Jeden zo špičkových vedeckých tímov UKF v Nitre nesie názov Stredoeurópske medziliterárne vzťahy

26. jan. 2018 • Vedy o kultúre a umení

Jeden zo špičkových vedeckých tímov UKF v Nitre nesie názov Stredoeurópske medziliterárne vzťahy

Medzi špičkové vedecké tímy boli Akreditačnou komisiou zaradené aj dva tímy z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (z pôvodne siedmich predložených návrhov). Jedným z nich je tím z Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre pod názvom Stredoeurópske medziliterárne vzťahy (SMLV), ktorý tvoria 6 členovia: dr. habil. PaedDr. Žofia Bárcziová, PhD., dr. habil. PaedDr. Krisztián Benyovszky, PhD., dr. habil. Mgr. Zoltán Németh, PhD., Mgr. Gabriela Petres, PhD., prof. PhDr. Miloš Zelenka, DrSc., prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., z toho 1 člen spĺňa vekovú hranicu do 40 rokov.

V súčasnosti sa každý z členov tímu venuje problematike, na ktorej doteraz participoval a ktorý je stredobodom vlastného záujmu, ale s dôrazom na istú spoluprácu. Všetci členovia pracovného tímu pochádzajú z bilingválneho, resp. z multilingválneho prostredia, a z toho vyplývajúce jazykové kompetencie sa aplikujú pri interpretácií umenovedných textov. Prirodzene, v rámci V4 má Slovensko výsosotné postavenie, pretože samotný výskum sa uskutočňuje práve na slovenskej univerzite, ale zároveň na fakulte, ktorá aj vo svojom názve nesie v sebe obsah stredoeurópanstva. Samotná slovenská literatúra teda bude mať významné miesto vo výskume.

Vždy je ale treba hodnotiť diela slovenskej literatúry v medzinárodnom kontexte, nie izolovane, po domácky, ako sa to často stáva. Kognitívne vnímanie kultúrnej identity rozširuje umenovedný diskurz o postnacionálny pohľad, pričom recepcia jazykovo odlišných literárnych a umeleckých textov rozširuje paletu interpretačných možností. Slovenská literatúra takéto kognitívne vnímanie nesporne potrebuje, aby sa vymanila z regionálnej, úzko chápanej funkcie, zameranej výlučne na domáce potreby. Literárna veda môže dávať isté podnety, dokonca upozorňovať na isté trendy a postupy, ktoré sú udomácnené vo svetovej tvorbe, aby sa literárne diela stali umelecky hodnotnejšími, recepčne pútavejšími. Iba jeden príklad za všetky: tzv. metafikcia je súčasťou mnohých literánych diel v zahraničí, ale v slovenskej literatúre sa iba sporadicky vyskytuje (P. Vilikovský, výnimočne u D. Fulmekovej).

Tento postup pritom veľmi často výrazne ovplyvňuje aj samotnú hodnotu literárneho textu v súčasnej tvorbe. Teória teda môže zasahovať aj do praxe, ba máme na to príklady aj z minulosti (J. Mukařovský, M. Bakoš). Špičkový tím teda môže mať aj ambície, aby v rámci svojich možností poukazoval na nové trendy v súčasnej literatúre, v literárnom dianí.

Členovia tohto výskumného tímu pochádzajú z bilingválneho, resp. z multiligválneho prostredia, a z toho vyplývajúce jazykové kompetencie môžu uplatniť pri interpretácii umenovedných textov:

Dr. habil. PaedDr. Žofia Bárcziová, PhD.: Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa prioritne venuje maďarskej ženskej literatúre, ale aj otázkam ako hybridnosť kultúrnej a rodovej identity, marginalizácia a queer problematika v rámci literatúr krajín vyšegrádskeho regiónu (hľadanie analógií, diferencií).

Dr. habil. PaedDr. Krisztián Benyovszky, PhD.: Výskumný záber je zameraný na otázky literárnej teórie, semiotiky, interpretácie umeleckého textu súčasnej stredoeurópskej prózy a populárnej kultúry. Je medzinárodne uznávaným odborníkom na detektívku ako žáner.

Dr. habil. Mgr. Zoltán Németh, PhD.: V centre výskumu člena riešiteľského tímu sú možnosti interpretácie umeleckého textu, predovšetkým súčasnej literatúry krajín V4 a menšinových literatúr.

