Koža a jej tajomstvá

10. aug. 2019 • Biologické vedy

Koža a jej tajomstvá

Nie každý vie, že koža dospelého človeka má asi 2 metre štvorcové. Alebo, že povrch 1 nohy predstavuje 18 % z celkového povrchu kože, na hlave je 9 %, ruka má 9 %. Dozvedeli sa to okrem iného účastníci Žilinskej detskej univerzity. Prednášajúca prof. MUDr. Andrea Čalkovská, PhD. vysvetlila, že lekári tak presne vedia, koľko povrchu predstavuje koža jednej či druhej končatiny alebo hlavy. Môžu tak spočítať, do akej miery človek utrpel napr. popáleniny.

Uviedla tiež, že najtenšia koža na tele je na očných viečkach a má 0,1 mm. „Naproti tomu chodidlá či dlane majú oveľa hrubšiu kožu – môže mať až do 4 mm – a táto koža postupne hrubne.“

Malí poslucháči zároveň zistili, že ľudský organizmus pozostáva zo živých stavebných jednotiek – buniek. Tiež to, že bunky vytvárajú súbory – tkanivá alebo plnia svoje úlohy aj samostatne.

„Na rozdiel od človeka existujú jednobunkové organizmy, kde všetky životné funkcie zabezpečuje iba jediná bunka. Tieto jednobunkové organizmy sú veľmi malé a voľným okom neviditeľné. Preto im hovoríme mikroorganizmy (´mikro´ znamená veľmi malý, ´makro´ znamená veľký). Sú to napríklad baktérie, vírusy a plesne, ktoré sa nachádzajú všade okolo nás. Mnohé z nich sú nepriateľské a môžu nášmu telu škodiť. Do tela sa dostávajú pri dýchaní (zo vzduchu), pri jedení (v potravinách) alebo pri poranení. Keďže naše telo sa musí voči nim brániť, máme vybudované silné oddiely polície, prípadne vojsko. Súbor všetkých obranných mechanizmov nazývame ako imunita – odolnosť.“

Policajné oddiely

Najvýznamnejší členovia „policajných oddielov“ sú krvné bunky, predovšetkým biele krvinky, ktoré obiehajú krvou okolo celého tela (časť z nich trpezlivo čaká pri stene ciev a na povel sa od steny uvoľní), a kde treba, tam okamžite zasahujú, pokračovala prof. MUDr. Andrea Čalkovská, PhD. Napr., ak si pichneme triesku do prsta – dostanú podľa nej hlásenie, že vnikol votrelec a hneď sa tam začnú zhromažďovať a prst sa zapáli. Tento zápal je vlastne snaha obrancov vytlačiť nepriateľa von.

„Niektoré z týchto buniek majú špeciálny výcvik: dokážu chytiť a prehltnúť nepriateľa, a tak ho zneškodniť. Menší z týchto ´papkáčov´ ( mikrofágy) dokážu prehltnúť iba okolo 10 nepriateľov, ale hladoši s väčším bruškom (makrofágy) prehltnú až 100 baktérií. Zneškodnenie nepriateľa (´fagocytóza´) prebieha v niekoľkých fázach.“

Odborníčka mladým poslucháčom priblížila, že obranné oddiely tela používajú rôzne zbrane – stavajú bariéry, kde majú svoje strategické pozície napríklad na koži, ale hlavne na slizniciach – napr. v tenkom čreve sú tábory obranných buniek proti prehltnutým mikroorganizmom.

„V ústach sú takouto bariérou mandle, v ktorých je veľa policajtov a vojakov. Keď už votrelec prenikne do tela, použijú značky na označkovanie nepriateľa, aby ho všetci príslušníci jednotiek spoznali, prípadne chemické zbrane (protilátky) alebo zasiahnu priamo špeciálne cvičené oddiely (pohltenie a zničenie). Niekedy sú zásahy bezpečnostných oddielov v neprospech vlastného organizmu. Napríklad, niekedy sa biele krvinky vymknú spod kontroly a na mieste, kde vznikajú, sa vzbúria.“

Prednášajúca ďalej poznamenala, že neposlúchajú rozkazy veliteľov, začnú sa množiť, až ich je v tele veľmi veľa a vtedy vznikne nebezpečné ochorenie – leukémia.

„Inokedy svoje chemické zbrane namieria proti vlastným tkanivám a poškodzujú ich – hovoríme o autoimúnnom ochorení. I alergia (alergická nádcha, astma, ekzém) je taký prípad – keď sa dostane nejaká látka do organizmu, obranné bunky ju chcú zničiť chemickými zbraňami. Pripravia týchto zbraní toľko, že keď sa znova do organizmu táto látka dostane, nastane silný boj, z čoho vzniká svrbenie, nádcha, vyrážky.“

Zvláštnym príkladom je odpoveď imunitného systému na transplantáciu, uviedla prof. MUDr. Andrea Čalkovská, PhD.

„Ak niekomu voperujeme (transplantujeme) srdce alebo obličku od iného človeka, prenesieme do tela cudzie tkanivo, voči ktorému sa náš organizmus bráni a obranné oddiely ho chcú vyhodiť ako votrelca. Preto ľudia po transplantácii musia celý život užívať lieky, ktoré potláčajú vlastné obranné bunky tela, aby darovaný orgán nezničili.“

Sú však aj situácie, keď naše obranné oddiely nestačia. Napríklad:

  • ak sa človek narodí so zníženou imunitou (obranyschopnosťou)
  • narodíme sa s dobrou imunitou, ale sme dlhodobo vystavení stresu, hladovaniu alebo únave – častejšie bývame chorí
  • niekedy je nepriateľ silnejší ako naše obranné bunky – napr. vírusy pri ochorení AIDS napadnú samotné obranné bunky, a telo sa potom nemá čím brániť voči iným nepriateľom.

„Najnovšie výskumy však dávajú nádej, že sa podarí vytvoriť lieky, ktoré naším bunkám dokážu vrátiť schopnosť obrany. I my sami môžeme pomôcť pri udržiavaní našich obranných oddielov v pohotovosti – športujme, otužujme sa, dostatočne spime a jedzme zdravo,“ poznamenala ešte prednášajúca.

*********************************************

15. ročník Žilinskej detskej univerzity, ktorú zorganizovala Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informačných technológií sa konal začiatkom júla 2019.

 

Informácie poskytla: prof. MUDr. Andrea Čalkovská, PhD.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NPC VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Mariolh/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Podujatia
prezentácia|Trh kože 2019
27. okt. 2019 10.00 hod.
Hore
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Sieť NATURA 2000 predstavuje sústavu chránených území členských krajín Európskej únie.
Zistite viac