanie tretieho a štvrtého kroku do konca roku 2025.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Tlačová správa z 15. januára 2019
Otázky a odpovede: Postupná obnova spôsobu rozhodovania o daňovej politike EÚ – Otázky a odpovede