Mgr. Gabriela Petres, PhD.: Programovo a systematicky sa venuje výskumu literatúry pre deti a mládež a v rámci neho aj teórii literárnej autobiografie, teórii osobných konštruktov v literatúre, ale aj metóde a impulzom pre stimuláciu rozvoja čitateľskej a komunikačnej gramotnosti.

Prof. PhDr. Miloš Zelenka, DrSc.: Zaoberá sa literárnou teóriou, komparatistikou a literárnovednou slavistikou, najmä kultúrou stredoeurópskeho areálu.

Prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc.: Šírka interpretačného záberu a čitateľského rozhľadu v domácej i svetovej umeleckej tvorbe je výnimočná a členitá, mimoriadny je tiež jeho prehľad v slovenskej i zahraničnej literárnej vede, umenovede a estetike, ale podobne, jeho tvorba je známa aj v zahraničí. Výskumne sa sústreďuje na dve navzájom súvisiace témy: na problematiku intertextuality, t. j. medzitextového nadväzovania, intermediality a fenomén postmoderny.

tím Stredoeurópske medziliterárne vzťahy (SMLV), UKF v Nitre

Čím je tento špičkový vedecký tím tak unikátny? Všetci členovia tímu reprezentujú literárnu vedu, ale rozličným zámerom a obsahom. Doc. Žofia Bárcziová sa prioritne venuje ženskej literatúre, queer problematike v rámci literatúr krajín višegrádskeho regiónu. Doc. Krisztián Benyovszky je odborníkom na semiotiku, na interpretáciu populárnej literatúry, hlavne detektívky. Treba pripomenúť, že je autorom zatiaľ jedinej monografie o vedeckej tvorbe Františka Mika, ktorá vyšla pod názvom Odkrytie štylistického znaku: kontexty Mikovej výrazovej teórie (Nitra, 2011, 230 s.). Doc. Zoltán Németh sa zameriava na interpretáciu umeleckého textu, predovšetkým na literatúru krajín V4 a menšinových literatúr. Mgr. Gabriela Petres má tiež bohatú publikačnú činnosť, hoci je najmladšia z pracovného kolektívu. Uvedení členovia špičkového tímu sú pracovníkmi Ústavu maďarskej jazykovedy a literárnej vedy. Prof. Miloš Zelenka a prof. Tibor Žilka sú členovia Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr.

Tím vznikal postupne a dlhodobo. Generoval sa na fakulte, ktorá je druhá najmladšia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Má iba štyri pracoviská: tri ústavy a jednu katedru. Napriek tomu vykazuje nadpriemerné výsledky v oblasti vedeckého výskumu. Usparadúva vedecké konferencie, materiály vychádzajú v zborníkoch, o ktoré je veľký záujem. Z pracovísk, ktoré sa na tomto výskume podieľajú, majú najväčšie zásluhy pracovníci Ústavu maďarskej jazykovedy a literárnej vedy a Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr. Už samotné obsadenie týchto pracovísk má multijazykový a multikultúrny rozmer. Najlepší odborníci týchto pracovísk od samotného vzniku fakulty sústavne spolupracovali a koordinovali svoj výskum.

Umožňovala to aj koncentrácia na literárnu komparatistiku, lebo táto vedná disciplína je zameraná na medziliterárne vzťahy. Užšiu spoluprácu možno evidovať hlavne po nástupe doc. Žofie Bárcziovej do funkcie dekanky fakulty, ktorá enormne podporuje výskum, zameraný na komparatívne vzťahy v rámci literatúr a kultúr strednej Európy, hlavne na krajiny V4. Tím sa kreoval z pracovníkov, ktorí sú mimo Slovenska nielen známymi odborníkmi, ale aj vyššie vedecko-pedagogické či čisto vedecké tituly získali v zahraničí – v Maďarsku alebo v Českej republike. Táto skutočnosť dáva dobré predpoklady na užšiu spoluprácu s univerzitnými či vedeckými pracoviskami v zahraničí.

