Jaskyňa Driny – známy neznámy unikát Malých Karpát


Jaskyňa Driny – známy neznámy unikát Malých Karpát

Západné Slovensko sa síce nemôže pochváliť takou prekrásnou zbierkou mimoriadne atraktívnych jaskýň, ako zvyšok našej krajiny, nie každý však vie, že neďaleko zámku Smolenice, približne 20 km od Trnavy sa nachádza síce menšia, ale o to bohatšie kvapľovou výzdobou obdarená jaskyňa Driny.

Táto menšia a užšia jaskyňa je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Západnom Slovensku, ale okrem obvyklých stalaktitov, či stalagmitov sú pre túto jaskyňu charakteristické takzvané sintrové záclony, vodopády a pagodovité stalagmity. Snehobiele podzemné jazierka, v ktorých sa nachádzajú sintrové guľôčky takzvané jaskynné perly vytvárajú kaskádovito spadajúcu pozemnú výzdobu.

miesto, kde sa jaskyňa Driny nachádza

 

Geologické aspekty

Jaskyňu postupne vytvárala v druhohorných hnedosivých spodnokriedových rohovcových vápencoch vysockého príkrovu korózia atmosférických vôd, predovšetkým pozdĺž tektonických porúch. Jej celkovájaskyňa Driny dĺžka dosahuje až 680 m a rozpätie výšky približne 40 m. Jaskyňu väčšinou tvoria úzke puklinové chodby s názvami Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Chodba nádejí a niekoľkých nie veľmi veľkých sieňovitých priestorov – azda najznámejšou je Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. Tieto väčšie priestory sa vytvorili na vzájomne sa križujúcich tektonických poruchách. Takzvaný Objavný komín, ktorý klesá do hĺbky 36 m od horného vchodu má charakter závrtového komína. Puklinové podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň a pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity a rozličné formy stalaktitov. Spomínané sintrové jazierka sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou. Teplota vzduchu v zadných častiach jaskyne Driny je 7,1 °C až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. Vplyvy vonkajšej klímy sa prejavujú pod Objavným komínom, ktorý zabezpečuje výmenu vzduchu s povrchom, a vo Vstupnej chodbe. V týchto častiach jaskyne teplota vzduchu dosahuje 5,6 °C až 8,7 °C.

Medzi najbežnejších obyvateľov jaskyne patria aj tu netopiere, v súčasnosti sa počet zistených druhov netopierov zastavil na čísle 11. Medzi najviac zastúpené druhy patrí Rhinolophus hipposideros – podkovár malý. Z ďalších druhov sa tu vyskytuje podkovár veľký – Rhinolophus ferrumequinum, netopier obyčajný – Myotis myotis, uchaňa čierna – Barbastella barbastellus a ucháč svetlý – Plecotus auritus. Počas zimného obdobia tu každoročne prebieha sčítanie netopierov. Jaskyňa patrí v súčasnosti medzi Národné prírodné pamiatky

Objavovanie Jaskyne Driny

Ako prví prenikli do hlbších častí Objavného komína J. Banič a I. Vajsábel relatívne neskoro – až v roku mapa jaskyne Driny1929 aj keď hlbokú dieru na Drínkovom vrchu obyvatelia neďalekých obcí poznali už pomerne dlho. V roku 1931 J. Prudík dokonca založil takzvaný Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali prieskumníci v roku 1932 v hĺbke 36 m od povrchu a v záujme vytvorenia vhodných podmienok pre jej sprístupnenie v roku 1933 zásluhou J. Beňovského založili Družstvo pre výskum jaskyne Driny a malokarpatského krasu s. r. o. v Smoleniciach. Dolný vchod bol sprístupnený v roku 1933 a tak sa mohli v jaskyni začať upravovať priestory. O tom, kto vlastne oficiálne objavil jaskyňu sa však vo vedeckých kruhoch stále vedú dialógy, nakoľko dodnes nie sú celkom presne známe pôvodné prieskumné záznamy. Neskôr, v roku 1934 J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu a už v roku 1935 v súvislosti so zmenou hospodárskeho spravovania jaskyne družstvo prijalo nové stanovy a názov Smolenické jaskyne a letoviská, družstvo s. r. o., v Smoleniciach. Tento istý rok sa ukázal ako prelomový, pretože sa jaskyňu podarilo sprístupniť pre verejnosť v dĺžke 175 metrov a pre jej osvetlenie bolo použité provizórne elektrické osvetlenie, ale až v roku 1943 sa sem podarilo nainštalovať riadne elektrické osvetlenie. Výskumy jaskyne Driny pokračovali i naďalej, v roku 1959 jaskyniari pod vedením J. Majka, A. Droppu a L. Blahu objavili Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti a ešte v tom istom roku sprístupnili aj Hlinenú chodbu a Chodbu nádeje. Celkovo je jaskyňa pre verejnosť schodná v dĺžke 410 m, a je otvorená každý deň v týždni okrem pondelka, v období od začiatku apríla do konca októbra. 

 

V prípade, že budete mať záujem podeliť sa s našimi čitateľmi o Vaše zážitky z jaskyne Driny, pokojne nám v priebehu letných prázdnin napíšte do redakcie (kontakt)

 

Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj:

www.ssj.sk, http://www.geology.sk/, http://www.ssj.sk/sk/casopis-aragonit

Foto: www.slovakiatravel.sk, www.miniopterus.sk, http://www.ssj.sk

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Meteoroidy sú väčšie alebo menšie prachové zrná uvoľnené najčastejšie z kometárnych jadier.
Zistite viac