Je štvrtok, 10.34 hod. ráno. Do Technoramy prichádzam s niekoľkominútovým oneskorením – švajčiarske vlaky na rozdiel odo mňa prichádzajú do stanice presne. Hneď pri vstupe do areálu ma pevným stiskom ruky víta vedúci marketingu Roy Schedler a súčasne mi po rýchlom pohľade na hodinky oznamuje, že má na mňa iba hodinu času. Začala sa najrýchlejšia hodina v mojom živote.
Roy mi naznačil, aby som ho nasledovala. Zaviedol ma do veľkej haly, kde sa s predmetmi rôznych tvarov a 
veľkostí už hralo množstvo detí, podľa veku väčšinou žiaci základnej školy. „Prvá a dôležitá vec, ktorú musíš vedieť je, že toto nie je múzeum. Nie je to ani vedecké pracovisko. Aspoň nie v pravom zmysle slova. Všetkých experimentov, ktoré sú tu, sa dá dotknúť; návštevníci si s nimi môžu doslova robiť čo chcú, aby tak zistili, ako fungujú. Vedu tak spoznávajú priamo svojimi zmyslami. My ich nechceme učiť fyziku alebo chémiu. Na to je škola! My sme tu preto, aby zistili, že veda je zábava!“ uzavrel Roy a aby potvrdil svoje slová, vedie ma k jednému z experimentov. Tri kovové tyče, jedna rovná, ďalšia jemne ohnutá, tretia v polkruhu. Všetky naklonené smerom nadol. Na vyvýšenú časť každej z nich položil jednu kovovú guličku. „Čo myslíš, čo sa teraz stane?“ opýtal sa. „Každá príde do cieľa v inom čase?“ tipla som si. Môj predpoklad bol správny. Potom však prišla nepríjemná otázka. „A vieš, prečo?“ opýtal sa. Ale hneď aj zakrútil hlavou, že nemusím odpovedať. Vraj si to môžem vyskúšať ešte raz alebo dvakrát a urobiť vlastný záver.
A presne o tom Technorama je. Vyskúšate si, čo experiment robí a snažíte sa prísť na to, prečo. Pri jednotlivých experimentoch sa nachádzajú krátke popisy, resp. tipy, ako ich správne použiť. Na to, čo všetko v interakcii s vami dokážu, však musíte prísť sami. Takýmto spôsobom môžete prechádzať od experimentu k experimentu a osviežovať si vedomosti z biológie, chémie alebo z fyziky, prípadne priamo získavať nové.
Technorama sa rozprestiera na troch poschodiach. Na prízemí sa nachádzajú experimenty venované mechanike a magnetom. Na prvom poschodí si môžete vyskúšať prácu v biologickom alebo v chemickom laboratóriu, objaviť čaro šírenia zvukových vĺn v rôznych typoch priestorov, či spoznať umelecké rozmery matematiky. Sú tu tiež umiestnené rôzne očné klamy, ktoré dokážu zamestnať váš mozog možno na trochu dlhší čas, ako by ste čakali. Na poslednom, druhom poschodí, sú experimenty venované svetlu a zvuku a taktiež Orbitárium, v ktorom si môžete pozrieť Zem z pozície astronauta nachádzajúceho sa na obežnej dráhe.
Z druhého poschodia sa však s Royom musíme ponáhľať na prvé, cestou míňame asi dvojmetrové tornádo, a mierime k show, z ktorej „vlasy vstávajú dupkom“. Doslova. Pracovník Technoramy oblečený v špeciálnej veste jednou rukou s pomocou kovovej tyče zachytáva výboje elektriny z Teslovej cievky a po prechode cez vlastné telo ich odvádza do Faradayovej klietky. Publikum nedýcha, ja fotím. Vo vzduchu je toľko elektrického napätia, až sa mi vztýčia malé chĺpky na ruke. To ma však už Roy ťahá preč, aby mi ukázal ďalšie exponáty. V celom areáli je ich viac ako 500.
Rozlohou tvorí Technorama jedno z najväčších vzdelávacích zariadení na svete. Jej heslom je „vyskúšať, hrať sa a rozumieť“. A z toho sa tešia deti aj dospelí. Každý rok privíta toto Centrum vedy viac ako štvrť milióna návštevníkov všetkých vekových kategórií. Nájdete ho na Technoramastrasse 1 vo Winterthure vo Švajčiarsku.
Celodenné vstupné stojí pre dospelých 25,70 EUR, pre deti od šesť do pätnásť rokov 15,20 EUR, pre deti do šesť rokov je vstupné bezplatné.
Autor: Mgr. Monika Vozárová
Foto: autor
Zdroj: www.technorama.ch