V súčasnosti tím skúma etnické stereotypy, ktoré sú zahrnuté do riešenia grantového projektu VEGA 1/0629/17-18. V novembri sa uskutočnila konferencia na tému Etnické stereotypy v literatúre krajín V4 s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach. Materiály sa spracúvajú a budú publikované. Traja pracovníci tímu (K. Benyovszky, M. Zelenka, T. Žilka) sú zapojení do výskumnej úlohy, ktorá v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV pripravuje heslá pre hyperlexikon. V rámci tejto výskumnej úlohy sa uskutočnili v novembri konferencie na témy Problémové aspekty výskumu metafory a Perspektívy literárnej vedy. Bola to jednak príprava na medzinárodnú konferenciu o metafore, ktorá sa uskutoční v máji v Bratislave, ale zároveň sa pertraktovali heslá pre hyperlexikon. Jednotlivé heslá sú priebežne vyvesené na internete a sprístupnené študentom i širokej verejnosti. 

Členovia výskumného tímu sú uznávanými odborníkmi v oblasti semiotiky, literárnej histórie, naratológie a poetiky, absolvovali prednáškové pobyty na viacerých univerzitách a vo vedeckých inštitúciách v zahraničí (Berlín, Budapešť, Debrecín, Varšava, Tallin, Praha, Segedín, Viedeň, Jyväskylä a i.), systematicky publikujú v domácich i zahraničných vedeckých zborníkoch a časopisoch. Prínos v oblasti výskumu dokumentujú získané ocenenia, resp. ohlasy evidované v medzinárodných databázach, členstvo vo svetových, resp. európskych organizáciách.

Okrem teoretických rozborov a kritických hodnotení diel stredoeurópskej, klasickej i najnovšej literatúry, vymedzenia literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy, semiotiky, vzťahu literatúry a iných druhov umenia, stojí v centre ich výskumu problematika intertextuality, intermediality a fenoménu postmoderny a jej osobitosti v kontexte strednej Európy. Vzhľadom na to, že fenomén stredoeurópanstva nastoľuje množstvo čiastkových problémov, a teda predpokladá aj nové metódy skúmania literárnych javov, členovia výskumného tímu uplatňujú pri svojom výskume nielen metódu porovnávacej literárnej vedy či interkultúrnej komparatistiky, ale aj areálových štúdií. Práve areálový prístup s interdisciplinárnym presahom utvára možnosť odhaliť špecifickú literárnu podobu strednej Európy, komplexné spracovanie stredoeurópskych medziliterárnych vzťahov, typologických a areálových súvislostí otázok prekladu (a to aj s ohľadom na také podsystémy literatúr – českej, slovenskej, poľskej a maďarskej – ako sú literatúra pre deti a mládež a populárna literatúra), vzťahu literatúry k iným druhom umenia (film, architektúra, maliarstva, divadlo a pod.). Interpretácia kontaktových javov v stredoeurópskych literatúrach prispieva nielen k odkrývaniu zložitého systému vzťahov, ale i k posilneniu vedomia a reinterpretácii spoločnej tradície a dejín.

Aké už tím dosiahol výsledky? Z hľadiska rozvoja umenovedného diskurzu sa ako podnetné ukazujú interpretácie,ilustračné foto /literatúra/ ktoré sú založené na transnacionálnej metóde a komparatistickej analýze i prostredníctvom moderných metodologických postupov s využitím manuskriptologie, tzv. ingresivnej literárnej histórie (M. Cornis-Pope, J. Neubauer). V centre publikačných výstupov členov výskumného tímu sú tak výsledky dosiahnuté práve uvedenými postupmi. Ich význam spočíva v odkrývaní zložitého systému vzťahov recepciou inter- a multikultúrneho aspektu prítomného v umeleckom diele. Kognitívne vnímanie kultúrnej identity rozširuje umenovedný diskurz o postnacionálny pohľad, pričom recepcia jazykovo odlišných literárnoumeleckých textov rozširuje paletu interpretačných možností.

Interpretácia kontaktových javov v stredoeurópskych literatúrach prispieva v priestore strednej Európy zároveň k posilneniu vedomia i k reinterpretácii spoločnej tradície a dejín. Prelínanie slovenských, českých, maďarských, poľských, židovských tradícií, opätovná popularizácia regionalizmu, akcentovanie stredoeurópanstva ako spoločného osudu či výskum viacjazyčnosti nadobúdajú v ostatných rokoch svoje pevné miesto v humanitných vedách, stávajú sa stimulom pre rozvoj výskumu členov výskumného tímu.

