Kométový test ako nástroj na biologické monitorovanie ľudí


Kométový test ako nástroj na biologické monitorovanie ľudí

Mnoho epidemiologických štúdií využíva kométový test na meranie DNA poškodení (niektoré aj na meranie DNA opravy). Vo väčšine prípadov sa v teste používajú mononukleárne bunky z periférnej krvi. Výsledky z relatívne malých individuálnych štúdií sú často protirečivé a je výhodné robiť spoločnú (pooled) analýzu kombináciou dát zo všetkých dostupných štúdií. Projekt Kométový test ako nástroj na biologické monitorovanie ľudí (hCOMET, resp. The Comet assay as a human biomonitoring tool) má slúžiť ako sieť, ktorá spája vedcov, pracujúcich alebo plánujúcich pracovať v oblasti biologického monitorovania, ktoré využíva kométový test. Zodpovednou riešiteľkou je RNDr. Alena Gábelová CSc. z Biomedicínskeho centra SAV, projekt trvá v období 1. 4. 2016 – 31. 3. 2020.

Projekt hCOMET je špeciálny typ EU projektu (program COST Action – European Cooperation in Science and Technology), ktorý je zameraný na budovanie a rozvoj medzinárodnej spolupráce vedcov či výskumných tímov. Finančné prostriedky projektu hCOMET sú určené na organizovanie pravidelných pracovných stretnutí vedcov, krytie nákladov na krátkodobé pracovné pobyty v renomovaných laboratóriách, na podporu účasti na konferenciách a publikačné aktivity. Ako vysvetlila RNDr. Alena Gábelová CSc., projekt hCOMET nie je výskumný projekt. Partnermi v hCOMET projekte sú vedci z 23 krajín, ktorí využívajú metódu kométový test vo svojom výskume. „Kométový test je veľmi citlivá, relatívne rýchla a nenáročná mikroskopická metóda, ktorá umožňuje stanoviť hladiny poškodenia genetického materiálu (DNA) v bunke. Táto metóda sa veľmi často využíva taktiež v rôznych biomonitorovacích štúdiách, ktoré sú zamerané na sledovanie nepriaznivých (toxických) účinkov rôznych škodlivín, ktoré sa nachádzajú napr. v životnom prostredí, pracovnom prostredí a pod.“

Hlavným cieľom projektu hCOMET je podľa odborníčky vytvoriť spoločnú databázu, ktorá bude pozostávať z údajov poskytnutých partnermi projektu a bude obsahovať dáta o hladinách bazálneho poškodenia DNA. Spoločná štatistická analýza týchto dát, získaných od 19 000 jedincov umožní určiť, ktoré faktory (napr. fajčenie, vek, výživa, životný štýl, pohlavie, profesionálna expozícia, atď.) ovplyvňujú bazálne hladiny DNA poškodenia a do akej miery. 

„Medzi ďalšie úlohy projektu hCOMET patrí optimalizácia podmienok pre odber biologického materiálu (čas a teplota skladovania vzoriek, spôsob odberu, atď.), štandardizácia jednotlivých krokov tejto metódy (príprava vzoriek, koncentrácia použitých roztokov, dĺžka elektroforézy, atď., až po vyhodnotenie), automatizácia niektorých z krokov kométového testu, a iné. Ďalej sa projekt hCOMET bude zaoberať reprodukovateľnosťou analýz medzi laboratóriami, vypracovaním štandardných operačných protokolov (SOP) pre meranie DNA poškodenia, bude tiež koordinovať štúdie, ktoré budú testovať tieto protokoly, aby bolo možné v budúcnosti porovnať výsledky z rôznych štúdií,“ vysvetľuje zodpovedná riešiteľka projektu. 

Krátke výmenné pobyty podľa RNDr. Aleny Gábelovej CSc. slúžili a budú slúžiť na osvojenie alebo optimalizáciu niektorých metodických postupov. „Všetky spomínané aktivity hCOMET projektu sú zamerané na to, aby sa pri používaní tejto metódy minimalizovali/odstránili faktory, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť výsledky. Neoddeliteľnou súčasťou projektu hCOMET je ďalší technický rozvoj tejto metódy (technické inovácie), ako aj hľadanie možností pre ďalšiu spoluprácu. Jedným z výsledkov spolupráce hCOMET v roku 2017 bola príprava a podanie nového projektu INTEraCt v rámci program H2020 (typ projektu Twinning) v spolupráci s nórskym partnerom, v ktorom náš ústav vystupuje ako koordinátor. V roku 2017 boli pripravené 2 prehľadné články o zvieracích modeloch, ktoré sa využívajú na testovanie ekotoxicity s využitím kométového testu. V budúcnosti sa plánuje príprava ďalších spoločných prehľadných publikácií (review).“

 

Viac informácií

 

Odborný garant textu: RNDr. Alena Gábelová CSc. z Biomedicínskeho centra SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Je vedecky dokázané, že chuť niektorých jedál cítime neskôr, kvôli veľkosti molekúl.
Zistite viac