V medzinárodnom rebríčku krajín podľa schopnosti zužitkovať talenty sa Slovensko umiestnilo na 40. priečke zo 119 hodnotených štátov. Vyplýva to z každoročného prieskumu s názvom Globálny index konkurencieschopnosti talentov. Len na porovnanie, v roku 2016 sme sa umiestnili na 27. a vlani na 37. pozícii. Miesto na čele rebríčka obhájili Švajčiari, za ktorými sa umiestnil Singapur a na tretej priečke Spojené štáty americké.
Top desať krajín podľa GTCI
Celkovo v prvej 25-ke figuruje až 16 európskych krajín. Zo susedných štátov nás predbehlo Rakúsko (18.), Česko (25.), Slovinsko (28.) a Poľsko (39.). Na druhej strane sa Slovensko umiestnilo lepšie než viaceré krajiny porovnateľné veľkosťou či ekonomickou výkonnosťou (Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko).
Naše silné a slabé stránky
Hodnotenie podrobne mapuje silné i slabšie stránky štátov v schopnosti využívať svoj ľudský potenciál. Prednosťou Slovenska sú relatívne dobré výsledky v oblasti profesijných a technických zručností. Slabšou stránkou je schopnosť lákať a motivovať talenty, umožniť ich rast. Slovensko tiež podľa hodnotenia dosahuje prijateľnú mieru rovnosti pohlaví, avšak má čo zlepšiť v tolerancii voči menšinám a migrantom.
Heslom je rozmanitosť
Talent je podľa tvorcov rebríčka GTCI najsilnejším zdrojom, ktorý poháňa konkurencieschopnosť a posilňuje úroveň krajiny, mesta či organizácie. Tohtoročná správa sa potom nesie pod heslom Rozmanitosť talentov ako pohon ku konkurencieschopnosti. Kľúčom k úspechu je totiž nielen rozmanitosť jednotlivých druhov nadania – teda schopností v oblasti techniky, vedy, umenia či sociálnych zručností – ale aj rozmanitosť ľudí z rôznych kultúr, štátov či sociálnych prostredí.
Čo prispieva k využívaniu ľudského potenciálu?
Pre schopnosť krajiny využiť potenciál talentovaných ľudí je dôležitých niekoľko faktorov:
Pokročilý vzdelávací systém. Dôležité pritom je, aby sa vzdelávanie zameriavalo nielen na technické, ale aj na ľudské, sociálne a projektové zručnosti.
Flexibilné podnikateľské prostredie a vhodná politika zamestnanosti, čo znamená aj novú podobu zamestnaneckých vzťahov. Dôležitejšia než autorita a hierarchia je dnes spolupráca, predovšetkým pri vzniku a uplatňovaní inovácií. Namiesto doterajšej lineárnej kariéry a dlhodobého pracovného úväzku v jednej firme dostáva prednosť flexibilná práca a celoživotné vzdelávanie. V Európe a USA dnes tretinu zamestnancov predstavujú samostatne zárobkovo činné osoby. A v USA tvoria dve tretiny tzv. flexibilní zamestnanci. Vyplýva to z faktu, že svetová ekonomika je premenlivá a poháňaná rýchlymi technologickými zmenami, na ktoré treba reagovať.
Podpora sociálnej mobility, čo znamená dať príležitosť ľuďom zo sociálne slabšieho prostredia či z odľahlejších regiónov.
Podpora medzinárodnej mobility, predstavuje otvorenosť voči nadaným ľuďom bez ohľadu na ich pôvod, rasu či národnosť. Ako konštatuje správa GTCI, etnicky rozmanité spoločnosti majú o 35 percent vyššiu pravdepodobnosť podať lepší výkon. Talenty z iných krajín sa napríklad v USA častejšie stávajú podnikateľmi a inovátormi. A vo Švajčiarsku pochádza z radov imigrantov až 45 percent skúsených pracovníkov v oblasti chemického, farmaceutického a biotechnologického priemyslu.
Pre zaujímavosť, v rebríčku GTCI sa hodnotia nielen štáty, ale i jednotlivé mestá. Medzi nimi je na prvom mieste Zürich, po ňom nasledujú škandinávske metropoly Štokholm, Oslo, Kodaň a Helsinki. Praha sa umiestnila na 28. a Bratislava na 45. priečke.
Talentová rozmanitosť je stále značne nevyužitý zdroj pre inováciu. Spoločnosť sa pomaly učí, ako ju využiť. V súčasnosti by sa malo pozerať na rozmanitosť talentov, ako na základný pilier konkurencieschopnosti v rýchlo sa rozvíjajúcom svete digitálnej ekonomiky.
Kompletná štúdia Globálny index konkurencieschopnosti talentov: The Global Talent Competitiveness Index2018 (Diversity for Competitiveness)
Informácie poskytla: Simona Kralovičová, projektová manažérka, Produkcia, s. r. o.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
