Kambrická explózia

28. jan. 2019 • Prírodné vedy

Kambrická explózia

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju dnešnú podobu nadobúdal milióny rokov. Vydajme sa na cestu časom do kambria, počas ktorého život zažil revolúciu – rozvinuli sa mnohobunkové organizmy. 

Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov (pozri Quark 5/2014) iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdobia pred asi 600 miliónov rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov neskôr sa počas kambria objavili temer všetky hlavné skupiny organizmov.

Vodný svet

V období pred asi 541 až 485 miliónmi rokov sa pevninské masy sústreďovali na južnej pologuli, kde sa nachádzal superkontinent Gondwana zahŕňajúci pevninské bloky dnešnej Číny, Indie, Antarktídy, Afriky, Južnej Ameriky a Arábie. Približne na rovníku ležal kontinent Laurentia, z ktorého sa sformovala Severná Amerika. Medzi Laurentiou a Gondwanou ležali dva menšie pevninské bloky Sibérie a Baltiky, teda dnešnej severnej Ázie a Európy. Išlo o vodný svet, oceány pokrývali až 85 % zemského povrchu, takmer celú severnú pologuľu zaberal oceán Panthalassa.

Druhý oceán Japetus oddeľoval Laurentiu od Gondwany. Oxid uhličitý v atmosfére dosahoval 14 až 18 objemových percent, čo je asi 15-krát viac ako dnes. Priemerná ročná teplota bola asi 50 °C, pričom teplotné rozdiely medzi pólmi a trópmi boli menšie ako dnes. Kambrická krajina bola najskôr pustá. Vrstva ozónu, ktorá nás chráni pred ultrafialovým žiarením, vtedy ešte neexistovala, alebo bola príliš slabá.

Pobrežné vody Gondwany obývalo veľa pozoruhodných tvorov. Dravý Lyrarapax (1) možno poľoval aj na prvé stavovce rodu Haikouichthys (2). Po hubkách rozlezené lobopódy rodu Collinsium (3) prednými panôžkami filtrovali vodu, zatiaľ čo helmetídne článkonožce rodu Kuamaia (4) v honbe za potravou rozrývali morské dno.
Pobrežné vody Gondwany obývalo veľa pozoruhodných tvorov. Dravý Lyrarapax (1) možno poľoval aj na prvé stavovce rodu Haikouichthys (2). Po hubkách rozlezené lobopódy rodu Collinsium (3) prednými panôžkami filtrovali vodu, zatiaľ čo helmetídne článkonožce rodu Kuamaia (4) v honbe za potravou rozrývali morské dno.

Nové typy živočíchov

Život vo svojej rozmanitosti sa zrejme nevyvíjal v jednoduchých po sebe nasledujúcich krokoch. Striedali sa dlhé obdobia, keď zdanlivo nedochádzalo k žiadnej zmene, s náhlymi impulzmi, počas ktorých v priebehu pomerne krátkeho času došlo k významným inováciám. Najpozoruhodnejšia udalosť z kroniky života sa odohrala v kambriu a označuje sa ako kambrická explózia. Počas nej došlo k úžasnému rozrôzneniu dovtedy primitívneho života. Objavilo sa množstvo nových malých organizmov, spoločne nazývaných planktón, ktoré voľne plávali oceánmi. Tvorili zdroj potravy pre nové typy živočíchov, ktoré sa objavili počas kambrickej explózie. Tá je charakterizovaná objavením sa komplexných živočíchov s mineralizovanými kostrami, ako sú hubky, ramenonožce, koraly, mäkkýše, ostnatokožce a článkonožce. Táto udalosť náhleho rozrôznenia sa živočíšnych foriem trvala niekoľko desiatok miliónov rokov, čo je z hľadiska veku Zeme okamih, z pohľadu života človeka nepredstaviteľne dlhý čas.

Čo sa vlastne stalo

Na kambrickej explózii sa zrejme spolupodieľali zmeny v chemickom zložení oceánov, vyššia rôznorodosť planktonických druhov na báze potravového reťazca a tlak zo strany predátorov. Navyše na začiatku kambria došlo k stúpaniu hladiny svetového oceánu, výraznému otepleniu a zvýšeniu obsahu vápenatých katiónov v morskej vode. Oceán tak zalial veľké časti kontinentov a vznikli teplé plytké moria, ktoré poskytovali vhodný priestor na kolonizáciu živými tvormi. Globálne oteplenie rozrôzneniu života iba pomohlo. Zvýšenie obsahu vápenatých katiónov mohlo odštartovať ich rozsiahle využívanie v schránkach a vonkajších kostrách. Kambrická explózia sa mohla začať.

 

Autor a fotografie poskytol: Mgr. Matúš Hyžný, PhD., Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave

Uverejnila: VČ

 

Viac o Kambrickej explózii, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 01/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Sepsa, alebo ľudovo povedané „otrava krvi“ je závažný a život ohrozujúci stav.
Zistite viac