Tento dokument je posledným zo série diskusných dokumentov a zameriava sa na financie budúcej 27-člennej Európy v meniacom sa svete. Zohľadňujú sa v ňom vízie predstavené v predchádzajúcich štyroch diskusných dokumentoch. Uvádzajú sa v ňom možnosti a reformné alternatívy, pričom sa mapujú príležitosti, riziká a nevyhnutné kompromisy, ktoré s nimi súvisia.
Rozpočet EÚ, ktorý zodpovedá približne 1 % kombinovaného hrubého národného dôchodku (HND) jej členských štátov, je pomerne malý. Európski občania z každých 100 EUR, ktoré zarobia, zaplatia vo forme daní a 
príspevkov na sociálne zabezpečenie v priemere 50 EUR, z čoho sa na financovanie rozpočtu EÚ použije len jedno euro.
Sumou, ktorá denne nepresahuje cenu šálky kávy, Európania financujú rozpočet EÚ pokrývajúci široké spektrum záležitostí, ktoré presahujú národné hranice a vyžadujú si reakciu na európskej alebo medzinárodnej úrovni. Od klímy a energetiky až po migráciu, ochranu spotrebiteľa, globalizáciu, zamestnanosť, jednotný trh a spoločnú menu – rozpočet EÚ prispieva k prosperite občanov EÚ a úspechu spoločných politík. Zo skúseností vyplýva, že aj relatívne malý európsky rozpočet môže mať v praxi výrazný účinok.
Mnohí Európania majú osobnú skúsenosť s projektmi financovanými Európskou úniou. Študenti a mladí pracovníci študujú v zahraničí vďaka programu Erasmus, poľnohospodári dostávajú podporu na základe spoločnej poľnohospodárskej politiky, výskumníci a univerzity získavajú granty EÚ, ktoré im pomáhajú napredovať v ich práci. Vďaka investíciám v rámci politiky súdržnosti a iných nástrojov EÚ pomáha krajinám, regiónom a mestám zlepšovať kvalitu života ich občanov. Investuje do verejnej dopravy, vodného hospodárstva či digitálnej infraštruktúry, ako aj v oblasti zdravotníctva a vzdelávania. Podporuje odbornú prípravu, malé a stredné podniky a inováciu.
Zároveň sa od času, keď bola navrhnutá súčasná podoba rozpočtu, objavili mnohé nové výzvy. Utečenecká kríza,
bezpečnostné riziká, kybernetické hrozby a obrana patria medzi otázky, ktoré si vyžadujú celoeurópske odpovede. Tlak, ktorý na obmedzené zdroje vytvárajú tieto navzájom si konkurujúce požiadavky, podčiarkuje naliehavú potrebu zamyslieť sa nad tým, aký rozpočet potrebuje Európa budúcnosti.
Odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude znamenať stratu významného partnera a prispievateľa na financovanie politík a programov EÚ. Je však zároveň príležitosťou na zásadnú diskusiu o modernizácii rozpočtu EÚ. Jadrom tejto diskusie sú niektoré základné otázky, ktoré navzájom súvisia:
Na čo by sa mal rozpočet EÚ používať? Ako za každé euro získať čo najvyššiu protihodnotu, aby sme zaistili, že prostriedky, ktoré EÚ vynaloží, prinesú občanom konkrétne výsledky? Akú pridanú hodnotu možno dosiahnuť vynakladaním prostriedkov na úrovni EÚ v porovnaní s vynakladaním prostriedkov na vnútroštátnej úrovni? Ako zjednodušiť politiky a programy a zvýšiť ich transparentnosť? Nastal tiež čas položiť si otázku, ako by sa mal rozpočet EÚ financovať, aby mal dostatok zdrojov na naplnenie očakávaní Európanov.
Hospodárska sila, udržateľnosť, solidarita a bezpečnosť musia byť ústrednými prvkami budúcich financií EÚ. A hoci si uvedomujeme, že samotný rozpočet EÚ nemôže postačovať na všetko, dobre navrhnutý rozpočet, ktorý bude jasne zameraný na financovanie uvedených priorít, môže skutočne zmeniť životy ľudí a pomôcť obnoviť dôveru v pridanú hodnotu EÚ.
Predkladaný diskusný dokument sa venuje všetkým uvedeným otázkam. Pre Európu budúcnosti a každého z jej občanov.
Európska komisia 1. marca 2017 uverejnila svoju Bielu knihu o budúcnosti Európy, ktorá má byť východiskovým bodom úprimnej a širokej diskusie o budúcnosti Európy. Ďalším príspevkom do tejto debaty sú diskusné dokumenty o kľúčových otázkach, ktoré budú určovať podobu Európy v nadchádzajúcich rokoch, predkladané Komisiou.
V tomto diskusnom dokumente sa uvádza rad možností a scenárov budúceho zamerania rozpočtu a spôsobov jeho využitia. Cieľom je priniesť ďalší impulz do diskusie o smerovaní Únie a o tom, čo chceme spoločne dosiahnuť.
Publikáciu nájdete na stránke EÚ Bookshop
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