Výskumný tím je zaradený k špičkovým tímom práve v dôsledku recepcie stredoeurópskych literatúr, v dôsledku aktuálnosti výskumu zameraného na budovanie formy spoločnej stredoeurópskej kultúrno-historickej identity, dôležitej z hľadiska prebiehajúcich európskych integračných úsilí, ale aj v dôsledku významu vedeckej práce členov riešiteľského kolektívu.

Okrem teoretických rozborov a kritických hodnotení diel stredoeurópskej, klasickej i najnovšej literatúry, vymedzenia literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy, semiotiky, vzťahu literatúry a iných druhov umenia stojí v centre ich výskumu problematika intertextuality, intermediality a fenoménu postmoderny a jej osobitosti v kontexte strednej Európy. Vzhľadom na to, že fenomén stredoeurópanstva nastoľuje množstvo čiastkových problémov, a teda predpokladá aj nové metódy skúmania literárnych javov, členovia výskumného tímu uplatňujú pri svojom výskume nielen metódu porovnávacej literárnej vedy či interkultúrnej komparatistiky, ale aj areálových štúdií. Práve areálový prístup s interdisciplinárnym presahom utvára možnosť odhaliť špecifickú literárnu podobu strednej Európy, komplexné spracovanie stredoeurópskych medziliterárnych vzťahov, typologických a areálových súvislostí otázok prekladu, a to aj s ohľadom na také podsystémy literatúr (českej, slovenskej, poľskej a maďarskej), ako sú literatúra pre deti a mládež a populárna literatúra, ako aj systematizáciu a konfrontáciu zahraničných výskumov s výskumami realizovanými v rámci krajín V4. Nebude sa však skúmať výlučne iba literatúra, ale výskum sa bude sústreďovať aj na jej vzťah k iným druhom umenia (film, architektúra, maliarstva, divadlo a pod.).

Preberanie postupov postmoderny, jej naturalizácia sú hlavnými znakmi i dominujúcim prúdom literatúry strednej Európy po roku 1989, veď trvalejšími hodnotami sa vyznačujú predovšetkým diela, patriace do tohto okruhu. Ale aj táto vlna má aspoň dve podoby: Literatúra buď vychádza z domácich prameňov (námetov a tém), alebo – a to je znak absentujúci v predchádzajúcich obdobiach literárneho vývinu – vyniká exotizáciou, nasycuje sa tematickými, kompozičnými a jazykovo-štylistickými prostriedkami cudzej, zväčša anglo-americkej proveniencie.

Do naturalizačného koša možno zaradiť aj diela so silným akcentom na aplikáciu postmoderných prvkov, ale tematicky zasadených do domácich pomerov. Literatúra tohto typu však zásadne narúša idealizované stereotypy, zakorenené v stredoeurópskych literatúrach. Vynárajú sa zároveň otázky typu: Ktoré odborné texty poznáme, názory ktorých teoretikov sme si osvojili a ktoré literárne a umelecké diela pokladáme za typicky či modelovo postmoderné, t. j. ktoré ideologémy a diskurzívne schémy formovali naše myslenie, hlavne našu naratívnu predstavivosť o postmoderne (ďaleko nielen z oblasti literárnej vedy, ale aj z filozofie, sociológie či politológie). Práve na uvedené otázky a zmeny sa bude sústreďovať výskum.

 

Akreditačná komisia, poradný orgán vlády SR, v rámci projektu „Špičkové vedecké tímy vysokých škôl na Slovensku“ vyhodnocovala od apríla 2016 do júna 2017 žiadosti vysokých škôl. Na jej 101. zasadnutí v dňoch 21. až 22. júna 2017 bolo na základe hlasovania členov Akreditačnej komisie vybratých podľa stanovených kritérií 17 návrhov na špičkové tímy z celkového počtu 52 predložených žiadostí.

 

Druhým vybratým tímom z UKF v Nitre je tím z Fakulty prírodných vied pod názvom Regulačné mechanizmy v agrobiológii živočíchov a biomedicíne (AnimBioMed) v zložení: prof. h. c. prof. Dr. MVDr. Jozef Laurinčík, DrSc., prof. RNDr. Alexander Sirotkin, DrSc., prof. RNDr. Monika Martiniaková, PhD., prof. RNDr. Radoslav Omelka, PhD.

 

Odborný garant textu: prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc. z Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová)

Foto poskytol: prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Veda v Centre
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
Prechod VK na VND - jeseň
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Na ľudskom tele nachádzame vrodené aj získané znamienka.
Zistite viac